Ako vyzerajú predvianočné prípravy u mám–knihomoliek, ktoré žijú v zahraničí (hoci stále v Európe, teda neďaleko Slovenska)? Ako si užívajú či transformujú vianočné tradície v ich novej domovine? A do tretice: ako riešia nákupy ‘tvrdých‘ darčekov pre seba a svoje ratolesti? Začítajte sa do nasledujúcich piatich príbehov.

Pri oslovovaní respondentiek bola dôležitá pestrosť výberu – ako vianočných tradícií vo vybraných regiónoch, tak aj knižných tipov od mám, ktoré popri všetkých povinnostiach stále rady čítajú. Okrem Francúzska tu máme mamy–knihomoľky z juhu Európy, z ostrovov na severe, a tiež z krajiny mimo EÚ, hoci v srdci Európy.

Gurmánske Francúzsko žije jedlom aj počas Vianoc

Francúzske Vianoce opisujú hneď dve výnimočné dámy, ktoré tu dlhodobo pôsobia. A hoci sa navzájom nepoznajú, sviatky budú tráviť vlastne neďaleko od seba. Biba Hromadová pracuje ako archeologička v Paríži, popri starostlivosti o dvojročnú Léonie sa snaží opäť naplno zapojiť do výskumnej činnosti. Architektka Zora Brožová zasa s osemročným synom Adrienom býva v Akvitánsku. Momentálne obieha lokálne kníhkupectvá a hľadá vhodné čarodejnícke knihy od Roalda Dahla, ktoré synček uviedol na prvom mieste v zozname vianočných želaní. Keďže daný autor toho za svoj život stihol vyprodukovať naozaj dosť, mama má čo robiť…

• 

• 

Zora neďaleko mesta Bordeaux strávila minimálne desatoro Vianoc, takže miestne tradície si už stihla dostatočne osvojiť. Jej rodina zvykne ísť najprv 24. decembra večer na sviatočnú (pred)polnočnú omšu, až potom sa všetci vrhnú na pripravené dobroty. Na Štedrý večer sa požívajú najprv sviatočné ‘rýchlovky’ v podobe čerstvých ústric či plátkov lososa. Až 25. december je hlavným bodom Vianoc, kedy sa rodina zíde za slávnostným vianočným stolom a jedia sa plnené kačice či bažanty s rôznymi prílohami (vrátane gaštanov). Vo Francúzsku nesmie chýbať misa zrelých syrov s pár listami zeleného šalátu a ako dezert sa podáva roláda v tvare pníčka dreva – v ťažšej krémovej alebo ľahšej zmrzlinovej forme. Pozerá sa tiež kultový francúzsky film ‘Le Père Noël est une ordure‘ z roku 1982 o spolužití rôznych kultúr v jednom dome.

Ako vidieť, gurmánske obyvateľstvo Francúzska žije jedlom počas Vianoc ešte o čosi viac, ako vo všedné dni. Biba sa v decembri z Paríža presunie na juhozápad krajiny, kde dominujú kačacie špeciality, slivky, orechy, ikonické červené vína odrôd Bordeaux, baskické paprikové špeciality, ovčie syry. Nezvyklé nie sú ani sladké biele vína ku kačacej alebo husacej pečeni, zvanej ‘foie gras‘. Francúzska časť jej famílie je nesmierne otvorená slovenským zvykom, takže sviatky prebiehajú vo ‘fusion’ štýle – s otvoreným slovníkom počas prípravy pokrmov a vymieňaní si receptov.

Mladá archeologička hltá knihy – tematicky orientované na jej prácu. Aj počas materskej či inej dovolenky sa venuje predovšetkým vedeckým alebo populárno-náučným publikáciam. Tento rok by však rada pod stromčekom našla knihu od Charlesa C. Manna ‘1491. The new revelationes of the Americas before Columbus‘. To by sa podľa nej mohlo považovať za oddychové čítanie… Jej rodina nakupuje knižky asi tak často, ako bagety, a to je vo Francúzsku už čo povedať. Večer sa u nich rozprávky čítajú v dvoch jazykoch: po slovensky aj po francúzsky. Naposledy si doma zadovážila obrázkové knižky o objavovaní Bratislavy, takže malá Léonie už bude čoskoro správne nazývať aj pamiatky a stavby v rodnom meste svojej mamy.

V španielskych betlehemoch hľadajte učupenú figúrku

Anna Deáková je grafická dizajnérka a šperkárka, ktorej tvorbu môžete poznať aj pod značkou Helmona. Momentálne pôsobí v španielskom mestečku Logroño v regióne La Rioja, kde vychováva trojročnú dcéru Lunu. „Moje dievčatko je vo veku, kedy už rozumie príbehom a začína mať celkom akčné abstraktné myslenie. Verí aj rôznym rozprávkam o trpaslíkoch a všelijakých mýtických bytostiach, živo si dej predstavuje a má z toho veľkú radosť,“ teší sa mamina Anna. Dcére preto rozpovedala príbeh o Ježiškovi, ktorý v nás vidí to dobré aj zlé. Keď príde reč na Mikuláša, čo nosí dobrým deťom čokoládky, vtedy okamžite fáza vystrájania a vzdoru pominie.

Tvorivá Slovenka sa po piatich rokoch z Londýna presunula na sever Španielska, kde žije rodina jej muža. Tam popri vianočnom stromčeku musia príbytok zdobiť i betlehemy. „Lokálnou zaujímavosťou je však kuriózna figúrka, ktorá nesmie chýbať v žiadnych jasličkách. Okrem klasickej zostavy: Mária, Jozef a Ježiško sa v každom betleheme (od Katalánska až po Valenciu) krčí kdesi v úzadí ‘El Caganer‘. Postavička tam čupí a kadí. Z obzerania betlehemčekov sa tak často stáva súťaž, keď sa deti predbiehajú v tom, kto ako prvý zbadá ‚kakáča’,“ vysvetľuje grafická dizajnérka s úsmevom. Ako grafička si ulietava na pekne urobených knihách. Rada by si pod stromčekom sama našla nové vydanie knihy ‘Majster a Margaréta‘ od Michaila Bulgakova, pre dcérku vyberie originálne ilustrované básničky.

Počas decembra znejú z rádia ‘villancicos‘, čo je španielska verzia vianočných kolied, veľmi podobných tým slovenským. Štedrá štedrovečerná večera sa v kruhu rodiny slávi 24. decembra (ako inak: okolo domáceho betlehema) a trvá niekoľko hodín. Skladá sa z nekonečného množstva chodov – od drobných jednohubiek ‘tapas‘, morských plodov, až po pečené jahňa. V regióne La Rioja patrí medzi lokálne obľúbené sladkosti mandľová tablička ‘Turrón‘ alebo malé marcipánové pečivo z obchodu. Ľudia doma totiž často nepečú, čo Anne chýba. Samotné darčeky sa tam rozdávajú až 7. januára a deťom ich v noci do topánok prinesú Traja Králi.

V Dánsku po stopách slávneho autora rozprávok

Miroslava Szabó popri rodičovskej ‘dovolenke‘ (starostlivosti o štvorročnú Elenu a ročného Filipa) pracuje ako finančná analytička a dala sa ešte na štúdium programovania v dánskej Kodani. Jej deti ešte nechodia do školy, no sú už dosť veľké a akčné na to, aby sa zapojili do vianočného pečenia či zdobenia stromčeka. Obe už vnímajú čaro Vianoc. Spoločne si preto s rodičmi vyrobia tradičné dánske ozdoby ‚julehjerter’ – skladané papierové srdiečka v červenej a bielej farbe.

Dánske Vianoce sa oslavujú podobne ako na Slovensku. Mirku však prekvapilo, že domáci nevečerajú rybu. „Tradičný pokrm je pečená kačka alebo bravčové mäso s červenou kapustou a zemiakmi. Ako dezert sa podáva ‘risalamande‘ – tradičný ryžový puding so šľahačkou a nasekanými mandľami, poliaty čerešňovou omáčkou. Zvykom je do dezertu schovať jednu celú mandľu. Ten, kto ju nájde, vyhrá nejaký malý vtipný darček. Často sa však nájdená mandľa drží tajne a dlho v ústach, čo núti ostatných (už prejedených) hostí a hostky, aby pokračovali v jedení a hľadaní,“ dodáva veselo Slovenka, ktorá sa presťahovala na sever Európy kvôli manželovej práci.

Minulé Vianoce Mirka videla ikonickú inštaláciu na prednej časti hotela D’Angleterre v centre Kodane. Zobrazovala výjav, ako mama číta synovi, ležiacemu v obrovskej posteli s baldachýnom, knihu od Hansa Christiana Andersena, pričom okolo sa trúsili postavičky z jeho klasických príbehov. Vianočná atmosféra sa jej teda uložila do pamäti spolu s cínovým vojačikom a dievčatkom so zápalkami. S rodinou tiež navštívi zábavný park Tivoli pre jeho nádhernú vianočnú výzdobu.

Vo Švajčiarsku si pozriete Popolušku po nemecky

Život v podnájme, časté sťahovanie a presuny po Kodani prinútili Mirkinu rodinu dlho zvažovať každú jednu kúpu novej veci. Preto najviac kníh prečíta s deťmi v knižnici. No napriek všetkému sa detská kniha pod stromčekom objaví. Tento rok to bude interaktívna ‘pop-up‘ kniha ‘Maisy’s House‘ od anglickej autorky a ilustrátorky Lucy Cousins. Na dánskej pošte si čoskoro vyzdvihne balíček od rodiny zo Slovenska. V ňom majú miesto aj slovenské knihy. Keďže krimi je jej obľúbený žáner, keďže prináša trochu vzrušenia do života na materskej, teší sa na knihu od Dominika Dána ‘Nevieš dňa, nevieš hodiny‘. Veľmi ju však prekvapil jej vlastný otec, ktorý tiež vydal knihu, a to vlastným nákladom: „Ide o ‘Čítanku mojej krajiny – o pôvode názvov obcí okresu Medzilaborce’, odkiaľ pochádzam, takže aj tá ma bude čakať pod stromčekom,“ dodáva hrdá dcéra Mirka.

Slovenka Zuzana Brütsch, pracujúca aj ako učiteľka plávania, vo Švajčiarsku vychováva štyri deti: pätnásťročného Sorana, dvanásťročné dvojčatá: Simona a Jasmine, plus najmladšiu štvorročnú dcéru Maylin. Jej tínedžerské deti už vedia, že Ježiško, ani žiaden Weihnachtsmann darčeky nenosí. Takže prosby o konkrétne dary sa sypú priamo na rodičov, a to už od októbra.

Rituál sa v jej rodine začína už o mesiac skôr, kedy sa sedemnásť členov a členiek rodiny stretne počas oslavy manželových narodenín. Vtedy si každý z vrecúška vytiahne jedno meno a dotyčnému príbuznému má za úlohu v priebehu mesiaca vyrobiť nejaký darček. Pred Štedrým dňom musí byť doma čistučko (vrátane okien), inak by sa nemohol chystať slávnostný stôl a naň čerstvo upečené vianočné pečivo. Stromček doteraz zdobila Zuzka sama, no čím sú deti staršie, tým viac sa chcú zapájať nielen do varenia, ale aj do ozdobovania. Pred samotným rozdávaním darčekov (od najmladšieho po najstaršieho člena rodiny) vždy číta jedno z detí vianočný príbeh, čo dodáva večeru magický nádych.

Švajčiarske obyvateľstvo miluje listové šaláty (nielen v podobe prílohy), takže ten nesmie chýbať ani na štedrovečernom stole. Zuzka svoju tamojšiu rodinu naučila jesť kapustnicu, ktorú s vášňou pripravuje a kyslou kapustou prebíja vôňu vanilky z pečiva. Potom nasleduje tradičné syrové fondue s kopcom príloh.

Vo švajčiarskej televízii beží tradične česká ‘Popelka’, teda rozprávka ‘Tri oriešky pre Popolušku’, ale v nemčine. Nesmie chýbať ani veľko-film o mladej cisárovnej Sissi a tiež adaptácia Dahlovej knihy ‘Charlie a továreň na čokoládu’ s famóznym Johnnym Deppom. Zuzkine deti však netrávia čas po rozbalení vianočných darčekov sledovaním televízora, ale hraním spoločenskej hry, ktorú si nájdu v ten deň pod stromčekom.

Štvornásobná mamina–knihomoľka si tento rok počas krátkej návštevy Slovenska kúpila knihu ‘Mengeleho dievča‘ – príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. No cestou na letisko smerom domov do švajčiarskeho mesta Frauenfeld ju zabudla v taxíku, takže si ju opätovne prosí vo forme vianočného darčeka. Najmladšia dcéra si zaželala ‘Der Grüffelo’ s parádne strašidelnými ilustráciami od Axela Schefflera. Treba veriť, že Santa toto želanie rád vyplní…