Z obálky sa na čitateľov usmieva mladá žena so zbraňou, vojačka a osobnosť angolskej občianskej vojny, Carlotta. Svojich ľudí zachránila pred istou smrťou a dúfala, že po krviprelievaní sa vráti k povolaniu zdravotnej sestry. Nanešťastie jej to predčasná smrť neumožnila, tak, ako mnohým ďalším.
Kvalita poľského reportéra Ryszarda Kapuścińskeho je v slovenskej čitateľskej obci známa, preto niet divu, že na jeho knihu z roku 1976, ktorá bola nedávno vydaná vo vydavateľstve Absynt, sú veľmi pozitívne ohlasy. Kapuściński čitateľov svojou nezameniteľnou deskriptívnou priamočiarosťou a schopnosťou briskne prepájať informácie prenáša niekoľko dekád späť do krajiny poznačenej agresívnou koloniálnou politikou a túžbou po slobode.
Ako zahraničný korešpondent sa Kapuściński prizeral nielen dennodennej dekompozícii hlavného mesta Angoly, Luandy, ale aj spoločnosti samotnej. Z kamenných príbytkov sa ľudia začali presúvať do drevených. Kolonialisti ako posledný výkrik nadradenosti ukazovali, že aj v drevených debnách oni vedia žiť na úrovni. A potom začali utekať. Nastupovali na lode, unikali pred zodpovednosťou za rabovanie štátu, ktorého obyvatelia sa rozhodli pre prinavrátenie krajiny svojim ľuďom. A medzitým sa v Angole formovali hnutia, ktorých cieľom bolo dostať štát pod kontrolu.
Titul knihy vynikajúco vystihuje jej atmosféru. Prežitie zo dňa na deň, neistotu, ktorá nebola prítomná iba v obyvateľoch Angoly, ale aj v autorovi, čo možno cítiť z jeho komunikácie. Neustály strach vôbec sa presunúť z jednej ulice na druhú cíti aj čitateľ. Kapuścińskeho vety sú dynamické, naplnené slovami evokujúcimi to, čo sa mnohí neodvážili povedať, strach, beznádej, úzkosť, hnev, žiaľ. Nikto nebol v bezpečí, tak, ako nikto si nebol ničím istý, iba samým sebou. Čitateľ je značne znepokojený, čo bolo aj Kapuścińskeho zámerom. Vyvolať atmosféru, s akou bol konfrontovaný on sám, vyvolať dojem, akoby sme boli súčasťou diania, akoby sme boli v epicentre Luandy, mesta meniaceho sa z koloniálnej bašty na mesto duchov, a potom na mesto krvi. A popri tom všetkom Kapuściński nezabúda hovoriť o ľuďoch, ktorí stáli proti tomuto všetkému, ktorí ho sprevádzali, či s ktorými sa stýkal. Očité svedectvá ešte viac upevňujú nepokojný charakter tejto reportážnej knihy a apelujú na čitateľské emócie, čím je vytvorený nie síce príjemný, ale rozhodne silný čitateľský zážitok. Knihy od vydavateľstva Absynt už niekoľkokrát poučili slovenského čitateľa o koloniálnom imperializme a drastickej deštruktívnej politike mocných, no nie všetky zostanú v čitateľoch takú dobu, ako diela od Ryszarda Kapuścińskeho.
Recenziu aj na inú knihu z vydavateľstva Absynt nájdete tu.
