Novinka z vydavateľstva Inaque Život Vernona Subutexa, prvý diel trilógie od Virginie Despentes, čitateľov zaujal svojím nekompromisným satirickým textom s nádychom tragikomédie. Kniha má však oveľa hlbšiu myšlienku, ako iba poukázať na existenciálne problémy nezamestnaného muža v Paríži.
Vernon je päťdesiatročným mužom, ktorý žije v metropole Francúzska. Svoje dni trávi medzi vinylovými platňami, cédečkami, ohorkami z cigariet a spomienkami na časy, kedy si ľudia hudbu nepúšťali skrz káble do uší, ale vychutnávali si ju nahlas a kupovali si ju fyzicky. Stále uväznený vlastnými spomienkami v minulom storočí sa snaží prežiť v tomto.
Kultová osobnosť parížskej štvrti Bastila, ktorá vlastnila miesto kvalitnej hudby prežíva zo dňa na deň, prelínajúc sa z jednej melódie do druhej. Do istého času sa o Vernona nezaujímal nikto, okrem jeho slávneho priateľa, ktorý nečakane zomrel, a práve Vernon je človek vlastniaci jeho videozáznam. Odvtedy mu opäť vedia prísť na meno aj inde, ako v kruhoch parížskeho undergroundu.
Kniha Život Vernona Subutexa, tak, ako na to poukázala aj Catherine Taylorová pre britský The Guardian, reflektuje peterpanovský motív hlavného hrdinu, ktorý sa zastavil v istom čase a odmieta sa prispôsobiť súčasnosti. Tento atriúť autorka nedala Vernonovi s účelom, aby ho spravila zaujímavejším, ale aby vyzdvihla podstatu jeho charakteru, ktorý je staticky ukotvený v 80. rokoch. Stavia tým tak do kontrastu dravosť, rýchlosť dnešnej doby, krátkodobosť momentov a pomalšiu intenzitu prežívania v rokoch osemdesiatych. Postava Vernona týmto pripomína Houellebecqových hlavných hrdinov. Muži v zrelom veku, nespokojní s vlastným životom a rovnako tak nie so spoločnosťou, v ktorej žijú. Výrazne sa vyhradzujú voči istým spoločensky vhodným názorom na citlivé témy (monogamia, náboženstvo, drogy, multikulturalizmus) a sú postavení do spoločenskej periférie, čo ich robí pre čitateľov príťažlivými. Avšak Houellebecqovým protagonistom chýba nadhľad a ľahkosť, ktorú si Vernon ponecháva napriek komplikovanosti situácie, v akej sa nachádza. A teda čitateľ nemá tendenciu knihu odložiť, pretože na neho dopadá ťažoba dlhých a sofistikovaných myšlienok. Hoci v texte sú, nepôsobia tak komplikovane ako u Houellebecqa.
Odhliadnuc od hlavnej postavy samotný text knihy čiastočne pripomína ďalšieho francúzskeho autora Émila Zolu, naturalistu par excellence, ktorého explicitné a znepokojujúce opisy sú pre čitateľov nezabudnuteľné. Podobnú techniku využíva Despentes aj v tomto diele, čím dopĺňa kontrast medzi obdobiami. Každé má skrytú expresívnosť niekde inde, a to je na knihe veľmi príťažlivé. Celkovej „Zola“ technike prispievajú aj postavy, z ktorých každá reprezentuje existenciálny alebo spoločenský problém. Hlavný hrdina, ktorý riskuje svoje zdravie fajčením, Diana s reznými ranami na rukách, tínedžer, ktorý osciluje medzi nízkou sebaúctou a prílišným množstvom hormónov, arogantná prostitútka, migrant bez papierov. Týmto penzom postáv autorka doby, ktoré stavia ako oproti sebe, spája. V každej z nich sa vyskytuje takýto typ, čím Despentes nepriamo čitateľovi kladie otázku, či sa naozaj svet a ľudstvo posunuli tak, ako to je prezentované navonok.
Začítajte sa aj vy do knihy Život Vernona Subutexa.
