V čom sú vianočné tradície na miestach ďaleko od Európy odlišné od tých našich, slovenských? Ovplyvňuje slávenie Vianoc náboženstvo alebo pop-kultúra v danej krajine? Kto, kedy a kde rozdáva deťom darčeky v kenskom Nairobi, Singapure či austrálskom Sydney? Začítajte sa do príbehov akčných mám a spoznajte ich multikultúrne zvyky aj prípravu na decembrové sviatky.

Všetky oslovené dámy odišli po vysokej škole za prácou do zahraničia. Špecifické povolanie letušky, fotografky či terénnej rozvojovej pracovníčky si to doslova vyžadovalo. Tam si neskôr našli manžela a založili rodinu. Nezanevreli však na Slovensko a naše tradície, ktoré sa teraz snažia pretaviť do rodinných rituálov v novom pôsobisku. Hoci ich deti pravdepodobne nikdy neuvidia za oknom sneh a nebudú koledovať v kostoloch, stolovanie a slávenie sviatkov má v sebe veľa slovenských prvkov. Miešanie kultúr je v tomto prípade mimoriadne prínosné, fotogenické aj chutné. Posúďte sami.

V emirátoch žijú Vianocami najmä nákupné centrá

Filantropka Eva Kernová žije v Spojených arabských emirátoch, kde sa stará o trojročnú Emmu a šestnásťmesačnú Theu. V minulosti pracovala ako letuška, dlhodobo sa stará o mimovládku ‘Choice to Change‘, ktorá prevádzkuje základné školy pre desiatky detí z chudobných bangladéšskych rodín.

Ako letuška pracovala aj Veronika Schmidtova, ktorá takisto zakotvila v Spojených arabských emirátoch, kde sa stará o dvaapolročnú dcérku Aliu. Tento rok bude jej família oslavovať Vianoce v Dubaji, pretože už v januári očakávajú príchod nového prírastku do rodiny. Nie náhodou má preto rozčítané dve knižky: ‘Vychovávame deti a rastieme s nimi’ od Naomi Aldortovej a ‘Päť jazykov lásky pre deti’. Pre dcérku vybrala knižku ‚Little Red’s Christmas story’.

„Keďže Emiráty sú moslimská krajina, Vianoce sa u pôvodného obyvateľstva neoslavujú tak, ako poznáme v Európe. Napriek tomu v Dubaji existuje vianočná atmosféra, výzdoba obchodných centier je preplnená vianočnými svetlami a stromčekmi,” vysvetľuje Veronika. Eva ju dopĺňa: „Táto krajina je veľmi adaptabilná, čo sa týka komerčných aktivít. Na každom rohu svieti nádherne vyzdobený stromček, vyhrávajúci americké koledy. Čo nám tu ale bude veľmi chýbať, sú zvony kostolov, zvolávajúcich veriacich na polnočnú omšu. Tiež počasie neumožňuje deťom snehovú nádielku, ako na Slovensku. Ale môžeme sa utešiť aspoň pohľadom na umelý sneh v obrovskom nákupnom centre: Mall of the Emirates, ktorý napodobňuje zimnú atmosféru.“

V Evinej rodine sa oslavujú Vianoce podľa slovenských tradícií a aj jej manžel si veľmi túto podobu sviatkov užíva. Nikdy nesmie chýbať tradičná večera a napečené vianočné pečivo. Dovezené oblátky a trubičky zo Slovenska ešte umocňujú sviatočnú atmosféru tak, ako si na ňu mladá filantropka spomína z detstva.

Nové oblečenie pod stromčekom pre kenské deti

Terénna rozvojová pracovníčka, Dária Kimuli, žije už jedenásť rokov v Nairobi – hlavnom meste Kene. Prevádzkuje internátnu školu pre siroty z ulice a deti zo slumov. Vo Východnej Afrike si našla aj manžela a dnes spolu vychovávajú dve deti: päťročnú Mariel a dvojročného Olivera. Počas Vianoc rodina dodržiava slovenské tradície – stavanie stromčeka, nosenie darčekov Ježiškom, zemiakový šalát s rybkou ako hlavný chod večere, potom vianočný punč a nakoniec rozprávky na dobrú noc. V nasledujúcich dňoch ešte rodinka stihne párdňový výlet do hôr.

V Keni však ľudia nepoznajú a neoslavujú Vianoce tak, ako my. Vo všeobecnosti tam nestretnete Santa Clausa, ani Ježiška. Deti väčšinou nedostávajú darčeky (najmä nie elektroniku či iné luxusné veci), rodičia totiž zarábajú niekoľko desiatok dolárov mesačne, čo ledva stačí na obživu. Ak majú financie, potomkom kúpia nové oblečenie a topánky, aby boli počas sviatkov odetí pekne v čistom. Deti si to veľmi vážia. „Z veľkých miest cestujú malí i veľkí na vidiek za svojimi rodinami, aby spolu trávili čas. Napríklad varením. Tradičné pokrmy sú úplne odlišné od tých slovenských. Na stoloch nesmú chýbať všetky domáce špeciality, ako: chapati, teda tradičná placka z múky; ďalej mokimo, teda zemiakovo-zeleninové pyré; ryža, plus kuracie mäso, ktoré si mnohí doprajú iba počas vianočných sviatkov,“ vysvetľuje Dária. Stromčeky možno nájsť iba v obchodných centrách. Napriek tomu, že v Keni je kopec kmeňov a náboženských skupín i cirkví, na polnočnú omšu sa tam nechodí.

Dáriine deti okrem angličtiny a swahilčiny pochytili aj slovenčinu, milujú spoločné čítanie – nielen pred spaním. Mamina im preto zo Slovenska objednala knižky: ‘Tajný vianočný hosť‘ o medveďovi, ktorý ešte nikdy nemal Vianoce, aj ukrajinskú rozprávku ‘Kto nám z neba sype sneh‘ o rodine krtkovcov a ich otázkach.

Singapur objavuje Vianoce vďaka slovenskej fotografke

Jana Yar je fotografka, ktorá v Singapure s manželom vychováva tri deti: štvorročného Samka, dvojročného Adama a ročnú Hanu. Spoločne veľa cestujú a užívajú si život naplno. V oblasti, kde Jana žije, sa Vianoce neoslavujú, keďže je tu dominantný budhizmus ako náboženstvo.

„Moja čínska rodina Vianoce nikdy neoslavovala. Teda až do obdobia, keď som sa objavila ja. Takže teraz všetci blízki naskočili na moju vlnu a každý rok v decembri je to pre nich obrovský zážitok. Oslavujeme sviatky slovenským štýlom, pričom sa snažím pripraviť na stôl vždy niečo iné. No kapustnica a zemiakový šalát ostávajú,” vysvetľuje úspešná fotografka, ktorá v Ázii fotí aj jedlo a prípravy pokrmov pre vychýrené reštaurácie a kluby.

S troma deťmi sa snaží počas sviatkov ísť čo najviac na vzduch a obehnúť zaujímavé eventy pre najmenších. „Akurát je namiesto snehu v obchoďákoch pena a sladkosti rozdáva Santa Claus,” poznamenáva trojnásobná mamina. Počas varenia sa doma počúvajú vianočné hity a koledy v angličtine. Slovenská ‘Perinbaba’ príde narad, až keď budú decká väčšie a budú plynulo hovoriť po slovensky.

Jana holduje knihám o fotografii, je vášnivou čitateľkou a zberateľkou komiksov. Momentálne ju však zaujímajú publikácie o výchove detí. Pre svoje ratolesti má vybratú knižku ‘Good night stories for rebel girls’ a už teraz sa teší, ako ju bude čítať celá jej rodina, nielen baby. To isté platí aj pre titul ‘Stories for kids who dare to be different’. Skvelý výber – ako pre deti, tak i pre rodičov…

Zachovávať slovenské tradície v americkom prostredí

Slávka Tomka sa narodila pod Tatrami a na Slovensku vyštudovala pedagogiku. V USA naposledy pracovala ako PR manažérka, no momentálne je opätovne študentkou a mamou dvojročnej Olivie na plný úväzok. Pod stromčekom si praje nájsť učebnicu ‚Anatómia II‘, ktorú musí čím skôr nielen prečítať, ale sa ju aj naučiť. Dcérke zoženie nejaké tradičné slovenské rozprávky, napríklad ‚Goralské rozprávky‘ z regiónu, na ktorý tak rada spomína. Hrávala totiž na husle vo folklórnom súbore Magura. Ako vyzerajú vianočné sviatky v jej novom domove – v Milwaukee v štáte Wisconsin?

„V USA sú Vianoce prevažne o Santa Clausovi a naháňaní sa za darčekmi, čo mne nie je až také vlastné. Vyrástla som v katolíckej rodine, kde sa Vianoce točia primárne okolo osláv narodenia malého Ježiška. Tu v Milwaukee patríme do farnosti, ktorá bola kedysi výlučne poľská, sviatočné tradície sú tu teda podobné ako tie slovenské. Počnúc polnočnou omšou, spojenou so spievaním kolied,“ vysvetľuje Slávka.

V USA sa snaží uchovávať tradície z domoviny napríklad spevom a tancom v poľskom folklórnom súbore, v ktorého repertoári sa nachádza aj pásmo zo Spiša. To isté platí pre prípravu pokrmov, výzdobu aj zvyky, ako napríklad lámanie oblátok, rozdeľovanie jabĺčka, čítanie z Biblie, prestreté miesto pri stole navyše – pre pocestných a tých, ktorých dnes už nie sú medzi nami…

V severnej Amerike bežia v rádiu vianočné pop hity od rána do noci a v televízii zasa dookola filmy, ako ‚Elf‘, ‚Grinch‘, ‚Sám doma‘, či ‚Luskáčik‘. Práve v Milwaukee je veľkou tradíciou ísť počas Vianoc na balet ‚Luskáčik‘.

Austrálske sviatky pod slnečníkmi na pláži

Janka Ondrejková vyštudovala na Slovensku farmáciu, a aj v Sydney pracuje ako brand manažérka vo farmaceutickej firme. Momentálne však všetok jej čas zaberá starostlivosť o jedenásťmesačnú Júliu. Sama je zvedavá, ako bude  dcérka vnímať ozdobený stromček a atmosféru okolo. Keďže Janin partner je Mexičan, oslavy sa budú niesť v znamení mixu tradícií troch krajín.

V Austrálii je počas Vianoc riadne horúco, preto sa netreba čudovať, že sviatky ľudia trávia pri vode a jedávajú ľahké pokrmy, ako: krevety, ústrice či iné morské potvory. Darčeky sa rozbalia až 25. decembra ráno a potom sa celá rodina vyberie na spoločný obed niekam do mesta. Miestni milujú oceán a cestovanie, takže aj čas Vianoc využívajú k prenájmu domu niekde pri vode (najlepšie mimo civilizácie) a relaxu s rodinou. Alebo vyrazia na okružnú cestu do Európy.

Málokedy zazriete ozdobené ihličnany ako tradičné vianočné stromčeky. Skôr to budú sukulenty či nejaké neživé materiály, pokryté svetielkami. Ide o prepojenie kreativity, zodpovednosti a udržateľnosti u obyvateľstva zároveň. Nad nadmernou spotrebou, konzumom a odpadom domáci premýšľajú veľmi kriticky. Tak sa potom nestane, že v januári uvidíte pri smetiakoch stovky vyhodených vyschnutých stromčekov.

„V Sydney si chodievame vypočuť koledy do botanickej záhrady či pozrieť svetelnú projekciu na katedrále. Aj tu fungujú vianočné trhy, veľkolepé ohňostroje, koncerty pre deti aj dospelých, fotenie so Santom – každý si tu nájde to svoje,“ vysvetľuje Janka. Zo Slovenska jej čoskoro dorazí balík, a v ňom aj knižka ‚Rok v lese‘. Už teraz sa mamina malej Júlie teší, ako ju začnú spoločne čítať. Bude to totiž niečo úplne nové, ako to, čo zažije v Austrálii. Tam žijú predsa len iné zvieratká a aj inak fungujú ročné obdobia.