Knihy o majiteľovi veľa napovedia. Niekedy stačí pozrieť sa najskôr do jeho knižnice.
Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí pohladí dušu každému milovníkovi krásnych kníh už napohľad. Rozprávanie o knihách a ich čitateľoch plynie ako pokojná rieka a knihožrút ju ako v tranze intuitívne nasleduje.
Autor, novinár a vydavateľ časopisov o prírode Eric De Kermel dal rozprávačke príbehu okrem lásky ku knihám aj chuť ísť si za svojim túžbami v zrelom veku.
KNIHY AKO PROSTRIEDOK TERAPIE
Len čo dve dospelé deti vyleteli z hniezda, Natália s manželom Nathanom opúšťajú Paríž a svoju budúcnosť nachádzajú v stredovekom mestečku Uzés na juhu Francúzska. Profesorka literatúry vymieňa katedru za malé kníhkupectvo na pôvabnom Bylinkovom námestí a stáva sa jeho hrdou majiteľkou. Dostáva sa do kontaktu so životmi svojich zákazníkov tým, že sleduje, čo čítajú a neraz ich pri voľbe knihy aj predbehne. Vďaka jej obľúbeným knihám čakajú v kníhkupectve i mimo neho Natáliu vzácne stretnutia a budujú sa nové priateľstvá.
Mladučká Chloé, mĺkvy Bastien, traumatizovaný vojak Tarik, rehoľná sestra Veronika a ďalší. Kapitoly sú pomenované po jednotlivých postavách so všakovakými osudmi. Natália im s citom odporúča knihy, ktoré sa stávajú akousi terapiou či náplasťou na rany, s ktorými ľudia prichádzajú do kníhkupectva často ako do akejsi ordinácie. Empatická kníhkupkyňa svojím pozitívnym prístupom k životu s jemnocitom búra bariéry, fúka rany, obnovuje dlhoročné hluché vzťahy. Zdá sa, že v otázkach riešenia konfliktov druhých jej to ide ako po masle, no podarí sa jej oživiť vzťah so svojou dvadsaťročnou dcérou, s ktorou sa už dlhšie akosi „míňajú“?
ZOZNAM SKVOSTOV „NA ZLATOM PODNOSE“
Romantické mestečko Uzés opisuje autor s autentickými vôňami, farbami a zvukmi tak dôverne, že sa chvíľami cítite tak, akoby ste tam práve boli. Nie je to náhoda. Hoci Eric De Karmel prežil mladosť v Maroku a Južnej Amerike, neskôr sa vrátil do Francúzska a zakotvil práve v tomto čarovnom mestečku na juhu krajiny.
Rovnako pestrá ako ochutnávka mesta je aj paleta knižných tipov, ktoré autor „vložil“ nadšenej kníhkupkyni do repertoára odporúčaných kníh. Čitateľa možno zláka zapisovať si priebežne názvy diel a ich autorov, aby po týchto skvostoch mohol neskôr siahnuť a objaviť v nich to, čo v nich mali nájsť Natáliini zákazníci. Každého knihožrúta preto iste poteší v závere knihy malé prekvapenie – kompletný zoznam spomenutých kníh. Mnohé z nich však doposiaľ ešte neboli preložené do slovenčiny, a tak čitateľovi ostáva iba dúfať, že sa tak čoskoro stane.
AUTOROV PRÍBEH VNÚTRI TOHO NÁŠHO
Jednoduchým, poetickým a takmer bezturbulentným príbehom, ktorý pojíma zároveň viacero menších príbehov, hlavná postava prenesie svoju lásku ku knihám aj na čitateľa a vtiahne ho tým do hry. Rýchlo nadobudne presvedčenie, že kniha, ktorú práve číta, si ho doslova našla.
„Keď hovoríme o knihe, nehovoríme iba o tom, čo sme prečítali, ale i sami o sebe. Je to predovšetkým príbeh spisovateľa. Dokonca aj tá najnepravdepodobnejšia fikcia napovie niečo o svojom autorovi, ale potom sa začne písať jeho príbeh vo vnútri toho nášho.“
Napokon, stále platí známe: „Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.“ Alebo ako vraví Natália: „Keď u niekoho na návšteve prechádzam jeho knižnicou, dozviem sa o svojom hostiteľovi viac, než keby sa mi dlhé hodiny predstavoval.“
Podmanivý román o láske ku knihám je plný takýchto krásnych úvah a zamyslení. Zároveň však ponúka priestor na rozlet vlastným myšlienkam, ktoré kniha v čitateľovi počas plavby príbehom nepochybne rozvíri.