Krátka esej Európa a pandémia od Ivana Krasteva analyzuje situáciu, ktorú infekčné ochorenie COVID-19 spôsobilo. Aké sprievodné javy, okrem stratených životov, priniesol koronavírus? Môže výrazne zatriasť pevnými základmi Európskej únie?
Na konci minulého roka sa čosi zmenilo. Odrazu svet spomalil. Žilo sa len jednou témou, ktorá zmenila od základov zaužívané fungovanie. Nastúpila krutovláda vírusu známeho ako SARS-CoV-2.
Krok za krokom začal formovať novú spoločnosť sprevádzanú strachom a svojimi pravidlami.
Každý sa s touto situáciou snažil vyrovnať inak. Nastúpilo hľadanie spôsobu, ako zahnať katastrofické myšlienky a prečkať obdobie plné obmedzení. Známy bulharský politológ Ivan Krastev sa rozhodol využiť čas strávený doma na písanie.
Položil svoje myšlienky na papier a vytvoril esej pojednávajúcu o koronavíruse a zmenách, ktoré priniesol.
Slovenský preklad jeho knihy s príznačným názvom, Európa a pandémia, prináša vydavateľstvo Absynt.
Sivá labuť
Jedného dňa sa svet prebudil do nočnej mory a stratil pevnú pôdu pod nohami. Prekvapene sa prizeral nezvratnej situácii napriek tomu, že hrozba epidémie stále visela nad ľudstvom. Aj samotný Ivan Krastev opísal pandémiu ako príklad „sivej labute“: „Sivé labute sú príkladom čohosi predvídateľného, avšak nepredstaviteľného zároveň. Vysoko pravdepodobnej udalosti, ktorá obráti svet hore nohami a ktorá aj napriek svojej pravdepodobnosti spôsobí obrovský šok.“
V úvode knihy autor hodnotí súčasnú situáciu a spája ju s minulosťou. Vo svojej eseji cituje predpovede mnohých renomovaných denníkov či osobností a opiera sa o nejedno literárne dielo. Rovnako sa snaží pochopiť, prečo sú ľudia takí zábudliví, pokiaľ sa jedná o epidémie a naopak si veľmi dobre pamätajú vojny. A hlavne, keď epidémie aj ako koronavírus so sebou berú oveľa viac životov.
V samotných kapitolách sa už venuje fenoménom, ktoré vírus so sebou priniesol. Vzrastajúci nacionalizmus, ako obrovská hrozba pre prežitie EU, obnova štátnych hraníc, strata dôvery vo výhody globalizácie, no aj ohrozenie jedného z nosných pilierov demokracie, právo zhromažďovať sa a vyjadriť tak svoju nespokojnosť.
Upozorňuje tiež na hrozbu deglobalizácie, možnosť vzniku autoritatívnych zriadení ako dôsledok úpadku liberálnych demokracií, či nárast moci populistov.
Tiež sa zapodieva premennými, ktoré majú vplyv na zvládanie krízy, ako napríklad politický režim, dôvera vo vládu a inštitúcie, rýchlosť zásobovania zdravotníckymi potrebami, dodržiavanie karantény, či komunikácia vlády smerom k občanom a iným inštitúciám.
Koronavírus a Európska únia
Ako už samotný názov napovedá, autor sa nevenuje vplyvu koronavírusu celoplošne, ale len na území Európy.
Opätovná existencia hraníc, demokracia čiastočne nahradená núdzovým stavom, zvyšujúca sa nezamestnanosť, stagnujúca ekonomika. Mnoho problémov, s ktorými sa toto zriadenie bude musieť neodkladne vyrovnať a rozhodnúť, akou ďalšou cestou sa vyberie.
Je namieste sa zamyslieť nad tým, kam koronavírus Európsku úniu posunie. Ako sa dokáže popasovať s celou situáciou a aké dôsledky to pre ňu môže znamenať.
Čo je však isté, prebiehajúca pandémia dozaista zmeny prinesie. Potvrdzujú to aj slová Ivana Krasteva: „COVID-19 náš svet predsa len zásadným spôsobom zmení, či si už túto pandémiu budeme pamätať, alebo nie. Svet sa zmení nie preto, že by naša spoločnosť po tejto zmene túžila, alebo preto, že by existoval konsenzus o tom, akým smerom nás má táto zmena posunúť. K zmene dôjde preto, že cesta späť neexistuje.“
Jediné, čo nám však ostáva, je zmieriť sa so situáciou a naučiť sa plávať v nových, doteraz neznámych, vodách.