KNIHA ~ ŠKANDINÁVIA ~ ČÍTANIE

7 MINÚT ČÍTANIA

Keď sa povie severská literatúra, väčšine ľudí sa vybavia pojmy ako detektívka, krimi, hygge, lykke alebo mená typu Jo Nesbø alebo Camilla  Läckberg. Avšak ani nie tak ďaleko za pultmi s krimi a malými i veľkými knižkami plných nápadov, ako mať hyggelig život, sa v policiach nenápadne ukrývajú ďalšie z pokladov severu, akými sú autorky, ktorým je aj venovaný tento článok: Auður Ava Ólafsdóttirová (Island), Helga Flatlandová (Nórsko) a Tove Janssonová (Fínsko, písala po švédsky).

            Započnúc tému so zemepisne najvzdialenejšou autorkou nie je náhodné. Práve Auður Ava Ólafsdóttirová je slovenským čitateľom zo ženskej severskej literárnej tvorby jedným z tých najznámejších mien. Na Slovensku jej boli, zatiaľ, vydané tri knihy: Ratolesť (2013, Slovart), Listopadoví motýli (2017, Plus), Nad propastí byla tma (2018, Plus). Za všetky spomenuté získala Ólafsdóttirová niekoľko literárnych ocenení, napríklad aj Cenu Severskej rady za literatúru 2018 za knihu Nad propastí byla tma.

Najväčší rozruch v slovenskej čitateľskej obci však spôsobila jej prvá kniha, Ratolesť (preklad: Zuzana Stankovitsová), ktorá bola pred desiatimi rokmi nominovaná na Cenu Severskej rady za literatúru. V centre diania je dvadsaťdvaročný Lobbi, s postihnutým bratom Jósefom, žijúcim v ústave a uzavretým otcom, snažiacim sa variť jedlo podľa svojej mŕtvej manželky, po ktorej Lobbi zdedil lásku k záhrade, najmä k ružiam. Hlavný hrdina je podobné introvertné vnímavé indivíduum so špecifickým prejavom, ako je napríklad aj postava Sofie (z knihy Sofia vždy chodí v čiernom, 2018, Inaque), ale Lobbi je nežnejší a menej fatalistický. Jeho citový život komplikuje Anna, s ktorou splodí dcéru Flóru Sól. Napriek potomkovi sa ich cesty rozdelia a Lobbi odchádza do zahraničia, pravdepodobne Francúzsko (miesto nie je upresnené, je to iba dedukcia), kde pracuje v kláštore ako záhradník. Popri plienení buriny a zveľaďovaní kláštornej záhrady preniká hlbšie nielen do rutinného a súbežne aj zaujímavého života mníchov, ale aj do svojho vlastného vnútra, snažiac sa si viac porozumieť ako osobe, mužovi a všetkým vplyvom, ktoré formujú jeho osobnosť a ďalšie životné napredovanie. Jeho pracovný pobyt naruší príchod Anny aj s Flórou Sól, ktoré sa zdržia dlhšie, ako by bol Lobbi býval čakal. Hoci je ústrednou postavou mladý muž, treba sa pripraviť na netradičné ponímanie mužskej postavy. Lobbi skôr syntetizuje mužské aj ženské aspekty, ktoré môžeme pozorovať v jeho správaní, myšlienkových prúdoch alebo problémoch, ktoré mu prichádzajú do cesty. Ústrednou témou románu sú síce medziľudské vzťahy a existenciálne problémy, ale jedinečný spisovateľský štýl autorky, oscilujúci medzi magickým realizmom, naturalizmom a rozprávkou ju robí viac ako zapamätania hodnou.

            Posunúc sa na východ, do vnútrozemia krajiny fjordov a trollov, do mesta Flatdal, naskočí ďalšie zvučné meno Helga Flatlandová. Pre slovenských čitateľov temer neznámy pojem, v nórsku patrí jednej z najtalentovanejších súčasných nórskych spisovateliek, o čom hovoria aj mnohé ocenenia a nominácie. Flatlandová napísala niekoľko románov, nanešťastie, do rúk slovenských čitateľov sa dostal iba jeden, v českom jazyku, jej debut a súbežne prvá časť trilógie, Když můžeš zůstaň. Když musíš, odjeď.

Hlavnou témou románu, zasadenom do prostredia malej nórskej dedinky, je život štyroch mladých mužov, priateľov a ich odchod do Afganistanu na zahraničnú misiu. Ak by ste očakávali text o krajine vo vojnovom stave, ostali by ste prekvapení. Kniha sa totižto vôbec neupriamuje na výcvik vojakov, vojenské misie alebo politickú situáciu, ale na rôznorodé prežívanie obyčajných a najmä ťažkých životných situácií jednotlivými postavami. Román je aj preto rozdelený na štyri časti. Líšia sa rozprávačom, vyjadrovacím štýlom, výstavbou textu, no najmä percepciou okolitého sveta. Konštantné zostávajú v kapitolách iba dve veci a to problém, s ktorým sa postavy vyrovnávajú, čím je smrť v rodine, vo vzťahu, v susedstve a príroda, modifikujúca charaktery postáv, s ich vedomím alebo skrz ich podvedomie. Knižka nemá veľký rozsah, ani formát, ale má obrovskú hodnotu. Dokáže čitateľom pohnúť bez silených patetických fráz, pomocou autentických emócií sprevádzaných hlbokými myšlienkami, prenikajúcimi do čitateľského vnútra, vytvoriac si tam pevné a dlhotrvajúce miesto.

            Posledná autorka, taktiež oplývajúca prirodzeným spisovateľským čarom, Tove Janssonová, pochádza z Fínska a venuje sa primárne tvorbe pre deti (ale aj pre dospelých). Jej séria kníh o Mumínovcoch (v angličtine: The Moomins/Moomintrolls) sa stala žiadanou vo všetkých vekových kategóriách. Najobľúbenejšími knihami z celej série sú Povodeň u Muminovcov a Čarodejníkov klobúk.Muminovci sú postavičky pripomínajúce hrochy, (pozor, nemýliť si ich s nimi), ktorí spolu so svojimi priateľmi žijú na vlastnej planéte, v pôvabných farebných domčekoch. Vo svojom údolí zažívajú rôzne dobrodružstvá a stretávajú sa s kadečím možným od čarodejníka Hobgoblina, až po čudné levo-mravčiare. Poviete si: „Veď a čím sa tieto knihy líšia od iných detských kníh?“ V prvom rade už samotnými Muminovcami a ich priateľmi (tiež svojské postavičky), správajúcimi sa nie tak typicky naivne, ako zvyknú niektoré iné postavy z detských kníh. Okrem ich bystrosti, prekvapia aj vyspelosťou, nie tak očakávanou u ťarbavých „hrošíkov“, obľubujúcich palacinky a punč. Janssonová Muminovcov stavia pred navonok jednoduché problémy, ktoré v sebe skrývajú nejedno ponaučenie pre dieťa, ale aj pre samotného dospelého, ktorý v nich vidí hlbšiu myšlienku. Keď by aj dospelý čitateľ vyslovene nešiel po obsahovej stránke, určite sa uspokojí s vizuálnym prevedením knižiek (niektoré z kníh existujú aj v podobe komixov), ktorý je doslova oku lahodiaci. Ilustrácie nie sú preplnené, skôr jednoduchšie, ale za to veľmi milé. V prípade, že by knihy neboli tou správnou voľbou na intelektuálne poobedia pri šálke kávy, vždy je tu možnosť pozrieť si seriál, ktorý má po palcom sama Janssonová. Minimálne diel Jesenná slávnosť by mal byť zahrnutý v jednom z večerných „hyggelig“ programov každého čitateľa.

            Zhrnúc všetky autorky do jedného výstižného záverečného slova, bolo by to slovo jedinečnosť. Či už ide o spisovateľský štýl, prejav, spôsob spracovania rôznych ťažších tém, alebo o samotnú rolu prírody, dodávajúcu dielam neodškriepiteľný šarm, melanchóliu, krásu a čarovnosť.

Aspoň raz by sa mal každý nechať strhnúť tajomným severským prúdom rozprávaní troch magických autoriek.