Čo by ste povedali na to, keby ste sa mohli vrátiť do minulosti, hoci len na malú chvíľu, kým vám vychladne káva ?
Japonská literatúra vždy bola a vždy bude trochu iná ako ostatné. Od slávnych stávekých básní haikú, až po súčasnú populárnu literatúru, vždy odrážala japonskú kultúru, cit k tradíciám a sympatie k prírode. Európskemu čitateľovi otvárala dvere do skutočne exotického sveta.
Novinka od vydavateľstva Lindeni Kým vychladne káva nie je výnimkou. Spája v sebe tri veci, ktorým by správny knihožrút nemal odolať: poetické slovo, kávu a cestovanie v čase. Autorom tejto knihy je japonský režisér a dramaturg Tošikazu Kawaguči.
Ako všade inde vo svete, ani v japonskom Tokiu nie je o kaviarne núdza. V mnohých z nich nepochybne predávajú kvalitnú kávu. Podľa miestnej legendy však existuje jedna, pomenovaná podľa neapolskej piesne Funiculi Funicula, kde vraj navyše ponúkajú možnosť cestovať v čase. Má to však háčik.
Päť pravidiel cestovania v čase
Kawaguči postupne rozpráva príbeh štyroch návštevníkov kaviarne, ktorí sa rozhodnú využiť jej magickú službu. Rozpovie nám príbeh o žene, ktorá nechala svojho snúbenca odísť na opačný koniec sveta. Potom nám dá možnosť nahliadnuť do života manželov, z ktorých jeden má Alzheimerovu chorobu alebo príbeh o sestrách, ktoré k sebe našli cestu príliš neskoro a nakoniec najťažší, no najkrajší príbeh ženy, ktorá stojí pred obrovskou životnou dilemou.
Bez ohľadu na vek, dôvod návštevy či spoločenské postavenie, pre všetkých, čo chcú cestovať v čase platia tie isté pravidlá. Pravidlo prvé – môžu sa stretnúť len s ľuďmi, ktorí kaviareň už niekedy navštívili. Druhé pravidlo – nech urobia čokoľvek, prítomnosť tým nezmenia. Tretie – ak na stoličke, prostredníctvom ktorej sa môžu do minulosti vrátiť, už sedí iný hosť, musia vyčkať, kým odíde. Štvrté pravidlo – pri pobyte v minulosti sa nesmú pohnúť z presne určeného miesta. A posledné piate a najdôležitejšie pravidlo – ich čas v minulosti sa začína zaliatím kávy a končí sa v okamihu, keď káva vychladne.
V časopise sa o tejto miestnej legende písalo: „V konečnom dôsledku, či sa človek vráti do minulosti, alebo navštívi budúcnosť, prítomnosť sa nijako nezmení. Preto sa natíska otázka – aký má stolička vlastne význam ?“
Zavedením týchto pravidiel autor vytvoril príbeh, v ktorom je cestovanie v čase druhoradé voči vývoju postáv. Štyrmi návštevníkmi je kniha rozdelená na štyri časti, ktoré popisujú ich vnútorný boj, smútok, ľútosť a hľadanie zmyslu života. Popritom je čitateľovi zároveň osvetlený život zamestnancov kaviarne. Príbehy sa prepletajú, každý má svoj význam sám o sebe, ale najlepšie fungujú všetky spolu. A aj keď sú osudy postáv smutné, v človeku zanechávajú príjemný, hrejivý pocit. Každá stránka pomaly, ako posúvajúce sa reflektory, odhaľuje skutočný námet románu.
Nominácia na Hon´ja Taišó 2017
Tento očarujúco kúzelný román je autorovou prvotinou a vznikol podľa rovnomennej divadelnej hry, ktorá získala na 10. ročníku Suginanského divadelného festivalu prvú cenu. Autorov štýl je poetický, síce nie dokonalý, ale dobre prepracovaný a v celej knihe Kawaguči nezaprie dušu dramatika. Toto všetko knihe dodáva osobitné kúzlo.
Kým vychladne káva je o objavovaní šťastia napriek minulosti, do ktorej sa ľudia tak zúfalo chcú vrátiť. Ukazuje nám, že hoci sa minulosť nedá zmeniť, treba urobiť všetko, čo je v ľudských silách, aby sa nestala márnou. Ako naznačuje samotný názov, je to knižka o pominuteľnosti vzácneho času. Kým vychladne káva…
Kniha bola nominovaná na literárnu cenu japonských kníhkupcov Hon´ja Taišó 2017 a autor na ňu nadviazal ďalšími dvoma románmi.
