Zabudnite na starý známy Neapol mafiánov, je tu príbeh z nového mesta, Neapola intelektuálov.
Román Klamársky život dospelých stavia Elenu Ferrante ako autorku do nového svetla. V najnovšom príbehu sa situuje do roly tajomnej, temnej rozprávačky.
Volí optiku dospievajúcej Giovanny, prostredníctvom ktorej nám predstaví rodinu pedagógov, ktorí sa pohybujú v univerzitnom prostredí plnom pokryteckých protirečení.
Giovannin otec v návale zlosti prehlási, že jeho dcéra je rovnako škaredá ako jej teta. Giovannin vnútorný svet sa začína rúcať. Cíti sa taká škaredá, zvláštne, neurčito škaredá.
Stane sa posadnutá myšlienkou tetu vyhľadať.
O tete vie len dve kusé informácie – meno a vedomosť, že je zvonku aj znútra rovnako škaredá.
Považovať ju za škaredú je nutnosťou
Nájsť tetu Vittoriu vôbec nie je také zložité, ako sa na začiatku príbehu zdá. Býva neďaleko, vo svojom rodičovskom dome, zatrpknutá a sama. Jej život však vôbec nie je osamelý.
Giovanna sa s Vittoriou musí bezodkladne stretnúť. Teta stretnutie víta. Keď ju Giovanna prvýkrát uvidí, najväčším prekvapením sa pre ňu stane zistenie, že otcova sestra má v skutočnosti od škaredosti veľmi ďaleko.
„Pár sekúnd som sa dívala na jej tvár bez mejkapu a potom som uprela pohľad do zeme. Vittoria sa mi zdala taká neznesiteľne krásna, že považovať ju za škaredú bolo nutnosťou.“
Problém zvaný kalokagatia
Hlavnou témou knihy je vonkajšia verzus vnútorná krása. Vittoria, krásna v celej svojej drsnosti a vulgárnosti, je krásna aj zvnútra – drsne a vulgárne – miluje aj nenávidí, no to hlavné je, že cíti. Jej krása je priamoúmerná jej schopnosti cítiť.
O svojej životnej láske, ktorú jej brat prekazil, hovorí opäť vulgárne a drsne:
„S Enzom sme to robili dokopy jedenásťkrát. Enzo ma bozkával a dotýkal sa ma a lízal ma úplne všade, a aj ja som sa ho dotýkala a bozkávala ho až po prsty na nohách a hladkala ho a lízala a sala. Povedz to svojmu otcovi: Vittoria povedala, že ak nebudem šukať tak, ako ona šukala s Enzom, je zbytočné, aby som žila. Povedz mu to presne takto.“
Na tieto slová jedenásťročná Giovanna nevie zabudnúť. Po zvyšok života si bude želať nájsť niekoho, koho bude milovať tak bezbreho, ako Vittoria milovala Enza.
Giovanna sa prestáva podobať na svojich rodičov, ružový šatník nahradí tajomnou čiernou, zmení účes aj slovník. Po odhalení všetkých kľúčových klamstiev svojich rodičov sa im už nechce viac podobať, túži sa stať Vittorinou vernou kópiou.
Nechce žiť klamársky život dospelých a tváriť sa naoko šťastne. Chce byť šťastná a priama. A chce, aby to všetci videli.
Či sa jej to podarí, sa čitateľ dozvie až na samom konci príbehu.
