Kniha ~ Recenzia

3 minúty čítania

Fenomén pod menom (alebo skôr pseudonymom) Elena Ferrante zasiahol aj (celkom veľkú) hŕstku slovenských čitateľov. Títo čitatelia sa práve teraz potešili vydaniu akejsi doplňujúcej knihy próz spisovateľky – Frantumaglie, cesty písania.

„Myslím si, že už napísané knihy autorov nepotrebujú. Ak majú čo povedať, svoje čitateľstvo či skôr či neskôr nájdu; ak nie, tak nie. Existuje množstvo takýchto prípadov. Zbožňujem tajomné knihy zo starých dôb a zo súčasnosti bez určitého autora, ale s vlastným a intenzívnym životom.“ (s. 13)

Elena Ferrante je autorkou rozsiahlej tetralógie Neapolská sága, ale aj troch kratších próz (Zraňujúca láska, Temná dcéra a Dni opustenia) a detskej knihy Pláž v noci, ktorá tematicky dopĺňa román Temná dcéra. Autorka sa v románoch venuje najmä protagonistkám ženám, ktoré zosobňujú myšlienky a pocity prislúchajúce nielen im, ale ženám ako takým. Zameriava sa na materstvo, vzťah matky a dcéry alebo na istými životnými situáciami „zlomené ženy“.

Frantumaglia vznikla z hŕby listov, esejí, rozhovorov a zápiskov, ktoré autorka a jej vydavatelia zhromažďovali viac ako dve desaťročia. Je rozdelená na tri časti – Zápisky 1991 – 2003, Poznámky 2003 – 2007 a Listy 2011 – 2016. Pri čítaní každej z týchto častí máme pocit, akoby k nám autorka bola veľmi blízko a my sme ju spoznávali čoraz lepšie.

Dozvieme sa nielen to, prečo ani po toľkých rokoch nechce prezradiť svoju identitu a prečo to považuje za svoje najlepšie rozhodnutie, ale aj porozumieme jej procesu tvorby románov, jej spisovateľskej kariére a prezradí aj niečo málo zo svojho súkromia.     

Prvé časti knihy sa venujú prvým dvom prózam autorky – Zraňujúcej láske a Dňom opustenia. V týchto častiach sú publikované aj konverzácie medzi autorkou a režisérmi filmov, ktoré boli nakrútené podľa týchto dvoch próz. Autorka sa tu vyjadruje k scenárom, k určitým častiam má pripomienky, snaží sa čo najlepšie vysvetliť určité, podľa nej nedostatočne pochopené časti. Neskôr sa prechádza k Neapolskej ságe. Elena Ferrante do niektorých svojich vyčerpávajúcich (v zmysle obsiahlych) odpovedí zakomponovala aj časti próz, ktoré sa z nich nakoniec rozhodla vyškrtnúť a publikovať ich bez nich. Uvádza aj dôvody, pre ktoré sa tak rozhodla. Čitatelia sa tak môžu opäť „ponoriť“ do krátkych úryvkov a doplniť si mozaiku próz.

Veľkú časť knihy tvoria práve rozhovory s novinármi, a teda rôzne otázky, na ktoré dosiaľ počas svojej „kariéry“ odpovedala. Tie nám podávajú veľmi dobrý obraz nielen o nej ako o osobe a žene spisovateľke, ale najmä o procese písania kníh či rôznych dovysvetlení v rámci príbehov a postáv v knihách. Prezrádza aj niečo málo zo svojho detstva, dospievania a vzťahu s matkou.      

Odpovede, ktoré autorka ponúka, sú jej vlastné, vlastné jej štýlu vyjadrovania sa a ja som mala aspoň na malý okamih pocit radosti, že som mohla opäť zažiť pútavosť, s akou rozpráva nielen príbehy, ale aj odpovedá na často sa opakujúce otázky. Vďaka tejto knihe vie „obdivovateľ“ Ferrante aspoň trochu preniknúť do jej súkromia a do jej spisovateľskej mysle, čo je krásne. Má pred sebou predstavu človeka z mäsa a kostí, s vlastnými názormi a postrehmi, aj keď vlastne nepozná jeho meno, jeho identitu.

Ak aj vás láka a zaujíma „fenomén Ferrante“ a máte chuť či potrebu dozvedieť sa o ňom viac, určite siahnite po tejto knihe. Aj keď zaiste nedostanete odpovede na všetky svoje otázky, vaše ja zostane po dočítaní potešené z možnosti byť o kúsok bližšie k tejto pani Spisovateľke s veľkým s.