Kniha ~ Recenzia
3 – 4 minúty čítania
Monika Kompaníková, známa slovenská autorka románov i kníh pre deti, prichádza s novou detskou knihou, Koniec sveta a čo je za ním. Knihu ilustrovala Veronika Klímová a vydalo vydavateľstvo Artforum. Autorky spolu spolupracovali aj na detskej knihe Hlbokomorské rozprávky.
V tomto príbehu, ktorý sa odohráva na konci sveta, sa stretávame s dvomi súrodencami, desaťročnou Emou a sedemročným Timim. Žijú len s mamou vo vysokom paneláku. Avšak ich mama musí mať viacero robôt, aby ich zvládala uživiť, preto chodí domov neskoro večer. Deti si našli potešenie v miestnosti strojovne výťahu. Túto miestnosť pokladajú za svoju druhú detskú izbu, kde však nemusia dodržiavať žiadne pravidlá, nemusia mať vždy poriadok a nikto ich tam nekontroluje. Z tejto strojovne, každý večer o pol deviatej, blikajú svojej mame baterkou a ona im zabliká naspäť. Je to ich malý signál, že je všetko v poriadku.
Jedného večera sa však stane niečo nečakané. Strojovňa je zavretá, nemajú sa do nej ako dostať. Neskôr zistia, že sa tam nachádza istý cudzinec. Kto je to? A čo robí v ich miestnosti? Na všetky svoje otázky postupne nájdu odpoveď a stanú sa z nich aj kamaráti. Tento cudzinec, Adam, je fotograf a amatérsky entomológ. Strojovňu si na pár nocí „požičal“, aby našiel jeden veľmi vzácny poklad. Čo to tak asi môže byť?
Adam začína deťom rozprávať rôzne príbehy a poznatky z prírody, ktoré počas svojich ciest po svete nadobudol. Je to ich jediné spojenie so svetom, ktorý sa nachádza mimo ich navštevovaných trás a miest, keďže ich mama má o nich veľký strach a nechce ich pustiť ani na strechu paneláka, čo je ich veľký sen.
„Teraz mal Adam podobný pocit ako napoludnie na rovníku. Poznal toľko príbehov, videl toľko fantastických vecí a nemal sa s kým o ne podeliť. Najradšej by nasadol do výťahu, zviezol sa celkom dolu, zaklopal a vošiel do malého prízemného bytu a porozprával by tým dvom večne rozhádaným deťom pred spaním ďalší príbeh.“ (str. 116)
Z príbehu Koniec sveta a čo je za ním cítiť veľkú túžbu detí po nových zážitkoch a skúsenostiach. Chceli by preskúmať rôzne časti ich sídliska, ísť k moru či do pralesa. Nič z toho však pre ne nie je momentálne možné. Preto načúvajú aspoň Adamovi, ktorý im rozpráva o rôznych zvláštnych rastlinách, chrobákoch či zvieratách. Učí ich, že príroda nie je nudná ani v oblasti, kde bývajú, ako si to myslia. Učí ich, že samota nie je veľmi pozitívna, preto je výborné, že majú jeden druhého. Dá im poznatky, vďaka ktorým zistia, že príroda má svoje čaro všade na svete.
Tento príbeh chytí za srdce i dospelých. Odvíja sa pokojne a pomaly, no napokon prinesie radosť z maličkostí, akou sú napríklad svetlušky. Špecifický štýl autorky dáva príbehu krásnu atmosféru a vy aj spolu s deťmi na chvíľku zabudnete na okolitý svet. Alebo ho začnete vnímať trochu intenzívnejšie.
