V rubrike Recenzie neznámych klenotov pre vás rozoberáme knihy slávnych autorov, ktoré nemuseli zožať toľko slávy, ako ich kultovejšie počiny, alebo skrátka knihy, ktoré by si zaslúžili viac pozornosti čitateľov, než sa im dostalo. Začneme Timom Burtonom.
Chlapec s klincami v očiach,
postavil si hliníkový vianočný stromček.
Ten stromček vyzeral pomerne zvláštne,
pretože chlapec moc nevidel.
Trošku morbídne, čarovne vražedné, no nesmierne citlivé, hlboké, bolestivé a zároveň krásne. Morbídne krásne, to je to správne slovné spojenie.
Tak by sa v skratke dala opísať aj tvorba jedného z najoriginálnejších tvorcov našej generácie – Tima Burtona. Schválne som nenapísal režiséra, pretože Tim Burton nie je len to.
On je obrazotvorca, rovnako úžasne píše, tvorí postavy, ktoré nemajú obdobu.
Jeho diela nenazveme inak ako Burtonovky. Čo to znamená? Skrátka, že nie je nik, s koho tvorbou by sme si ich mohli pomýliť.
A skutočne nehovoríme len o filmografii. Burton rovnako zručne tvorí obrazy aj prostredníctvom svojich písaných príbehov.
O Slávkovom neslávnom konci a ďalšie burtonovky (preklad Vlado Janček) je toho krásnym príkladom.
Nepochopení, ktorých pochopíte
Nie je nová, už pár rokov na trhu je. The melancholy death of oyster boy & other stories, ako znie názov knihy v originály, však nespôsobila taký rozruch, také očakávanie, ako by si zaslúžila. Určite nie také, ako svojho času Ospalá diera, Nožnicovoruký Edward či Batman. Skrátka, nie ako Burtonove filmy.
To je však tragédia celého príbehu. Útla básnická zbierka je esenciou Burtonovho videnia sveta, jeho obrazotvornosti.
“Kreatívny génius stojaci za Batmanom či Nožnicovorukým Edwardom zrodil strašidelne dojímavé deti: nepochopených odpadlíkov hľadajúcich lásku a patriacich do svojich krutých svetov. Láskavo strašidelné ilustrácie evokujú roztomilosť i tragédiu týchto samotárskych bytostí plných nádeje.” Takto knihu opísalo vydavateľstvo Faber & Faber.
Kniha je skutočne plná podivuhodných bytostí. Ani ľudia, ani stroje, ani zvieratá. Často čosi na pomedzí, s klincami v očiach, s očami vyvalenými očami a následne vypadnutými z očníc, viac múmie, než žijúce bytosti, viac smetný kôš než dieťa.
Napriek tomu tak jednoducho pochopiteľné všetkým ľuďom, ktorí niekedy dospievali. Keď niekam nepatrili, keď boli alebo chceli byť iní i keď chceli patriť do skupiny.
O spojení hororu a krásy
Rešpektovaný New York Times správne postrehol, že kniha nádherne vyjadruje bolesť dospievajúceho outsidera. Podobne ako Burtonove filmy, aj táto kniha zvláda byť detská aj sofistikovaná, majstrovsky mieša nevinnosť a horor.
O Slávkovom neslávnom konci a ďalšie burtonovky obsahuje 23 básní. Krátke, ako krátke snové záblesky, po ktorých pátrate celý deň po nepokojnom spánku. Aj tie dlhšie, akési príbehy, mnohoveršové poviedky v poetickom obale, ktoré rozprávajú tragický i krásny príbeh v úžasných rýmoch so sugestívnym rytmom.
Najmä v origináli to je skutočná lahôdka čítať, a čítať nahlas, lebo primárne nepočúvate vlastný hlas, ale to, čo a ako ten hlas hovorí. Niekedy sú verše štyri, niekedy ich je dvadsať, čítanie sa však stáva parádnou cestou s pointami, ktorých kráľmi boli Roald Dahl či v inom žánri zase Ray Bradbury.
A všetko je to doplnené o parádne ilustrácie skvelo doplňujúce text, s ktorým súznia a rozumejú si ako súrodenci.
Burton hovorí hlboké príbehy tých, ktorí nezapadajú, a hovorí to krásnym strašidelným spôsobom – strašidelným v štýle macabre. Hovorí tragickú romancu dreveného chlapca so zápalkovým dievčaťom, príbeh nešťastného robotického chlapca, ktorého rodičia nechceli, toxického Roya, a hlavne – Slávka, ktorého život i koniec je rovnako tragický, macabre, rovnako však taký blízky, pochopiteľný a citlivý.
