Overený recept na šťastie vraj neexistuje. Ale cesta k nemu áno.
V tomto roku nám na pulty kníhkupectiev prinieslo vydavateľstvo Lindeni modro-žltý Atlas šťastia, ktorý mapuje 33 krajín z celého sveta a odhaľuje pohľady na šťastie z rôznych kútov našej planéty. Precestovať tak môžete takmer všetky svetadiely a zároveň nazrieť na odlišné formy šťastia.
NEŽ VYRAZÍTE NA CESTU
Už úvod knihy sa nesie v optimistickom tóne, kde autorka vyzýva k pozitívnemu pohľadu na život a čitateľ tak začína tušiť, na akej vlne sa bude niesť atmosféra knihy. Spisovateľka nazerá na pojem šťastia, ako ho možno uchopiť, ako ho možno dosiahnuť a čo nám v ňom bráni. Taktiež sľubuje návod a inšpiráciu k jeho docieleniu. Aj keď náhodou neobjavíte cestu k tomu, ako sa stať trvale šťastnými. Dozaista nájdete aspoň dočasnú radosť ukrytú na prichádzajúcich stranách.
Po zbežnom prelistovaní knihy s hravými ilustráciami môžeme nadobudnúť mylný dojem, že dielo je určené detským čitateľom. Nesúďte však knihu podľa obalu. Už v úvode britská autorka Helen Russell približuje svoje výskumy, opisuje rôzne kultúrne zvyklosti a snaží sa obrátiť našu myseľ od negatívnych správ k pozitívnym faktom. Pýtate sa, aké výskumy?
Nuž, Russell nie je len spisovateľka, ale aj žurnalistka (The Times, the Independent, National Geographic a i.) a speakerka, ktorá sa presťahovala z upršaného Anglicka do veterného Dánska. Práve tu sa zrodil jej debut a zároveň medzinárodný bestseller s názvom The Year of Living Danishly, v ktorom sa nezaoberá ničím iným, len tajomstvom šťastného života v najšťastnejšej krajine na svete.
ATLAS V KAPITOLÁCH
Autorka ku každej krajine uvádza príslušný termín pomenúvajúci chvíľu, moment alebo obdobie, pri ktorom sa obyvatelia danej krajiny cítia šťastní a naplnení, a knihu tak rozdeľuje do pár stranových kapitol. Prvej strane každej kapitoly patrí už spomínaný pojem, jeho výslovnosť v danom jazyku a stručný popis toho, čo daný pojem obnáša.
Ďalej sa už venuje praktickej aplikácii pojmu v reálnom živote. S tým prichádza tiež priblíženie mentality daného národa a častokrát aj náhľad do jeho minulosti, aby sme mohli lepšie pochopiť, prečo daná krajina považuje za šťastné práve tie momenty.
Kapitola je vždy zakončená niekoľkými bodmi, ktoré slúžia ako návod na dosiahnutie hoc aj novozélandskej predstavy šťastia aj na Slovensku.
Najšťastnejší sú Dáni
Ako príklad konceptu knihy si uveďme Dánsko, údajne najšťastnejšiu krajinu sveta. Ako teda Dáni nazerajú na svoju národnú „politiku šťastia“? Vyjadruje ju slovíčko Arbejdsglæde, čo v širšom preklade znamená „šťastie pri práci“. Obyvatelia tejto chladnej škandinávskej krajiny si totiž uvedomili jednu dôležitú vec a to tú, že trávia veľké množstvo svojho života v práci. Preto sa rozhodli v tomto smere dosiahnuť čo najväčšiu možnú spokojnosť. Ako? Flexibilným pracovnou dobou, ba dokonca týždňom, ktorý má v priemere 37 až 33 hodín. K tomu ešte prirátajte niekoľko dní pracovného voľna.
Dáni sú orientovaní na výsledky, nie na čas a je im jedno, kedy sa práci budú venovať. Či skoro ráno alebo po poobednej jóge. Dôležité je, že bude hotová. Navyše im ich sociálny systém dovoľuje dať výpoveď v prípade, že vo svojej práci nie sú spokojní. Buď im preplatí rekvalifikačné kurzy pre zmenu zamestnania alebo môžu až dva roky počítať s prídavkami až vo výške 90% pôvodného platu. Toto celé zabezpečuje, že Dáni nechodia do roboty za trest a podľa výskumov by vraj väčšina z nich chodila aj vtedy, keby nepotrebovala peniaze. Kto by nechodil, keby si pred obedom mohol bez výčitiek odskočiť na dve hodinky do fitka?
Ako už bolo v úvode spomenuté, kniha je napísaná v optimistickom a pohodovom tóne. Oku pozorného čitateľa určite neunikne autorkin humor, ktorý tento fakt ešte viac podčiarkuje. Je tiež možné, že si niekde medzi stránkami uvedomíte, že máte chuť cestovať a spoznávať, prípadne rovno navždy opustiť našu krajinu a zakotviť napríklad v Nórsku, kde vrchol blaha znamená popíjať v teple domova na gauči iba v spodnej bielizni.
Russell nielenže spracovala pomerne vysoký počet krajín a ich pohľadov na dokonalé blaho, no takmer všetky charakteristiky navyše sprevádzajú aj výpovede rodákov daných krajín, ktorí knihe pridali autentickú výpovednú hodnotu. Napriek tomu pár stranové kapitoly nešli do prílišnej hĺbky a kniha sa tak stáva ľahkým večerným čítaním bez potreby výraznejšieho zamýšľania sa nad jej obsahom.
