Čo zlé sa musí v živote stať, aby sme si začali všímať tých, ktorí potrebujú našu pomoc?

          Francúzska spisovateľka, režisérka a herečka Laetitia Colombaniová knižne debutovala románom Vrkoč, ktorým si získala medzinárodnú popularitu.

V ňom nás zaviedla do najnižšej indickej kasty a demonštrovala tú najväčšiu možnú ľudskú biedu. Na príbehu troch žien z rozličných kútov sveta nám ukázala silu ženskej odvahy.

Vo Francúzsku sa táto kniha stala najúspešnejšou knihou roku 2018. Rovnako aj druhým románom s názvom Víťazky autorka boduje.

Poukazuje v ňom na témy, ktoré sa týkajú nás všetkých a chtiac či nechtiac pred nimi zatvárame oči.

Hlavná priorita dnešných dní

          Hlavnou hrdinkou románu Víťazky je 40-ročná právnička Solène, ktorá obetovala všetko svojej advokátskej kariére a na osobný život, kulantne povedané, pozabudla.

Jedného dňa, po istej tragickej udalosti, u nej nastane syndróm vyhorenia a ona upadne do depresie. Psychiater jej odporúča, aby sa začala venovať dobročinnosti.

Zo začiatku to Solène odmieta, napokon si však uvedomí, že už nemá čo stratiť. Dostáva sa do zariadenia s názvom Palác ženy a raz do týždňa pomáha rezidentkám s písaním rôznych listov či sťažností.

Cez túto prácu Solène spoznáva smutné osudy žien z mnohých krajín, ktoré sa v minulosti za dramatických okolností ocitli bez strechy nad hlavou. Ide o bezdomovkyne, utečenkyne, týrané ženy a prostitútky.

Ženy, ktoré nemajú nič spoločné so Solèniným predošlým životom. Vďaka nim však konečne otvára oči pred krutou realitou.

 Záchrankyňa slabších

          V druhej dejovej línii spoznávame Blanche Peyronovú, ktorá žila takmer pred storočím a práve ona vybudovala Palác ženy v Paríži – útočisko pre ženy bez domova.

Blanche už v mladosti pracovala v armáde, kde spoznala aj svojho manžela. Táto dejová linka je inšpirovaná skutočnými udalosťami.

Paríž je tu opísaný spôsobom, akým ho nepoznáme. Nie sú to len známe žiarivé bulváre plné života. Honosná metropola Francúzska ukrýva aj ľudské nešťastie a biedu, ktoré Blanche nedokázala uniesť.

Jej nesmierna empatia s chudobnými a utrápenými ženami s deťmi v náručí, ktoré vídala túlať sa po nočnom Paríži, ju poháňala v snahe vybudovať pre ne útočisko. Spolu s manželovou pomocou sa jej to podarilo a inštitúcia Palác ženy existuje dodnes.

          Kniha Víťazky sa číta plynulo a jednoducho, autorský štýl autorky Leatitie Colombaniovej si vás jednoducho podmaní. Píše veľmi precízne, jej jazyk je decentný a každá myšlienka je podnetom na ďalšie úvahy. Príbeh vyvoláva množstvo pocitov a miestami dojíma k slzám. Colombianová, podobne ako pri Vrkoči, dokázala, že sa dokáže pohrať s emóciami čitateľov ako dieťa s rubikovou kockou.