KNIHA ~ RECENZIA

3 – 4 MINÚTY ČÍTANIA

Chlapec, ktorý patril moru je krátka próza, počas čítania ktorej budete rozmýšľať nielen nad morom a jeho silou a hĺbkou, ale aj nad rôznymi témami, ako je láska, priateľstvo, samota, spravodlivosť či rodina. Aj keď je próza pomerne útla a je písaná v pokojnom tóne, práve takéto spracovanie nabáda k hĺbavejšiemu premýšľaniu o napísanom. Autor čitateľov viac či menej zavádza, pretože nie vždy je úplne zrejmé, čo je realita, a čo je, naopak, iba fantázia hlavných hrdinov. Fantazijné je tu poprepletané s reálnym.

„Takže takto sa dejú zázraky: prichádzajú z ničoho nič, keď sa dlho modlíte a nestrácate nádej.“

Hlavnými hrdinami sú dvaja dvanásťroční chlapci, ktorí žijú na severe Kanady, pri zálive svätého Vavrinca. Toto miesto je trochu nehostinné, avšak to pridáva len na celkovej atmosfére. Dej danej prózy je spojený s morom, ktoré tu tvorí dôležitú súčasť príbehu. Rozprávačom je jeden z chlapcov, ktorého meno nepoznáme. Tento chlapec je osamelý, žije len so starými rodičmi. Jeho otec aj matka utrpeli nehodu, pri ktorej otec umrel a mama upadla do kómy. Raz narazí na chlapca menom Luc. Tento je najprv nečitateľný a tiež takmer nemý, až pokiaľ mu náš rozprávač nepomôže v jednej šarvátke. Odvtedy sa z nich stávajú kamaráti a spojenci. Sú stále spolu.

Dozvedáme sa o ich životoch viac. Luc to nemá v rodine taktiež jednoduché. Jeho mama sa utopila v mori po tom, čo nezvládla zložitú situáciu, v ktorej sa ocitla. Lucov otec, nazývaný Sviňa, s ním nemá dobrý vzťah, týra ho. Luc preto upokojenie hľadá najmä v mori, v ktorom sa utopila aj jeho mama, a verí, že možno to tak celkom nebola pravda. Myslí si, že len odišla naspäť tam, odkiaľ pochádza. Toto jeho presvedčenie nakoniec privodí tragédiu, ktorá zanechá hlboký žiaľ. Viac prezradiť nemôžem.

Príbeh bol veľmi zaujímavý svojim spracovaním. Autor nás, ako som už spomínala, zavádza, keďže jeden z chlapcov viac verí v realitu, zatiaľ čo ten druhý sa necháva unášať vlastnou fantáziou, ktorá je preňho krajšia ako realita, ktorú zažíva.

Táto myšlienka sa mi z celého príbehu najviac uchovala v pamäti. Niekedy možno nechceme veriť skutočnosti, lebo dokáže byť naozaj krutá, avšak ak uveríme niečomu nereálnemu, nemusí to pre nás dopadnúť dobre. Luc však našiel to, čo celý čas hľadal. A tak je to možno správne.

Ide o hlboký príbeh, v ktorom vystupuje do popredia najmä láska k matke a priateľstvo. Ukazuje nám, ako zložité životné vzťahy a situácie dokážu ovplyvňovať náš život. Najmä ak ide ešte len o dospievajúcich chlapcov, ktorí potrebujú zo všetkého najviac lásku a porozumenie.

Ak si chcete prečítať hĺbavý a zaujímavý príbeh, odporúčam siahnuť po knihe Chlapec, ktorý patril moru. Okrem pekného jemného dizajnu na vás čaká rozpor medzi realitou a fantáziou, a more, ktoré nakoniec privodí pokoj.