V slovenských dolinách, Mám ťa rád, Smútok krásnych dievčat či Čardáš dvoch sŕdc. To je len zlomok z repertoáru slovenského speváka Karola Duchoňa. Kto vlastne bol tento slovenský Tom Jones?
Pri príležitosti nedožitých 70. narodenín Karola Duchoňa vyšla v apríli 2020 vo vydavateľstve Ikar výnimočná kniha Posledný bohém, v ktorej prostredníctvom spomienok ľudí z Duchoňovho okolia spoznávame jeho samého.
Spomínajú na jeho mladosť, začiatok kariéry, úspechy, ale aj pády, jeho obrovskú lásku k ženám, ale aj k životu. Všetky však spája jedno – veľký obdiv a láska ku Karčimu, ako mu mnohí hovorili.
Človek so srdcom na dlani
Karol Duchoň vyrastal v Jelenci neďaleko Nitry a už v šestnástich sa rozhodol opustiť domov a skúsiť šťastie vo svete hudby. Nikdy ju neštudoval, dokonca ani nepoznal noty. Hudbu si však zapamätal na jedno počutie.
„Od nášho prvého stretnutia bolo jasné, že nič iné ako spievať ani robiť nemohol. Spev bol jeho životom, jeho poslaním. Vedel to, už keď mal šestnásť, a možno od narodenia. Chcel byť spevákom a neoblomne si išiel za svojím snom,“ spomína na svojho priateľa dnes už nebohý Robo Kazík.
Jeho nezameniteľný barytón si získal ľudí už počas jeho života, no srdcia ďalších si získava dodnes. Jeho hity zľudoveli a stále si ich pospevujú ľudia naprieč generáciami.
Jeho hlas však nebolo to jediné, čo na Karolovi Duchoňovi ľudia milovali. Bola to tiež jeho osobnosť. „Vždy s ním bolo tak veselo! Bol nielen vynikajúci spevák, ale aj priateľ. Otvorené srdce, človek, ktorý by sa každému rozdal,“ hovorí spevák Dušan Grúň.
Pozitívne naladený a s úsmevom na perách. Aj takto naňho spomínajú jeho najbližší. A ich rozprávanie len potvrdzuje, že to bol človek s obrovským srdcom na správnom mieste, ktorý by sa pre svojich priateľov doslova rozdal.
Autorky Alena Horváthová-Čisáriková a Silvia Lispuchová neopisujú v knihe len to pozitívne. Duchoň totiž nežil obyčajným životom, v knihe tak nechávajú priestor aj jeho démonovi, alkoholu, ktorý mu ničil jeho kariéru, zdravie, ale aj súkromie.
Spomienky na milovaného Karčiho
Keďže sa jedná o dielo zostavené zo spomienok, vystupujú tu hneď viaceré osobnosti– jeho najbližší, manželky, priatelia z branže ako Oľga Szabová, Eva Máziková, Meky Žbirka, Dušan Grúň… Nepriamo sa tiež spomína Karel Gott, ktorý Karola Duchoňa veľmi obdivoval a tvrdil o ňom, že keby vystúpili spolu, ľudia by zistili, že spieva ešte lepšie než on sám.
V rozprávaní druhých sa často spomína aj Karolova matka, s ktorou mal výnimočný vzťah. Milovala ho z celého srdca, odsťahovala sa za ním aj do Bratislavy a stála pri ňom až do jeho predčasnej smrti.
Vďaka spomienkam sme tak nezávislým pozorovateľom jeho života, na ktorý nahliadame akoby zvrchu. Nejde totiž o faktografický román, každý z oslovených o ňom rozpráva len to, čo chce a čo si pamätá.
Navyše, archívne fotografie nás prenášajú za Karolom Duchoňom na pódium, medzi jeho priateľov či rodinu.
Posledný bohém
Keďže sa jedná o spomienky viacerých osôb, dej príbehu odsýpa a číta sa veľmi dobre. Spolu s jeho súčasníkmi sme svedkami danej doby a ich pohľad nám umožňuje aspoň na chvíľu mať pocit, že spolu s nimi žijeme danú dobu a spomíname na dávneho priateľa.
Po prečítaní sa zároveň potvrdzuje, že Karol Duchoň bol skutočným bohémom. A to nielen, čo sa týka jeho života, ale celkovo aj jeho osobnosť.
Slovenský Tom Jones, ako Duchoňa prezývali, mal nezameniteľný temperament. V žilách mu kolovala balkánska krv od matky, čo sa prejavilo aj v jeho vystupovaní. Fanúšičky milovali Karola Duchoňa. Jeho skvele napasované saká s vykúkajúcou rozhalenou košeľou a obrovský nezameniteľný úsmev zostanú neodmysliteľnou súčasťou tohto elegána.
Bol výnimočný a jedinečný v mnohých ohľadoch a jeho dielo zanechalo obrovskú stopu nielen v slovenskej hudobnej scéne.
