Čo je veľká životná päťka?
Po predošlých úspechoch s knihou o zmysle bytia s názvom Kaviareň na konci sveta a jej voľným pokračovaním Návrat do Kaviarne na konci sveta sa tentokrát John Strelecky v knihe Veľká životná päťka zameral na koncepciu úspešného líderstva.
Ako sme už u Streleckého zvyknutí, aj tretia kniha preložená do slovenčiny má malý formát, pestrofarebnú obálku a je príjemná na dotyk. V slovenčine vyšla v januári tohto roku vo vydavateľstve TATRAN.
VEĽKÁ ŽIVOTNÁ PÄŤKA
O vedení biznisu a líderstve vyšli stovky kníh. Čo nové sa teda môže čitateľ dozvedieť?
Pilierom Streleckeho knihy je myšlienka, že dobrý líder nepracuje s ľuďmi, ktorých práca len baví. Chce sa obklopiť ľuďmi, ktorí v práci nachádzajú osobné naplnenie. Práca musí byť totiž v súlade so zamestnancovým Zmyslom bytia a s jeho Veľkou životnou päťkou.
Túto prevratnú ideu dlhoročnou praxou vynašiel húževnatý výkonný riaditeľ Thomas Darle. Každý z jeho zamestnancov má preto na zadnej strane vizitky svoj individuálny zmysel a životnú päťku – teda zoznam piatich vecí, ktoré chce dosiahnuť, či uvidieť skôr, než umrie.
Thomas na vrchole svojej kariéry zomiera na zákernú chorobu a svoje bohaté poznatky z oblasti vedenia firmy odovzdáva prostredníctvom televíznych vstupov verejnosti. Najviac si z nich odnáša jeho dlhoročný priateľ Joe, ktorý ho sprevádza nielen na prenosy, ale trávi s ním aj jeho posledné týždne života v súkromí jeho domu.
Thomas prežil s manželkou život naplnený zážitkami, cestovaním do exotických krajín a pozitívnou energiou, ktorú rozdával všade naokolo. Hoci jeho myšlienky nie sú čitateľovi neznáme, vďaka Streleckeho talentu šikovne usporiadať slová do jednoduchých a stráviteľných odkazov ľudstvu vyvolávajú pocit, že práve číta niečo výnimočné a prevratné.
VIDÍTE TO NA DOBRÉ MÚZEJNÉ RÁNO?
28 900 dní. Takto je v knihe uvedená priemerná dĺžka ľudského života súčasného Američana. Z akéhosi zvláštneho dôvodu, takto vyčíslený život pripadá byť človeku oveľa kratší. Ako to súvisí s múzejným ránom? Túto otázku položil pri prvom náhodnom stretnutí na vlakovom nástupišti Thomas nechápavému Joeovi.
Pri druhom stretnutí mu svoju zvláštnu otázku objasnil: Čo ak by niekto zaznamenával každý deň našich životov? Ako sa cítime, s kým sa stretávame, ako trávime čas. A na sklonku nášho života by nám postavil múzeum. Zachytilo by náš život taký, aký bol. Ak by sme trávili osemdesiat percent času v práci, ktorú nemáme radi, na záberoch by sme boli zachmúrení. Väčšina záberov by zobrazovala, ako trávime čas v práci, ktorú neznášame a pozerali by sme si nešťastné chvíle nášho života. Možno chodíme radi do prírody, či radi trávime čas s deťmi, no ak by sme im venovali len dve percentá svojho času, tak by boli tieto momenty zachytené možno len pár fotkách na konci chodby.
Predstav si, že takýmto múzeom by si musel prechádzať po zvyšok svojho života. Ako by si sa cítil? Každý návštevník múzea by spoznal tvoje skutočné ja. Tvoj odkaz ľudstvu by vychádzal z toho, ako si žil, nie z toho, ako si si svoj život vysníval. Predstav si, že by si v posmrtnom živote pracoval ako sprievodca vo vlastnom múzeu, a to naveky. Práve preto tá otázka: „Vidíš to na dobrý múzejný deň?“
PODNETY A IMPULZY
Streleckého kniha dokáže povzbudiť, naštartovať, postrčiť – a to nielen lídrov. Podnecuje, aby sme nepracovali len pre peniaze, ale v práci nachádzali osobné naplnenie. Čitateľ sa môže pripraviť na poriadnu dávku pozitívnych a zaujímavých podnetov, ktorými je príbeh popretkávaný.
Inšpiráciou srší aj najnovšia autorova knižka s názvom Znovu v Kaviarni na konci sveta, ktorá práve dorazila na pulty kníhkupectiev. Dopĺňa tak už spomenuté dve knihy s tematikou hľadania zmyslu bytia. Tých, ktorí sa ešte nepresýtili Streleckeho „kaviarňami“, iste aj táto tretia, s podtitulom Náročné stretnutie so svojím vnútrom, poteší.
