Jack Kerouac je jedným z najkultovejších spisovateľov v histórii. Jeho diela a bítnické hnutie tak silno spojené s jeho menom, mu zabezpečili literárnu nesmrteľnosť.

Chcelo by sa povedať, že aj toto je spontánne písanie. Spontánne písanie o človeku, ktorý spontánnou prózou oslovil milióny čitateľov.

Z nespútanosti, otvorenosti, slobody zostali ľudia uhranutí. Jeden z najväčších literárnych zjavov 20. storočia nebol tradičným príkladom k nasledovaniu.

Napriek tomu má i dnes milióny čitateľov, fanúšikov, obdivovateľov, fanatických, i tých, ktorí hľadajú slobodu na zažltnutých stránkach kníh.

Jacka Kerouaca zabil Jack Kerouac, napísal jeden z jeho najznámejších prekladateľov do čestiny.

Nespáchal samovraždu. Napriek tomu Kerouaca zabil Kerouac.

Recenzia, ktorá ho spravila slávnym

Joyce Glassmanová opustila byt v New Yorku, aby v neďalekom stánku kúpila výtlačok New York Times. Začítala sa do prvého odstavca článku, ktorý hľadala, a dostala závrat.

“Na ceste je druhým románom Jacka Kerouaca a je to historická udalosť. Ukážka autentického umeleckého diela v dobe, keď je pozornosť roztrieštená a citlivosť oslabená superlatívmi módy,” napísal 5. septembra 1957 Gilbert Millstein v jednej z najslávnejších a najvplyvnejších knižných recenzií 20. storočia.

“To je dobré, nie?” spýtal sa jej partner. Glassmanová privolila. “Áno, je to veľmi, veľmi dobré,” spomína na svoju reakciu vo svojich pamätiach. Tým partnerom bol autor knihy. Jack Kerouac.

Millstein vo svojom stĺpčeku v s názvom Books of the Times napísal recenziu podľa mnohých takú prelomovú, že doslova stála pri počiatočnom úspechu Jacka Kerouaca.

“Keby niet tej recenzie, Kerouac mohol ostať málo známym autorom a jeho bítnici by sa nikdy nestali takým kultom, ako ich vnímame dnes,” napísal Ronald K.L. Collins pre Washington Post pri spomienke na Millsteinovu recenziu.

Napriek tomu, že Na ceste sa stal kultovým románom hneď po vydaní v roku 1957, Kerouac ho pod vplyvom kávy a benzedrínu napísal už v roku 1951. Stačilo mu na to zopár týždňov. Následne musel čakať ďalších sedem rokov, kým mu román vyšiel.

“Rukopis v mojom vtedajšom nakladateľstve odmietli, pretože sa vraj nebude predávať. Redaktor mi povedal, že píšem ako Dostojevskij, ale na ľudí je to príliš skoro. A tak som následných šesť rokov strávil ako tulák, námorník či žobrák, v Mexiku som sa prezliekal za Indiána. Bol som  všetkým možným aj nemožným, ale hlavne som písal, pretože mojim hrdinom bol Goethe a ja som veril v umenie. Dúfal som, že raz napíšem tretí diel Fausta, čo sa snáď Doktorom Saxom aj podarilo,” spomínal v jednom z rozhovorov.

Kerouac dielom Na ceste nedebutoval. Už sedem rokov predtým mu vyšiel jeho prvý vydaný román, The Town and the City. Skromné recenzie a slabé predaje ho však slávnym nespravili. Na to si musel počkať do roku 1957 a úspech románu Na ceste.

Nespútaný život

Bibliografický výpis diela Jacka Kerouaca by mal len sotva výpovednú hodnotu. Veď čo vám povie, že napísal 13 románov, 5 noviel a 11 básnických zbierok? Čo vám dá, keď budete počuť len tituly ako Na ceste alebo More je môj brat. Nepovie vám to ani zlomok z toho, čo a ako Kerouac písal. Čo a prečo znamenal.

Že premýšľanie a filozofovanie o jeho tvorbe by malo mať zápach alkoholu a kávy, účinky ópia, LSD, marihuany a predstavu kreatívnu tak silno, že v hlave si budete projektovať muža horúčkovito píšuceho riadok za riadkom, dňom i nocou na ohromné role papiera. Pod vplyvom svojej viery, rozmarov, lások, manželiek, svojich priateľov Allena Ginsberga, Neala Cassadyho či Williama S. Burroughsa, so svojimi bítnikmi.

Práve s nimi tvorili bohémskych spôsobom. V opojení kávy, alkoholu, drog. Tri manželky a ďalšie partnerky museli tolerovať spôsob života jeho, aj jeho priateľov.

Prizerali sa tvorbe literárneho génia píšuceho spôsobom spontánnej prózy. Išlo o nezadržateľný tok slov tvoriacich diela. Bez editácie. To učarovalo čitateľom. Nový vietor. Slobodná, kreatívna tvorba, ktorá doslova trištila z jeho románov i básní.

Stal sa kultovým hrdinom miliónov. Hrdinom bol i pre stratené generácie mladých ľudí, ktorí túžili po slobode. Ktorí túžili len tak vyraziť na cestu a všetko nechať za sebou, nedružiť sa s autoritami a len tak nejako existovať.

“Nový Buddha americkej prózy,” nazval svojho priateľa Allen Ginsberg, ďalší z velikánov píšucich po boku Kerouaca. Ginsberg narážal na to, že Kerouac inšpiráciu hľadal aj v orientálnej filozofii, sám sa nazýval Dharmovým tulákom. A tak sa volalo aj jedno z jeho diel.

“Som len rozjareným rozprávačom príbehov. Nemám nič s politikou a mojim jediným plánom je dodržiavanie starého čínskeho spôsobu Tao, ktorý hlása – vyhýbaj sa autoritám,” hovoril o sebe.

Kerouac bol všetko, len nie usporiadaným spisovateľom. No bol spisovateľom, ničím iným.

“Kerouac nikdy nepochyboval o svojom poslaní byť spisovateľom. Nikdy nemyslel na nič iné. Písal už keď som ho prvýkrát stretol. Mohol mať dvadsať rokov, a už v tom čase mal napísaných zhruba milión slov. Nikdy na inú profesiu ani nepomyslel,” spomínal na svojho súputníka spisovateľ William Burroughs na konferencii v roku 1982.

“V Kerouacovi sa neustále bila jeho duchovná a fyzická existencia. V mladosti veľa športoval, zároveň bol aj vášnivým čitateľom. Fascinovala ho sloboda, túžba vyraziť na cestu a všetko nechať za sebou,” opisoval Kerouaca český publicista a prekladateľ Josef Rauvolf.

Román, ktorý vyšiel ako prvý na Slovensku

Jack Kerouac je vzhľadom na množstvo preložených diel v češtine a slovenčine veľmi známy a obľúbený aj u nás. So Slovenskom sa však viaže aj jedna kuriozita. Kuriozita najmä pre slovenského čitateľa.

Na rozdiel od iných diel, ktoré vyšli v slávnom bítnickom sanfranciscom vydavateľstve City Lights, zažilo jedno z jeho diel premiéru v slovenčine a na Slovensku.

Román More je môj brat vyšlo so šesťdesiatročným oneskorením vo vydavateľstve Artforum. Román odborníci považujú za Kerouacov vôbec prvý napísaný, ktorý mal vzniknúť počas jeho pôsobenia na lodi v rokoch 1942 a 1943.

“Je to perlička, s ktorou sa vydavateľstvo Artforum môže určite pochváliť,” informovalo Literárne informačné centrum.

Román so silnými autobiografickými rysmi zachytáva Kerouacovu lásku k oceánu. Sám totiž pôsobil na mori ako lodný zamestnanec. Svoje ja rozdelil Kerouac v románe do dvoch osobností, prostredníctvom ktorých rozohráva filozofickú hru s čitateľom.

“Ak sa Kerouac zapísal do učebníc literatúry románom Na ceste, nájdená prvotina posúva zmýtizovaný obraz autora väčšmi do autenticity, formálne čistej a neexkluzívnej, bez priveľmi rebelujúceho gesta,” zakončuje LitCentrum.

Ako Kerouaca zahubil Kerouac

Celý život Jacka Kerouaca akoby sa odohrával pod vplyvom návykových látok. Surreálna realita, ktorá sa skončila tak nejak podľa očakávaní.

Autor zbavený kúzla, ľudia sa prejedli spontánnej prózy. Posledné roky pil ešte viac ako predtým, opustili ho aj mnohí priatelia. V závere srkal pivo a váľal sa na gauči.

Muž s krásnou tvárou, slobodný hipster inšpirujúci milióny sa dožil iba 45 rokov. Zomrel na krvácanie do brucha, 21. októbra 1969. Kerouac doplatil na svoj životný štýl. Na spôsob, akým sa rozhodol popasovať s časom, ktorý dostal. Nik zaňho nerozhodol, bol to on sám.

“Je jedno, akú príčinu smrti stanovila pitva. Kerouaca zahubil Kerouac. Že v tom zohral rozhodujúcu rolu práve alkohol, je vedľajšie,” napísal v doslove k jednej z kníh Josef Rauvolf.

V Los Angeles Times ho v nekrológu nazvali otcom hnutia Beat Generation a krstným otcom hnutia hippies. S tým druhým by určite nesúhlasil.