História ~ Zo života

10 minút čítania

Violet Jessopová počas svojej kariéry, ktorá trvala dekády, prežila tri námorné nešťastia lodí Olympic, Titanic a Britannic. Ako dieťa pritom nemalo prežiť tuberkulózu.

Keď 10. apríla 1912 vyplával luxusný zaoceánsky parník triedy Olympic spoločnosti White Star Line z prístavu v Southamptone, bola to obrovská udalosť.

Parník niesol meno Titanic a jeho vyplávanie bolo jednou z najočakávanejších udalostí roka. Jeho úlohou mal byť prevoz cestujúcich a pošty medzi Európou a Severnou Amerikou, a na palubu sa zmestili tisícky pasažierov.

Tí, čo sa na ňu dostali už počas prvej plavby, sa považovali za šťastných, za hviezdy. Titanic však predchádzala jeho povesť. Mal byť pýchou na vode, nepotopiteľný.

Napriek tomu sa potopil o päť dní neskôr, počas svojej prvej plavby. Mal byť nepotopiteľným, no nebol. Podobnú prezývku si vyslúžila aj Violet Jessopová.

Ona si ju zaslúžila. Bola súčasťou troch námorných nešťastí, ani jedno ju nedostalo na dno. Bola na Titanicu aj 15. apríla, keď prehral boj s prírodou.

Toto je jej príbeh.

Začiatok príbehu o neuveriteľnom živote

Violet Constance Jessopová sa narodila v roku 1887 v Argentíne írskym emigrantom Williamovi a Katherine Jessopovcom. Bola najstaršou zo šiestich súrodencov, ako dieťa dostala tuberkulózu.

Napriek tomu, že doktori hovorili o jej smrti v priebehu niekoľkých mesiacov, prežila. Po smrti otca sa pod vedením matky Jessopovci vrátili do Veľkej Británie. Katherine Jessopová sa stala stevardkou na lodi spoločnosti Royal Mail Line, jej dcéra Violet nastúpila do kláštornej školy.

Keď však jej matka pre chorobu musela skončiť s prácou na lodi, 21-ročná Violet sa sama stala stevardkou na lodi Royal Mail Line.

“Keď bola Katherine na lodi, Violet sa starala o deti. Keď mama ochorela, Violet opustila školu, pretože sama musela zarábať na svoju rodinu,” píše Virginia Loh-Hagan v knihe Skutočná Violet Jessopová.

Bola slušná, hovorila so silným írskym prízvukom, avšak s hľadaním práce mala často problém. Stevardky boli väčšinou v strednom veku a zamestnávatelia nechceli, aby Violet svojou mladosťou a krásou vyrušovala členov posádky a pasažierov.

Nosila dlhé šaty a žiadny make-up, aby pôsobila staršie. Napriek tomu krásu a mladosť neskryla, ako členka posádky dostala tri žiadosti o sobáš.

Následne však našla prácu na lodiach spoločnosti White Star Line. Pracovala sedemnásť hodín denne, zarábala 2,10 libri mesačne (dnes by to bolo priblžne 200 libier), najprv na Majesticu, potom na Olympicu.

Tu sa príbeh o pomerne normálnom živote prakticky končí. A začína sa fascinujúca spleť odvahy a šťastia.

Prvé nešťastie ju neodradilo

Kráľovský poštový parník Olympic bol prvým z troch zaoceánskych parníkov triedy Olympic spoločnosti White Star Line. Jeho sesterskými loďami boli Titanic a Britannic.

V septembri 1911 sa Olympic zrazil s krížnikom britského námorníctva HMS Hawke. Hawke nárazom provy zdemoloval Olympicu časť zadnej časti trupu a poškodil jednu lodnú skrutku. Posádka aj pasažieri sa dostali do zálivu Osborne Bay, kde si mali hľadať alternatívny spôsob dopravy. Jedným z týchto ľudí bola aj Jessopová, ktorá tak zažila prvé námorné nešťastie.

Napriek nepríjemnej skúsenosti sa však nechcela vzdať práce na lodiach. Olympic opravovali niekoľko mesiacov. Violet však priatelia presvedčili, že by mohla okúsiť úžasnú skúsenosť na inej lodi, ktorej stavba aj následná plavba mala obrovskú pozornosť spoločnosti aj médií.

Obliekla si nové hnedé šaty po členky a na konskom povoze sa dala priviesť až do prístavu v Southamptone.

Titanic na ňu čakal.

Na Titanicu jej dali dieťa a povedali – Staraj sa

Violet bola katolíčkou veriacou v silu modlitby. V zástere nosievala ruženec. Hebrejskú modlitbu, ktorú jej dala stará Írka, ju mala chrániť pred ohňom a vodou, verila.

Bola v polospánku vo svojej kajute, keď sa jej to stalo opäť. Teraz to bolo v omnoho väčšej miere. Titanic, nepotopiteľný zaoceánsky parník, prehral boj s prírodou a po náraze do ľadovca sa začal potápať.

Na palube bolo 2223 ľudí, z toho takmer 900 tvorila posádka. Medzi nimi aj Violet Jessopová.

“Bola som povolaná na palubu. Ľudia sa pohybovali sem a tam. Stála som tam s ostatnými stevardkami a sledoval som ženy, ktoré sa nechceli odtrhnúť od svojich manželov, keď ich nakladali do záchranných člnov s ich deťmi,” spomínala v memoároch.

Citoval ju portál Ranker.

Napokon sa dostala do záchranného člnu aj ona sama, aby dokázala pasažierom, že je to bezpečné. Keď mali člny odplávať, pristúpil k nej člen posádky jej do lona položil dieťa a povedal jej, aby sa oň postarala.

Spolu s ostatnými pasažiermi strávila Violet na člne osem hodín predtým, než ich zachránila loď Carpathia.

“Stále som držala pevne to dieťa, keď mi ho zobrala žena. Ukázalo sa, že ona ho nechala na palube, keď si po niečo odbehla a keď sa vrátila, už tam dieťa nebolo. Bola som príliš premrznutá a unavená na to, aby som premýšľala, že tá žena sa ani nepozastavila a nepovedala ďakujem,” spomínala Jessopová v memoároch.

Pri potopení Titanicu zomrelo 1503 ľudí. Violet Jessopová mala 25 rokov.

Posledné nešťastie jej zanechalo fraktúru lebky

V roku 1916 bola Violet účastníčkou svojho tretieho nešťastia. Počas Prvej svetovej vojny si zabezpečila prácu ako sestrička Červeného kríža na lodi Britannic. Loď prevážala ranených vojakov zo Stredomoria späť do Veľkej Británie.

Počas jednej plavby však loď pri gréckych brehoch pravdepodobne narazila na mínu. Britannic zaznamenal výrazné škody a rýchlo sa začal potápať do Egejského mora.

“Skočila som do vody, no udrela som si hlavu o loď. Unikla som, no po niekoľkých rokoch, keď som išla k doktorovi kvôli bolestiam hlavy, zistil, že som vtedy prekonala fraktúru lebky,” spomínala Jessopová.

Časť lode, o ktorú si Violet zlomila lebku, bola pravdepodobne lodná skrutka. Potopenie Britannicu bolo expresné, netrvalo ani hodinu. Z približne tisícky pasažierov zomrelo však iba tridsať.

Znížený počet úmrtí oproti Titanicu sa dá ľahko vysvetliť tak, že spoločnosť Harland & Wolff vybavila loď veľkým množstvom záchranných člnov. Pre porovnanie, na Titanicu bolo 20 záchranných člnov.

To Violet muselo stačiť, poviete si. Nestačilo. Po vojne bola lodná doprava ešte populárnejšia, a Violet si našla miesto na lodi Red Star Line a pre lodné spoločnosti pracovala ďalšie roky. Nemala žiadne deti, absolvovala iba jedno kratšie manželstvo.

Na lodiach pracovala 42 rokov, keď odišla do dôchodku. O jej fascinujúcom živote vzniklo mnoho rozhovorov i kníh, sama Jessopová, ktorá si vyslúžila prezývku Pani Nepotopiteľná, napísala memoáre. Spisovateľovi Johnovi Maxtonovi-Grahamovi povedala, že raz jej zavolala žena, ktorá sa predstavila ako dieťa, ktoré zachránila na Titanicu.

Žila v anglickom Suffolku do 5. mája 1971, keď Pani Nepotopiteľná podľahla zlyhaniu srdca. Mala 84 rokov.