Čo ste čítali v roku 2020 vy?

Myslím si, že vaše obľúbené portály, spolu so sociálnymi sieťami budú pred koncom roka plné ohliadnutí za najlepšími knihami roku 2020. Teda knihami, ktoré ste podľa daného autora tento rok určite nemali prehliadnuť.

Známi spisovatelia aj nové objavy na vás počas roka skákali v kníhkupectvách hneď pri vstupe, alebo keď zoberieme do úvahy bezprecedentnosť tohto šialeného roku, tak na vrchole najnavštevovanejších knižných e-shopov.

A navyše – na našom portáli Začítaj sa, vám denne prinášame recenzie aktuálnych diel, takže stačí trošku prebrázdiť stránku, na ktorej práve ste a nájdete prakticky všetko, čo v tomto ohľade potrebujete.

Ja som sa tento rok rozhodol pre iný prístup.

Pootvorím vám dvere do mojej knižnice roku 2020, minimálne do zopár kúskov tohtoročného knižného bádania.

Nešlo o knihy z roku 2020. Som v tom trošku ako ten populárny žart o Internet Explorer. Pre mňa sú skutočnými tohtoročnými knihami diela približne z roku 2018. O dva roky snáď narazím aj na knihy z tohto roku.

Niektoré však boli aj 70 rokov staré, niektoré som čítal prvýkrát, po iných siaham opakovane, pretože v nich nachádzam neustálu inšpiráciu a radosť.

Literárne majstrovstvo v skutočnom príbehu

Slovenské vydavateľstvo Absynt vydáva známe aj neznáme klenoty domácej aj svetovej reportážnej knižnej špičky.

Jedným z kategórie tých (sveto)známych kúskov je aj brilantný román Trumana Capoteho z roku 1966, ktorý z excentrického novinára spravil svetovú hviezdu – Chladnokrvne.

Príbeh chladnokrvného vyhladenia farmárskej rodiny Clutterovcov z mestečka Holcomb v americkom Kansase, je druhým najlepšie predávaným románom v žánri true-crime. Viac výtlačkov predal len Vincent Bugliosi, ktorý vo svojej knihe Helter Skelter opísal zverstvá Charlesa Mansona.

Chladnokrvne je brilantným skutočným príbehom s kontextom a psychologickou výstavbou, akým očarila napríklad Asne Seierstad vo svojej reportážnej knihe o Andersovi Breivikovi. Román Jeden z nás taktiež vydalo vydavateľstvo Absynt.

Capoteho kúsok, ktorý vyšiel o polstoročie skôr, sa na prvý pohľad môže zdať ako trošku nasladlý, lepkavý americký čierno-biely príbeh, v ktorom je od prvej strany jasné, kto je dobrý a kto je zlý. Biblický boj dobra so zlom s jasnými kontúrami tam má históriu staršiu, než je táto kniha.

Pri povinnom ponorení sa do knihy však pochopíte obžalobu americkej spoločnosti, doslovný pohľad do duše vrahov, ktorí reprezentujú odvrátenú stranu amerického sna. Ktorí naň nemôžu dosiahnuť, nech by už robili čokoľvek.

„Je jednoduché ignorovať dážď, keď máte kabát,“ hovorí jeden z vrahov v knihe. Presne tak to obaja vrahovia cítili – oni nemali to šťastie, aby získali jeden taký kabát pre seba.

„Čo je na Chladnokrvne také pozoruhodné? Je to predovšetkým Capoteho schopnosť spájať fakty so skutočným literárnym majstrovstvom,“ opisuje knihu vydavateľstvo Absynt.

A to, čo je jedným z jej najväčších kladov, a síce, že oným „literárnym majstrovstvom“ pomáha čitateľovi k absolútnemu zážitku, vyzdvihol Capote niektoré fakty nad iné a teda v jeho príbehu sa strácajú mnohé detaily. Niektoré aj veľmi dôležité.

Mnohí autori aj recenzenti mu vyčítajú fabrikáciu udalostí, citácií, azda i neprípustné dofarbenie deja. A čo on nato? „Žiarlia,“ odfrkol si svojho času na kritiku v časopise Esquire a užíval si status spisovateľskej hviezdy.

Hemingway a čaro opakovaného čítania

Hemingway sa aj dnes dobre číta práve preto, že vedel na malom priestore uhrať veľa emócií, vedel nás vtiahnuť do deja a to nepodstatné vynechával, povedal nám v rozhovore šéfredaktor Magazínu o knihách Martin Kasarda.

Laureát Nobelovej ceny za literatúru je už roky inšpiráciou aj pre novinárov. Hemingway svojou editorskou britvou spôsobil, že jeho diela sa stávajú privilégiom čítať. Každé slovo je na svojom mieste, žiadne nie je navyše, jedno vyberiete a a máte pocit, že sa veta i celé dielo rozpadne.

„Každé slovo má vo vete svoju váhu a panujúca atmosféra je skvelá a ostrá. Ako tie zimné dni, keď sú úplne nahé konáre vydané napospas oblohe,“ ohodnotila Hemingwaya jeho súčasníčka, taktiež slávna spisovateľka Virginia Woolfová podľa portálu Britannica. 

Privilégiom čítať je aj jeho Slnko aj vychádza z roku 1926. Upokojujúci, pomaly plynúci príbeh stratenej generácie po Prvej svetovej vojne sa točí okolo impotentného vojnového veterána Jakea Barnesa a jeho prežívania v nočných kluboch v Paríži a v Španielsku na fieste a býčích zápasoch.

Samotný názov – Slnko aj vychádza – vychádza z epigramu filozofa Ekleziasta. Odkazuje na to, že slnko neustále zapadá a opäť vychádza, a teda jedna generácia mizne, aby sa ďalšia mohla objaviť, a tento kolobeh pokračuje.

„Vo svojej podstate je to kniha o zmätení: Mladí ľudia sa pýtajú – čo teraz? Snažíme sa nachádzať zmysel v našich vlastných prehrách a zlyhaniach, a Slnko aj vychádza nám pripomína, že takto sa cítili aj mnohí pred nami,“ zhodnotila knihu Tara Isabella Burton v The Wall Street Journal.

Nenaplnená láska, vyrovnávanie sa s impotenciou a desivou minulosťou a zapíjanie pocitu straty a prázdna, hľadanie samého seba i ostatných okolo seba. To klišé hľadanie zmyslu života po etape, ktorá ho mala zobrať.

„Presúvaním sa z miesta na miesto neutečieš pred samým sebou,“ hovorí Hemingway v románe, a na inom mieste ústami jednej z postáv dopĺňa: „Neznesiem predstavu, že život uteká tak rýchlo a ja ho nežijem.“

Hemingway v dosť možno svojom najlepšom románe rozpráva o témach dnes tak aktuálnych, keď celý svet prežíva jednu z najvážnejších existenciálnych kríz.

Skutočné, ruské Hry o tróny

Tento rok som mal v ruke dve knihy, ktoré boli v mnohom veľmi podobné, aj keď žánrovo zdanlivo vzdialené od seba miliónmi svetelných rokov.

V prvom rade – obe boli poriadne buchle, keď mali spolu viac než 1300 strán.

Oheň a Krv od autora Georga R. R. Martina je fajnšmekerská žánrovka, fantasy najmä (no nie len) pre znalých ságy Pieseň ľadu a ohňa (Hry o tróny).

Román Romanovovci Simona Sebaga Montefioreho je skutočným príbehom mocnej rodiny, ktorá stáročia vládla a formovala históriu aj budúcnosť Ruska.

Najmä pri pohľade na Romanovovcov, je to prakticky Oheň a krv zasadený do reality historického Ruska. Miestami až bizarný príbeh vládnutia jednej dynastie, ktorá produkovala cárov aj cárovné, ktorá vládla múdro a vojensky prezieravo, ale aj absolútne nepochopiteľne a katastrofálne.

Ktorej členovia si chceli brať svoje sesternice a bratrancov, v antisemitizme boli Hitlerom ešte pred Hitlerom, ktorí verili vo svoje božie poslanie a do posledného momentu si nevedeli predstaviť, že by Rusko prežilo bez nich, zoslaných bohom vládnuť Matičke Rusi, ktorí štvrtili a napichovali na kôl svojich odporcov, ktorí považovali obyčajný ľud za spodinu.

Preto je román Romanovovci s Martinovou fiktívnou kronikou rodu Targaryenovcov z románu Oheň a krv v mnohých bodoch podobný. A to či už bizarným vyznením či chronologickou, no na mnohých miestach povrchnou a neobrazotvornou naratívnou formou.

Pri Romanovovcoch sa človek nedokáže vyhnúť dojmu, že vlastne najlepšie rozpísanou a najživšou postavou knihy je vlastne človek, ktorý do rodu fakticky nepatril.

Rasputin.

Fakty sú často bulvárnejšieho charakteru, plného výkričníkov a výňatkov z denníkových zápiskov. Tie sú cenné, rovnako ako iné, unikátne dobové zápisky, avšak často je ho tak veľa, že scenérie a postavy poskakujú pred očami tak živo, neorganizovane a nedopovedane, že často z niektorých častí nemáte nič.

Tieto diela zanechali tento rok vo mne najväčších čitateľský zážitok, aj po boku chuťoviek ako Arielyho Aké drahé je zadarmo, Kingovej Mŕtvej zóne, ktorú si opakujem každých pár rokov ako kánon kingovskej knižnice či skutočne mimoriadny básnický kúsok slávneho režiséra Tima Burtona – The Melancholy Death of Oyster Boy & Other Stories.

Ak chcete nazrieť hlbšie do hlavy kultového režiséra, ktorý je synonymom slov svojský či osobitý, prečítajte si jeho nádherné básničky v origináli. Prečítajte si príbehy outsiderstva, prečítajte si oslavu nenormálnosti.