O tom, že kniha nie je len text. Kniha je komplexné dielo.
Na tejto knižnej obálke si predstavte čokoľvek sa vám páči, čokoľvek vy oceňujete na knihe.
Kniha, to je ako článok v novinách či internetovom magazíne. A knižná obálka je titulok. Každý z nás pristupuje k článkom rozdielne. Titulok je pre nich len nápoveda, či chcú článok prečítať. Nepotrebujeme, aby nás nabaľoval, aby nás často možno ťahal za nos.
Iní zase putujú sociálnymi sieťami, alebo množstvom aplikácií s tonami článkov, takže potrebujú tento sugestívny kompas, aby v tom množstve objavili čosi, čo ich zaujme, po čom zatúžia.
A preto niektoré portály používajú nepopulárne clickbaity, aby čitateľov doslova prinútili kliknúť si na text. A potom sa už o jeho spokojnosť nestarajú, pretože ultimátny cieľ bol klik.
Chápte takto aj knihu. Sú knihy, ktoré od prvého výtlačku autori aj vydavateľstvo vedia, že chcú a aj predajú obrovské množstvo výtlačkov.
Tomu zodpovedá aj obálka, ktorá pozýva čitateľa, hovorí mu všetko, čo by ho mohlo presvedčiť ku kúpe. Okrem farebnej obálky s veľkým písmom, s názvom titulu aj menom autora, sú tam na nej aj sekundárne informácie, ktoré majú pomôcť ku kúpe, keby všetko ostatné zlyhalo.
Je to autor tohto diela, ktorého možno poznáte. Toto dielo získalo túto cenu. A keď tú cenu nepoznáte, nevadí, stačí, keď nám uveríte, že ide o prestížnu cenu! Toto dielo bolo sfilmované a to už niečo znamená! O tomto diele ktosi povedal, že je najlepší – najlepšia detektívka, najlepšia romantika, najlepšie sci-fi.
Skrátka, obálkový clickbait!
Je to v poriadku!
Slávny knižný dizajnér Peter Mendelsund, všestranný to umelec, však sám priznáva, že ani v jeho portfóliu nie sú len knižné obálky, ktoré môžeme nazvať umeleckými dielami. Nie všetko je len o minimalizme a umení.
„Som platený za predaj knihy,“ priznáva v jednom z rozhovorov. Veď aj jeho práca na slávnej trilógii Stiega Larssona Millennium, je o silných farbách ťahajúcich oči, krikľavá práca s písmom a titulom.
„Pomohlo to k predaju,“ dodal Mendelsund, bez náznaku hanby či ľútosti. Pretože to je jeho práca.
Ako Albus Dumbledore, aj autor tejto úvahy sa považuje za nadpriemerného používateľa metafor, takže keď ostaneme v tej porovnávajúcej knihu s novinovým článkom, tak aj v tomto prípade platí toto: Keď titulok/obálka, neklame, je rozdielna práca s ňou absolútne legitímna.
Je v poriadku, keď v kníhkupectve nájdete tvrdú väzbu, či siahnete po paperbacku. Je úplne v poriadku, keď je na Cujovi Stephena Kinga rozškľabená papuľa desivého psa, a je tiež v poriadku, keď reedícia Čeľustí Petra Benchleyho vábi minimalistickou, umeleckou obálkou, v ktorom je na bledomodrom pozadí len vševypovedajúca plutva. A zvyšok nechávame na inteligencii a predstavivosti čitateľa.
Je v poriadku sledovať bielu obálku s červeným titulom striedmym písmom a meno autora malým nad tým či pod tým, a je tiež v poriadku dozvedieť sa z obálky, že vlastne táto kniha, ktorú nepoznám, je od autora inej knihy, ktorú poznám a ktorú milujem, a že táto kniha bola sfilmovaná a že vlastne získala sto cien a New York Times si o nej myslí, že je svetová!
Je to v poriadku, pretože to často hovorí na inú cieľovú skupinu, často je to závislé od žánru, od roku, keď kniha vyšla, od túžby vydavateľstva čitateľovi uľahčiť cestu ku knihe, alebo chce čitateľovi odovzdať malé umelecké dielo do knižnice.
Súďte knihu podľa obalu
Populárne a notoricky známe príslovie hovorí – Nesúď knihu podľa obalu. Knihožrúti ho isto nemajú radi. Je totiž úplne v poriadku súdiť knihu podľa obalu. Súdiť ju férovo, nestranne, súdiť ju s láskou, venovať jej svoju energiu, myseľ, kreativitu.
Súdiť ju a premýšľať nad ňou, vytiahnuť Kingov paperback a bežať na vlak či do školy a ohýbať si strany podľa ľubovôle, alebo si kúpiť román s krásnym dizajnom a obálkou a vložiť si ju do farebnej, osobnej knižnice, čo je jedno z najintímnejších miest uvažujúcich ľudí. (Ale aj si ju prečítať!)
Súdiť je v poriadku, pretože súdom dokazujeme lásku ku knihe, k umeniu, premýšľaním sa posúvame. Ale čo je kľúčové – neodsúďte ju! Pretože keby som ja svojho času odsúdil slovenské vydanie Štyri po polnoci od Stephena Kinga, nikdy neprečítam jednu z najlepších poviedkových kníh kráľa hororu.
Súďte knihu obalu, ale určite ju neodsúďte!
