Ruben Östlund ~ Štvorec
Divadlo ~ Činohra ~ Recenzia
2 – 3 minúty čítania
Navštevujete divadlá? Ak odpoveď bola nesúhlasné pokrútenie hlavou, je určite načase to zmeniť. Divadlo je priestor, kde ožívajú príbehy. Kde sa herci menia na všakovaké osobnosti a snažia sa vtiahnuť diváka do deja. Na výber je mnoho divadiel a žánrov, každý si nájde to najbližšie svojmu srdcu. Jedným z miest, kde sa možno kultúrne vyžiť týmto smerom, je Slovenského národné divadlo. Je to inštitúcia zvučného mena, preto jej predstavenia majú akosi automaticky pridelenú vysokú známku kvality. Predstavenie Štvorec len dokazuje toto tvrdenie. Hlavnej úlohy Fabrica sa zhostil Alexander Bárta a na dve a pol hodiny sa stane stredom divadelného vesmíru.
Kto je Fabrice? Je to bežný predstaviteľ vyššej vrstvy. Kurátor v múzeu moderného umenia. Má drahé veci, dom, skvelú prácu, zaujímavé známosti. Jednoducho povedané, človek s vysokým statusom, túžiaci po dosiahnutí kariérneho stropu. Byť riaditeľom múzea. Musí len úspešne zvládnuť expozíciu s názvom Štvorec. No stačí krádež jeho osobných vecí a komfortná zóna je narušená. Celý koncept jeho fungovania sa rúca. Pri hľadaní ukradnutých vecí prežíva mnoho absurdít, stretáva sa s nespravodlivosťou, odsudzovaním a klamstvami. Z javiska dychčí na diváka honba za majetkom, povrchnosť, absencia empatie, podnikové vyššie ciele, odsúvanie skutočných hodnôt do úzadia. To všetko v kontraste s konceptom štvorca, ktorý má symbolizovať zónu dôvery, pomoci blížnemu a rovnosti.
Na pozadí života hlavného hrdinu sa rozoberajú sociálne neduhy spoločnosti. Preskoky z témy do témy sú niekedy dosť ostré, no časom si divák zvykne. Čiastočne je do predstavenia zapojené aj obecenstvo, čiže zaspať v hľadisku sa isto nevypláca. Vážne témy sú okorenené štipľavým satirickým humorom, šteklivými sexuálnymi momentmi a absurdnými obrazmi. Azda najsilnejší moment je stvárnenie zvieraťa z džungle, ktoré dosť necitlivo a šokujúco nastavuje zrkadlo spoločnosti. Celé predstavenie je dotvorené jedinečným a pútavým vizuálnym spracovaním. Využívaná je dokonca kamera na sprostredkovanie obrazu mimo scény, prinášajúca osvieženie k javiskovému prejavu.
Posledný monológ dozaista pohne každým jedným divákom. Úprimné vyznanie vnesie svetlo do celého príbehu a spätne rozuzlí nezrovnalosti, ktoré visia vo vzduchu vo forme nezodpovedaných otázok. V konečnom dôsledku je predstavenie určené k vztýčeniu výstražného prsta ukazujúceho na pokryteckú súčasnú spoločnosť. Vysmieva sa celej snobskej vyššej vrstve, ktorá je na míle vzdialená od reálnych problémov ľudí na nižšej úrovni spoločenského rebríčka. Upozorňuje na zverstvá, ako sa ľudia k sebe správajú ľahostajne a odsudzujú bez hlbšieho poznania. Aj po opustení divadla v hlave ostane množstvo myšlienok a otázok, možno aj pocit hanby. Ale každý by sa mal presvedčiť na vlastnej koži, aké dojmy zanechá v ňom toto oceňované dielo.
Medzinárodne oceňovaný film Zlatá palma Cannes 2017, nominant Švédska na Oscara v kategórii „najlepší zahraničný film“ podľa scenára režiséra Rubena Ostlunda uvádza v Bratislave SND.
