Z nacistickej predátorky sa po vojne stane lovená korisť.

Americká spisovateľka Kate Quinn je autorkou štvordielnej ságy Pani Ríma, ktorá zaznamenala veľký divácky ohlas.

Z prevažne historických románov prešla teraz na 20. storočie. A práve z tohto obdobia je jej najnovší román Lovkyňa.

Na stope vrahyni

Kniha je románom, ktorý na pozadí druhej svetovej vojny rozbieha pátranie po vojnových zločincoch.

Už takmer nikto sa nechce k vojne vracať. Predsa je tu Ian Graham, novinár, ktorý začne s lovom na vrahov nevinných ľudí. Medzi nimi je aj žena, ktorú volali die Jägerin – Lovkyňa.

Mladá milenka dôstojníka SS v Poľsku okupovanom Nemcami, hostiteľka veľkolepých večierkov pri jazere, dychtivá strelkyňa:

„Šesť výstrelov. Šesť ráz vystrelila na brehu jazera Rusalka a nepokúsila sa zakryť, čo urobila. Prečo by to zakrývala? Hitlerov sen o veľkej ríši sa ešte len mal rozplynúť a vyhnať ju do tieňov. V tú noc pod poľským mesiacom mohla robiť, čo chcela – a chladnokrvne zavraždila šesť duší.“ 

Bude niekto loviť ďalej?

Lovkyňa nie je oddychovým čítaním. S dychom budete robiť niečo úplne iné – zadržiavať ho. Dej sa totiž rozbehne od prvej strany a drží v napätí až do konca.

Pátrať po vrahyni a zároveň cítiť pri tom zadosťučinenie je hnacou silou hlavných postáv – britského vojnového korešpondenta Iana Grahama, odvážnej nadporučíčky vojenských vzdušných síl Niny Markovovej a mladej bostonskej fotografky Jordan McBridovej.

Na prvý pohľad tri nezávislé osoby, ktoré však majú niečo spoločné. Živočíšnu túžbu dolapiť jednu ženu. Stačí len odhaliť, kto ňou je. A kto sa k nej dostane medzi prvými.

Popri detektívnej stránke románu autorka v deji prekvapí romantickou linkou, dokonca i lesbickou láskou medzi niektorými postavami. Možno v tom bol úmysel zjemniť samotný drsný príbeh z vojny. Či sa jej to podarilo, posúďte sami.   

Dej sa delí na rozprávanie z pohľadu troch postáv – Iana, Niny a Jordan. Kapitoly sa s presnosťou striedajú ich podaním príbehu.

Lovkyňa vyvoláva v čitateľovi neustále protichodné pocity – logickú pomstychtivosť, súcit či rozčarovanie. Autorka v knihe používa jednoduchý jazyk, preto sa Lovkyňa číta plynulo. Je to román, ktorý má osloviť každého čitateľa, aj keď zďaleka nejde o ľahkú tému a tou druhá svetová vojna určite nie je. Lovkyňa je kniha o tom, aké hlboké stopy môžu zanechať hrôzy vojny na ľudskej duši, a že vracať sa k zločinom z minulosti je dôležité, ale i  nebezpečné.   

Nočné čarodejnice

Neodmysliteľnou súčasťou deja sú aj prvé ženské letky, ktoré vznikli počas vojny v Rusku. Volali ich Nočné čarodejnice. Nina je jednou z odvážnych žien, ktoré vo vzduchu Nemcom často naháňali hrôzu. V knihe sa spomína aj známe meno pilotky Mariny Raskovovej.

Ako uvádza portál HN History: „Na rozdiel od ostatných krajín slúžili v Sovietskom zväze ženy aj v bojových jednotkách. Veľkú zásluhu na tom mala Marina Rasková, ktorá bola mimoriadne populárna. Počas rekordného letu z Moskvy do Komsomoľska musela opustiť lietadlo padákom. Núdzovú dávku nechala na palube a prakticky bez vody a jedla prežila 10 dní v mrazivej pustatine na Ďalekom východe.“

Nakoniec v ZSSR vznikli tri čisto ženské letecké pluky. Asi najpopulárnejší bol 588. bombardovací pluk, vyzbrojený obstarožnými dvojplošníkmi Polikarpov Po-2, ktorý sa preslávil rušivými nočnými náletmi. Príslušníčky pluku si u Nemcov vyslúžili prezývku Nachthexen – nočné čarodejnice.

Sympatické je, že autorka neobišla ani túto udalosť z histórie, naopak, poňala to ako poctu ženám, ktoré  zanechali po sebe viditeľnú stopu a dokázali niekedy len ťažko predstaviteľné veci.

Lovkyňa je dobrou voľbou pre priaznivcov vojnovej literatúry. Pripravte sa však – čaká vás drsné aj dojímavé, no určite zaujímavé čítanie.

Ďalšiu recenziu z pera Terézie Zoľákovej nájdeš tu.