Čítanie ~ Deti ~ Rodičia ~ Knihy
3 – 4 minúty čítania
Nie je žiadnou novinkou, že sme zavalení výdobytkami modernej doby. Každý mame minimálne jeden mobilný telefón, počítač, televízor a mnoho ďalších, často nepotrebných zariadení. Pozeráme do mobilu pri cestovaní, posedení s priateľmi, rodinnej večeri či dokonca aj v posteli. Málokto dokáže nájsť chvíľu pre seba bez elektronickej hračky. Závislosť je stále častejším javom. Jednou z možností, ako sa človek môže snažiť bojovať proti tomuto javu, je priateľka menom Kniha. Zázrak, ktorý sprevádza ľudstvo už stovky rokov. No prečo je vlastne dôležité čítať a pre niekoho „zabíjať“ takto voľný čas? Čo čítanie prináša a prečo je životne dôležité, aby knihy nikdy neboli nahradené inými médiami?
„Človek, ktorý číta, prežije tisíc životov, kým zomrie. Človek, ktorý nikdy nečítal prežije iba jeden.”
neznámy autor
Upriamme pozornosť na počiatok. Už malé deti majú prvý kontakt s knihami. Milovaní rodičia im čítajú a tak pomáhajú deťom učiť sa nové veci. Skladať hlásku po hláske, slovko po slovku, až po zložité súvetia. Ich hlas, úsmev a ľubozvučnosť slov sa navždy vrývajú do spomienok. No tu sa kontakt s knihami len začína. Sprevádzajú nás v priebehu mnohých ďalších rokov. Nastupujú učebnice, plné dôležitých informácií a neskôr aj povinné čítanie. No práve v tom veku to nie je dostatočne „in“. Nútenie má často presne opačný efekt. Miesto budovania lásky k literatúre, to vedie k odporu či nezáujmu. No človek postupne zreje. Tvorí si rebríček hodnôt a potrieb. Začne si uvedomovať vzácnosť svojho času a premýšľa nad jeho efektívnym využívaním. Zrazu sa ocitne pri tom, ako siaha po „nezaujímavých“ dielach zo školy. Plní poličky knihami. Pociťuje radosť a nevysvetliteľné šťastie, keď drží v rukách nové dielo. Knihu od niekoho, kto strávil celé hodiny, dni, roky, len aby otvoril svoju dušu čitateľovi.
Ale ako zhodnotiť prínosy kníh? Ako presvedčiť niekoho, aby prijal dôležitosť tejto vášne? V prvom rade to vystihuje citát: „Človek, ktorý číta, prežije tisíc životov, kým zomrie. Človek, ktorý nikdy nečítal prežije iba jeden.” Znie to síce ako klišé, ale dokonale zachytáva podstatu. V jeden okamih môžete byť hlava talianskej mafie a v ďalšom vyšetrovateľ vraždy. Knihy otvárajú nespočetne veľa svetov, vytvárajú priestor v našej mysli a nechávajú naplno pracovať fantáziu. Prinášajú zmenu vo vnímaní. Z čiernobieleho na to farebné. Zrazu všetko nadobúda konkrétne tvary, vône, zvuky. Máte zlý deň? Aj na to existuje liek. Kniha. Záchranný čln, ktorý umožní aspoň na pár krátkych okamihov utiecť do ďalekého sveta. Od problémov. Od reality. Do silného bezpečného objatia. Kedy všetko okolo počká a trápenie na čas prestane.
Okrem iného knihy poslúžia aj ako pedagóg. Učiteľ nielen nových faktov, ale aj vlastného materinského jazyka, mnoho krát aj cudzích rečí. Ovládať pravopis svojho rodného jazyka by malo byť samozrejmosťou. Aj to je jedna z foriem našej prezentácie a vytvára o nás obraz. V neposlednom rade knihy prinášajú aj nespočetne veľa príležitostí. Príležitosti pre dosiahnutie snov v živote. Možnosť spoznať nových ľudí. Byť lepším človekom a priviesť aj iných do tohto čarovného sveta. Pretože knihám je jedno, či ste nízky, vysoký, chudý, objemnejší, múdry, obľúbený. Oni prijmú všetkých. Bez rozdielu. Siahajme po nich preto, že robia ľudí šťastnejšími, múdrejšími, bohatšími.
Knihy sú hlboko zakorenené v našich srdciach. Je len na každom z nás, či sme ochotní vrstvu spomienok oprášiť a opäť začuť hlas milovanej osoby. Objaviť lásku k niečomu tak prirodzenému, ako je tlkot srdca. Každá spoločnosť potrebuje viac mám, ktoré čítajú svojim deťom rozprávky. Viac ľudí, ktorí čakajú na zastávke, u lekára, cestujú verejnou dopravou a vyberú z tašky namiesto mobilu knihu. A svet bude aspoň o čosi uvedomelejší, vzdelanejší a lepší. Lebo knižnica je ako výkladná skriňa. Súbor vášní, vedomostí a životov. Tisícky stránok dopomáhajúcich k tvorbe identity a rozhľadu. Zmes všetkého, čo nás obohacuje a do istej miery formuje.