Nezaoberajme sa tým, či je to pravda alebo nie. Tento príbeh však ponúka isté poučenie.

Ulice sa pomaly vyľudňujú, každé zakašľanie na ulici obráti všetky, žiada sa dodať smrtiace a nedôverčivé, pohľady na neboráka. Koronavírus dáva spoločnosti zabrať. A to vo všetkých ohľadoch a na všetkých úrovniach. Chodníky sú prázdnejšie, čoraz krajšie počasie si nemožno naplno vychutnať.

Ľudia vykupujú obchody, zavierajú sa doma (správne), sledujú katastrofické správy zo sveta, tlačové konferencie o čoraz prísnejších opatreniach, o rúškach a respirátoroch, o uzavretých hraniciach.

Človek sa bojí odľahčiť situáciu, nechce brať na ľahkú váhu pandémiu, ktorá môže skúšať našu pripravenosť a silu nervov mesiac aj ďalšieho pol roka.

Ale aj tak skúsme.

Buďte super ako Shakespeare

Po tonách článkov, ktoré vymenúvajú, čo môžete a nemôžete robiť doma v karanténe, čo robiť a nerobiť na home-office, ako si umývať a ako neumývať ruky, či z čoho a ako si vyrobiť rúško, vám dám jednú úsmevnú radu ja – píšte poéziu (ako metafora pre čokoľvek, čo vás baví a napĺňa).

Pretože síce na niektoré rady ohľadom robenia/nerobenia vecí v karanténe nemáte historické dôkazy, tu vám hneď jeden ponúkam. A volá sa …

William Shakespeare. Etalón, kánon. Legenda poézie, spisovateľ, ktorý presiahol slovo legenda a preto mu prosto hovoríme – William Shakespeare. Ako Forrest Gump, keď Bubovi vysvetľoval, ako ho prezývajú: „Volám sa Forrest Gump. A hovoria mi Forrest Gump.“

Tak tento William Shakespeare, táto historicky fascinujúca kultúrna figúra, určite vo svojej dobe nečítal články o tom, čo má robiť doma.A že bol doma veľa!

Predsa celý jeho život bol poznačený pandémiami a mormi. Koniec 16. i začiatok 17. storočia boli obdobím pandémií. A boli i obdobím tvorivého rozmachu Williama Shakespeara.

Shakespearovi na rôzne pandémie umreli súrodenci, priatelia, podľa niektorých verzií aj syn Hamnet. A teda keď rovnako ako dnes, vtedajší oficieri uzatvárali verejné podujatia, divadlá, hranice – Shakespeare robil čo?

Asi o tom idem napísať báseň

Neupratoval, nevysával. On písal. A na svetových weboch v posledných dňoch ako zábavná kultúrna obdoba článkov ako „5 spôsobov, ako prežiť karanténu doma“, cirkuluje informácia o tom, že počas pandémie napísal Shakespeare mnohé svoje slávne diela. Medzi nimi aj Kráľ Lear.

Presnejšie, naratív týchto príspevkov znie zhruba takto: Shakespeare napísal počas karantény Kráľa Leara. Čo ste urobili vy?

Nepoďme sa hlbšie zapodievať verifikáciou, či je to pravda alebo je to účelovo vytiahnutá informácia, ktorá po zasadení do kontextu zrazu prestane byť tak čitateľsky príťažlivá.

Poďme sa však skúsiť učiť od múdreho Williama. Písal legendárne diela, aj keď bol jeho život prakticky prechod z jednej smrtiacej chrípky k ešte horšiemu moru. To je, čo?

Skúste robiť čo vás baví a napĺňa aj keď sa zdá, že sa svet zastavil. A čo nám reálne tento príbeh, aj keď možno pravdivý len z istého uhla pohľadu, môže dať do súčasnosti, je jedno – aj vtedy boli zavreté divadlá, ľudia sa báli vychádzať, ľudia sa báli stretávať, podozrievali sa. Mnohí aj zomreli.

No tak nejak ako to máme my ľudia v povahe – zase sa divadlá otvorili, ľudia sa postavili na nohy, opäť sa stretávali a boli si blízko. Aj teraz to nebude inak.

Asi o tom idem napísať báseň.