Soňa Balážová je vyštudovaná scenáristka a momentálne žije v dedinke Trstín neďaleko Trnavy. Z pohodlia domova pracuje pre vydavateľstvo Absynt – reportážna literatúra ako manažérka sociálnych sietí a médií. Jej tvorbu poznáte z časopisu Slniečko, na svojom konte má tiež dve komiksové knihy. Tá najnovšia sa týka udalostí okolo novembra 1989, o ktorej dnešní tínedžeri a tínedžerky  vedia málo.

S detstvom Sone Balážovej sa spája predovšetkým knižnica a čas strávený v nej – hltaním kníh: „V mestskej knižnici v Novej Dubnici som bola varená–pečená a knihy z oddelenia, vhodného pre moju vekovú kategóriu, som prečítala omnoho skôr ako rovesníci. Akosi rýchlejšie som ‚dorástla‘ do výberu kníh pre dospelé publikum,“ smeje sa mladá milovníčka kníh. „Doma sme si pravidelne spoločne čítali v posteli. Milovala som Osmijanka a potom tituly od Roalda Dahla,“ uzatvára spomienky na čítanie v detstve Soňa.

Autorka populárneho komiksu pre Slniečko

Vyštudovala filmovú scenáristiku na VŠMU, teda písaniu (stavaniu príbehov, vymýšľaniu dramatických situácií, tvorbe dialógov) sa venovala neustále. Keď sa jej ozvali zo Slniečka, najstaršieho slovenského umeleckého mesačníka pre deti, že by opäť chceli oživiť  svoj komiks a Soňa by k nemu mala písať scenár – nezaváhala ani chvíľu. „Napriek tomu, že som sa nikdy predtým so svojím ilustrátorom, ̦spolu-komiksáčom‘ Dávidom Marcinom naživo nestretla, šla som do toho. A lepšieho parťáka som si ani nemohla priať,“ zdôveruje sa mladá autorka, ktorá sa pre  spoluprácu s týmto detským časopisom nevyhne označeniu Slniečkarka.

Komiks Zlatý zub, ktorý vychádzal v Slniečku na pokračovanie, sa malým čitateľom a čitateľkám páčil natoľko, že ho pretavili i do knižnej podoby. „Od Slniečka k detskému publiku je naozaj veľmi blízko. A od Slniečka k Literárnemu informačnému centru, nášmu vydavateľovi, to bola priama cesta,“ približuje Soňa cestu vydania prvotiny Zlatý zub s podtitulom Tajomstvo školskej pivnice.

V knižnej  podobe komiksu pozýva autorská dvojica detské publikum objavovať tajomstvá školskej pivnice a v nej pračudesného plechového prístroja. Dobrodružná cesta, kde majú zlaté zuby magickú moc a z neba padajú makové šúľance, je presne to, čo potrebujú pred spaním prelúskať vaše deťúrence počas prázdnin. Skúste to!

Nie všetky knihy treba fyzicky vlastniť

Láska ku knižniciam Soni ostala dodnes. Chodí tam rada i teraz – deťom predstavovať svoju vlastnú tvorbu v rámci besied a čítačiek. „Decká Zlatý zub milujú. Smejú sa na ňom, čítajú ho aj viac ráz za sebou, chcú mať (zázračné) zlaté zuby a kamošov, ako sú naši traja hrdinovia. No najmä majú radi tú farebnosť a dobrodružstvo troch kamošov a ich prazvláštnych priateľov,“ opisuje Soňa spätnú väzbu, ktorú mohla zaznamenať počas  stretnutí s deťmi.

Aktívne sa tiež zaujíma  o to, čo vychádza pre deti a mládež na Slovensku i v Česku – pravidelne chodí na knižný festival Tabook do Tábora aj na Bibliotéku do Bratislavy. Počas svojich zahraničných ciest navštevuje knižné veľtrhy a kopec kníhkupectiev. „Chcem, aby tu vychádzali zmyslupené knihy v kvalitnom spracovaní. Preto keď zistím, že tu možno nejaká téma či hrdina chýba, a ja ich nájdem v zahraničí, posuniem tip slovenským vydavateľom,“ objasňuje svoj prístup k domácej i zahraničnej detskej tvorbe.

Jediná detská kniha, ktorú k sviatku daruje deťom v najbližšej rodine, jebezkonkurenčne Prašina od Vojtěcha Matochu. „Je v nej všetko, čo má mať dobrá dobrodružná kniha,“ výstižne opisuje knižný hit minulého leta Soňa. Vedecko-fantastický debut o tajomnom až strašidelnom mieste uprostred Prahy, kde je stále ponuro, nesvietia lampy, nejazdí doprava a hlavne – nefungujú mobily – by mohol dnešných chlalanov a baby zaujať. Je to totiž príbeh o pevnosti priateľstva, ale aj o nesmelej tínedžerskej láske ústredných postáv.

Soňa sa určite poteší aj jej nedávnemu pokračovaniu, v ktorom Prašina opäť vtrhne do životov mladej dvojice Jirku a En ako snehová víchrica. Prašinu si možno vypočuť aj ako audioknihu či prečítať v elektronickej podobe. Ale to by bola škoda, pretože by ste prišli o nádherné ilustrácie, ktoré k umocneniu deja patria. No práve elektronickú čítačku na knihy si minulý rok Soňa želala nájsť pod vianočným stromčekom.

„Nikdy som si nemyslela, že vôbec po čítačke budem túžiť, ale stalo sa. Naozaj nemusím mať všetky cudzojazyčné knihy fyzicky v knižnici,“ priznáva mladá autorka. Netreba sa za to ospravedlňovať. Niektoré knihy, ktoré človek rýchlo preletí či si ich chce prečítať vo vlaku alebo v lietadle (a má ich preto v mäkkej väzbe) netreba uchovávať doma na poličke. Práve pre takéto prípady slúži čítačka. Na obdiv treba vystavovať také knižky (a opätovne sa k nim vracať), ktoré si to svojím vzhľadom – výnimočnou témou, grafickým dizajnom, kvalitnou sadzbou a typografiou, ako aj originálnymi ilustráciami – zaslúžia.  Tak, ako je to v prípade produkcie vydavateľstva E.J. Publishing, kde vyšla na jeseň aj Sonina druhá kniha.

Dôležitý komiks pre tínedžerské publikum

Druhú komiksovú knihu Soňa na jeseň vydala vo vydavateštve E.J. Publishing. „Zakladateľka vydavateľstva, Janka H. Hoffstädter, nás oslovila ako komiksovú dvojicu a povedať ̦nie‘ v prípade komiksu o Nežnej revolúcii, sme vôbec nechceli,“ objasňuje výzvu, ktorá sa neodmieta. Hoci písať pre cieľovú skupinu tínedžerov a tínedžeriek, naviac o dôležitej súčasti našich nedávnych dejín – udalostí okolo novembra 1989 – nie je ľahké. Komiks by však mohol byť tou správnou a atraktívnou formou, ktorá by u mladých mohla vyplniť informačnú medzeru.

Soňa bola textovo zodpovedná za tretiu časť komiksovej série Nežný komiks s konkrétnym názvom Pé–Er–Dé. Ilustrácie vytvoril  kolega Dávid Marcin z časopisu Slniečko. Je to príbeh o tak trochu bláznivom dni, keď v Bratislave všetky cesty viedli na Námestie SNP. Jedni dospeláci a dospeláčky sa tešili, druhí neveriacky krútili hlavami. A do toho hlavný hrdina, sedemnásťročný Dano, stratí kľúče, zostane bez peňazí a netuší, ako sa mu podarí kúpiť punčové rezy na maminu narodeninovú oslavu. Pomôže mu jeho dospelý kamoš Oliver, ktorý v kotolni ich bytovky tajne vyrába knihy, alebo utáraný krpatý sused Rado, čo na ňom nonstop visí ako tieň?

„Našou hlavnou úlohou bolo ukázať a prerozprávať príbehy rovesníkov–tínedžerov z tej doby, vcítiť sa do ich problémov a ukázať, že život pred rokom 1989 bol naozaj odlišný od toho ich dnes,” vysvetľuje Soňa.

 „Naša komiksová kniha je o zázračnej bunde, splnených snoch a, samozrejme, o Pé Er Dé. Veď tá skratka určite musí niečo znamenať, či nie?!“ potmehúdsky dodáva na záver jeho autorka Soňa Balážová, ktorá sa už teraz teší na diskusie s mladými ľuďmi na školách a v knižniciach. Lebo o udalostiach, ktoré mali za následok pád komunizmu a nástup demokracie treba neustále čítať, ale aj diskutovať. Aby sme Nežnú revolúciu a následne nadobudnutú slobodu nebrali ako samozrejmosť.