Sir Arthur Conan Doyle by dnes mohol byť azda spokojný, ako sa jeho legendárne detektívne duo rozšírilo po svete.
Nevedno či sa rodák zo škótskeho Edinburghu Sir Arthur Conan Doyle niekedy vôbec nazdával, aký ošiaľ vo svete jeho asociálny detektív spôsobí.
Sherlock Holmes, najmä v posledných rokoch, rozpútal šialenstvo, primárne vďaka seriálu z dielne BBC, ktorý preslávil Benedicta Cumberbatcha (Sherlock Holmes) a Martina Freemana (John Watson), ale aj vďaka dvom úspešným filmom z pôvodného, doylovského, prostredia, kde si Sherlocka zahral obľúbený R. Downey Jr.
Pani Marplová, Poirot, Holmes
Ľudská inteligencia a v prípade Holmesa by bolo možné hovoriť aj o genialite odjakživa ľudstvo fascinovala. O to viac, keď je niekto schopný z minimálnych, prípadne pre bežných ľudí nepostrehnuteľných, dôkazov dospieť k vyriešeniu zločinu.
Absolútne logické prepojenie informácií a poznatkov za neprimerane rýchly čas z Holmesa spravili detektívnu ikonu.
Ruka v ruke s pani Marplovou a Poirotom sa zaradil k v vedúcim postavám britskej detektívnej literatúry. Kým však pani Marplová a Poirot zachovávajú isté dekórum, aj keď práve diskutujú o mŕtvole, Sherlock sa vymyká akýmkoľvek pravidlám.
Sarkastickými poznámkami precedenými cez prúd detailov, ktoré jeho okolie trestuhodne odignorovalo, kriticky a objektívne zhodnotí svoje okolie, bez ohľadu na to, či sa niekoho jeho dedukcie a analýzy bytostne dotýkajú alebo nie.
Jeho fantastické dedukčné a pozorovateľské schopnosti boli cibrené aj vďaka jeho ešte inteligentnejšiemu bratovi Mycroftovi.
Holmes a Moriarty. Dve strany jednej mince
V byte číslo 221 na ulici Baker Street v Londýne Holmes počas hrania na husle premýšľa nad riešeniami zločinov a súčasne vnútorne bojuje so svojím najväčším nepriateľom, Jamesom Moriartym.
Čitateľov nefascinuje len abnormálnosť Holmesa, ale aj samotného Moriartyho. Zloduch par excellence sa svojou prefíkanosťou a morbídnou kreativitou zahráva so Sherlockovou a súbežne aj čitateľovou mysľou.
Moriartyho arogantná sebaistota Sherlocka viackrát odzbrojí, ale, našťastie, vždy si stihne upratať vnútorné dedukčné stredisko a zločiny vyriešiť. Doyle prostredníctvom Moriartyho vytvoril dokonalý protiklad dvoch stránok geniálnej mysle, s ktorými mozog koexistuje.
Jednu tvorí partner geniálneho detektíva John Watson, ktorý drží Sherlocka pri zemi a snaží sa ho postaviť pred očividné skutočnosti. Druhú zase James Moriarty, konštruujúci nepredstaviteľné scenáre. Sherlock bez nich nemôže existovať, Watson drží jeho genialitu v rovinách ľudských a Moriarty jej búra hranice.
A síce všetci vedia, že aj brilantný a nenahraditeľný Sherlock mal svoje mory v podobe depresií, neznesiteľnej náladovosti, stihomamu a nečinnosti mysle, ktorá je najšťastnejšia v kolotoči vrážd, prepadnutí a nejasných udalostí, aktivizoval dávkou kokaínu, nepôsobí to ako odrádzajúce elementy, skôr naopak.
V očiach čitateľa Sherlock schádza z piedestálu dokonalosti a zaraďuje sa medzi obyčajných smrteľníkov, ktorí sú, podobne ako on, zraniteľní a chybujúci.