Deti ~ Čítanie ~ Knihy

10 minút čítania

Spoločné čítanie v kruhu rodiny by malo byť vždy obohacujúcim zážitkom, súčasťou večerného rituálu, upevňovaním vzťahu. Nejde však o samozrejmosť. Až polovica rodičov na Slovensku si spolu so svojimi deťmi doma vôbec nečíta. Dôvody môžu byť rôzne. Namiesto pohoršovania sa poďme urobiť niečo pre to, aby malo čoraz viac dospelých čas a chuť začítať sa do detských príbehov spolu so svojimi ratolesťami.

Nie je tajomstvom, že som sa ako neskorá tridsiatnička stala matkou. Žiaden tikot biologických hodín som nezaznamenala, načasovanie rodičovstva skôr súviselo s presunom do novej domoviny. Ešte skôr, ako som sa začala obzerať po prebaľovacom pulte a výbave pre dcérku, sa začala naša knižnica plniť detskými knihami. Od známych sme dostali ilustrovaného ‘Hobita’, aj ‘Príbehy na dobrú noc pre malé rebelky’. Čo tam po tom, že sa k nim dostaneme najskôr o šesť a viac rokov… Našťastie sa medzi darčekmi našla aj ‘Nenásytná húsenička’, azda najznámejšie dielo uznávaného Erica Carlea. Vtedy som si uvedomila, ako dôležitý je výber vhodnej literatúry pre deti. A že nie je veru úplne jedno, kedy a čo budete čítať svojmu potomkovi.

Aj kopanec môže byť reakcia na mamin hlas

Radšej sa nejdem zamýšľať nad výsledkami výskumov, ktoré mapujú vplyv matkinho čítania na plod v prenatálnom období. Počas tehotenstva som totiž do seba nervózne ládovala desiatky kníh a audiokníh, ktoré možno zaradiť iba do jednej škatuľky – severské krimi. Malá Tove Tui občas zareagovala riadnym kopancom – môj hlas dôverne poznala a pozná. Ostáva mi len dúfať, že ak to zanecháva nejakú stopu na mojej dcére, tak nech je to skôr v podobe výberu povolania policajnej vyšetrovateľky, nie masovej vrahyne, :).

Hneď, ako to bolo možné, som po pôrode do rutiny: “prebaliť-nadojčiť-uspať” zaradila ďalšiu aktivitu – “čítať”. Samozrejme som nesiahla po Jane Eyrovej, na úvod úplne postačili pár stranové gumové či látkové knižky s jednoduchým dejom a farebnými výjavmi. S prerezaním sa prvých zubov prišlo na rad obhryzávanie kartónových leporel. Bohatý výber kníh pre deti možno nájsť v policiach ktoréhokoľvek kníhkupectva Panta Rhei, a ešte viac prehľadne (podľa vekových kategórií a žánrov) na ich webe (www.pantarhei.sk). Nemáte sa za čo hanbiť, ak si necháte poradiť – veď nemôžete mať predsa všetky novinky v malíčku. A na starinky z vášho detstva (všetky tie Márie Ďuríčkové, Ľudmily Podjavorinské, Márie Rázusové Martákové) ste možno už aj zabudli.

Imitovať hlasy všetkých postáv v príbehu

Panta Rhei však neponúka iba odporúčania kníh pre deti a mládež. Ich projekt “Otec, mama, poď mi čítať” (www.citajmespolu.sk) sa už niekoľko rokov venuje budovaniu návyku spoločného čítania v kruhu rodiny. Najmä nahlas. Pričom už v názve je citeľný dôraz na prítomnosť otca v tomto procese (ak je to, samozrejme, možné).

So svojím manželom som sa spoznala pred takmer dvadsiatimi rokmi počas práce v jednom bratislavskom rádiu. Mám teda šťastie na muža s mikrofonickým hlasom. Každý hlas rodiča však dokáže byť krásny, ak je knižný príbeh prečítaný s láskou a trpezlivo. Málokedy si nechám ujsť pozorovanie čítania u nás doma, keď sa otec dcére prihovára rôznymi hlasmi, imitujúc zvieratká napríklad v rozprávke ‘O troch prasiatkach’. Pritom trpezlivo ukazuje na všetky obrázky a komentuje prostredie príbehu. Čo je ešte dôležitejšie, ani raz sa nepozrie na displej svojho mobilného telefónu. Je to signál, že to otec s výchovou dieťaťa myslí vážne a zodpovedne? Verím, že áno. Sen partnerky, ale aj každej párovej terapeutky. Pripomeňme, že až polovica rodičov na Slovensku si spolu so svojimi deťmi vôbec nečíta…

Kontrolné otázky na dobrú noc

Vedieť vybrať dieťaťu vhodnú knihu k sviatku alebo k Vianociam nie je vôbec jednoduché. Najmä keď sa v kníhkupectve ocitnete bez prípravy spolu s desiatkami ďalších uponáhľaných rodičov, ktorí chcú mať kúpu vybavenú čo najrýchlejšie. Investujte preto dobrú náladu, trpezlivosť a čas do výberu knižného darčeka pre vášho potomka – strávte nejakú tú polhodinku v kníhkupectve (v Panta Rhei môžete stráviť aj celý deň a počas horlivého nakupovania si urobiť pauzu na povzbudivý teplý nápoj či nejakú sladkosť).

Hlavne sa do knižného favorita pred kúpou treba začítať. A tiež zapozerať. Často pri výbere kníh dospelí podceňujú ilustrácie, idú iba po téme či po autorovi, na ktorého naďabili v nejakom newsletteri. No práve obrázky dokážu cibriť fantáziu a tvorivosť dieťaťa, posúvať dej dopredu nad rámec textovej predlohy. Máme na Slovensku niekoľko generácií známych a talentovaných ilustrátorov, ilustrátoriek – prečo si ich tvorbou nepestovať vkus a nespestriť knižnicu.

Svoj výber si u detí rýchlo overíte kontrolnými otázkami. Úprimná spätná väzba nadovšetko. Po prečítaní úryvku z knižky či celej jednej rozprávky sa pýtajte, o čom bol práve prečítaný príbeh. Ak ho decká vedia ešte pred zaspatím prerozprávať, poprípade rozviť či dokonca analyzovať – ako rodičia-rozprávači (alebo skôr rodičia-predčítači) ste odviedli dobrú robotu. Takto chlapci a dievčatá získajú paralely medzi tým, čo je v knihe, a tým, čo sa deje naozaj, v reálnom živote. Možno v niektorej z knižných postáv objavia svojho super-hrdinu či hrdinku, vzor hodný nasledovania („role-model“). Potom možno ľahšie nadviazať partnerský rozhovor: rodič-dieťa aj na viac pálčivé témy či komplikované otázky.

Prehliadať prehrešky starých rodičov

Staré mamy a starí otcovia sú vraj na to, aby svoje vnúčatá rozmaznávali, majú s nimi totiž veľmi špeciálny vzťah. A tak niekedy mávnete rukou nad tým, keď sa babka snaží vnučke zapáčiť a spoločne si preto pozrú v televízii seriál ‘Peppa Pig’ alebo ‘Máša a medveď’. Pričom nikdy neostane iba pri jednej časti.

Analýzu vhodnosti uvedených dvoch seriálov pre cieľovú skupinu: dojčatá nechám na ľudí z Katedry predškolskeja elementárnej pedagogiky a psychológie. No nebola by som dvakrát nadšená, keby sa knihy na motívoch týchto seriálov objavili aj v našej domácej knižnici. Najmä ak v nich deti nič nové neobjavia – texty piesní aj dialógy často poznajú dokonale naspamäť z tabletov či televíznych obrazoviek.

Slovenčina je náročný a krásny jazyk, ktorý ponúka nekonečné hranie sa s hláskami, so slabikami, slovami, ba i s celými vetami. Využime to. Panta Rhei na svojej stránke ponúka to najlepšie z kategórie “Riekanky, básničky, hádanky” – stačí sa opäť iba začítať. A zaklikať. Ak máte doma dieťatko, ktoré sa akurát rozrozprávalo (tak ako moja dcérka Tove Tui), nespravíte vôbec chybu – ak sa budete spoločne učiť melodické rýmovačky z dielne Tomáša Janovica (‘Zažmúr očká’) alebo Daniela Heviera (‘Básnička ti pomôže’). Nádherné slovné hračky pohromade, spoločne si jazyk polámete.

Keď sa iba raz za čas odhodláte k návšteve kníhkupectva, môže sa vám ľahko stať, že sa vám niektoré názvy zlejú dohromady. Vtedy je dobré vyhľadať pomoc – personál sa vďaka internému systému a databáze titulov pokúsi uviesť veci na pravú mieru. A netreba sa vôbec hanbiť, ak si popletiete v Sovietskom zväze kedysi vyprodukované leporelo ‘Môj macík’, prebásnené do slovenčiny Máriou Rázusovou Martákovou, s kultovou knihou ‘Macko Pú’ od Alana Alexandra Milnea z roku 1926. Nie je macík ako macík.

Keď v detstve niečo chýba

Slávne britské dielo ‘Macko Pú’ síce dostalo ocenenie ‘Najčítanejšia detská kniha’, no autorov syn, podľa ktorého vznikla hlavná postava Krištofa Robina, sa nikdy nezmieril s prehnanou popularitou knižného príbehu. Pre častú neprítomnosť rodičov a dotieravú pozornosť fanúšikov, fanúšičok aj médií prišiel predčasne o svoje detstvo.

Keď už spomíname detstvo, spomeniete si, ako často vám čítali nahlas vaši rodičia? Koľko spomienok máte na spoločné vylihovanie v posteli, kde vám na dobrú noc čítala rozprávku nielen mama, ale aj otec, poprípade starí rodičia či starší súrodenci?

Ak vtedy nemali na vás dostatok času, ako by asi také domáce čítanie vyzeralo dnes – keď nám významnú časť dňa robia spoločnosť mobilné telefóny, počítače a iné výdobytky moderných technológií… O to viac dôležité a vzácne by mali byť chvíle, ktoré vy ako rodičia venujete svojim deťom. Pritúlenie sa a začítanie sa do kvalitného diela je základným krokom v budovaní vzťahu: rodič-dieťa.

No istotne poznáte vo svojom okolí aj dospelých, ktorí svojim deťom nečítajú. Ani pred spaním, ani cez víkend či prázdniny, ani v rámci robenia domácich úloh. Možno to nepovažujú za dôležité, možno nemajú čas, nemajú vybudovaný návyk, lebo ani im nikdy nik nečítal, a možno iba nevedia – ako na to a čo čítať tým drobným bytostiam, ktoré majú vychovávať. Skúsme namiesto výhovoriek hľadať riešenia, ako to zmeniť. Nájsť dostatočné argumenty na podporu pravidelného rodinného čítania.

Projekty, rozvíjajúce čitateľskú gramotnosť u detí, nie sú nejakým rozmarom neziskoviek. Ak budú vedieť žiaci a žiačky základnych škôl vedieť dôsledne čítať, poznať významy slov, porozumieť textu, dokážu potom lepšie odolávať dezinformáciám, ktoré na nás útočia z každej strany najmä v online priestore. Práve vďaka domácemu čítaniu v kruhu rodiny, čítaniu s porozumením možno nadobudnúť aj rozvinúť túto schopnosť.

Kľúčových prvých päť rokov života

Počas jednej z letných diskusií pod taktovkou nadácie Panta Rei s názvom “Otec, mama, poď mi čítať” som mala možnosť hovoriť o potrebe domáceho čítania deťom s expertkami v oblasti psychológie, logopédie, špeciálnej pedagogiky aj žurnalistiky. Všetky hostky sa zhodli v tom, že pre zdravý vývin dieťaťa je nesmierne dôležité čítať nahlas deťom na dennej báze – najmä v prvých piatich rokoch života.

Samozrejme, vypestovať tento návyk možno aj neskôr, len u synov a dcér tínejdžerského veku je to potom o dosť ťažšie. Najmä ak majú rodičia konkurovať pohyblivým obrázkom z displejov ich digitálnych zariadení. Občas to spraví rovesnícke učenie a záujem o komiksy v triede. Ak ale nevypestujeme rituál pravidelného čítania do trinásteho-štrnásteho roku dieťaťa, je veľmi málo pravdepodobné, že sa to ešte niekedy neskôr podarí. To by musel prísť na trh ďalší silný knižný kult v štýle ‘Harryho Pottera‘, ktorý pritiahol k hrubým knihám celú jednu generáciu.

Ak by sme si to mali zhrnúť: čítať dieťaťu treba začať hneď po narodení (a pokračovať v tom, ako najdlhšie sa len dá). Stačí pár minút denne, no optimálne by sa mohol večerný rituál ustáliť na dvadsiatich minútach. Len tak vybudujeme u svojich ratolestí sústredenie, aktívne počúvanie hovoreného slova, prepojenie písaného a čítaného textu. O rozvoji slovnej zásoby a správnej výslovnosti slov, ako aj fantázie, tvorivosti a myslenia hádam ani hovoriť netreba. Skúste si po prvých piatich minútach čítania spočítať počet strán a na nich počet slov, ktoré ste pred deťmi nahlas vyslovili. Práve tie sa pomaly vrývajú do ich pamäte. Oceníte to, keď vás najbližšie nejakým netradičným odpočutým slovkom prekvapia. Tých benefitov je ešte oveľa viac. Tak sa čím skôr začítajte spolu s vašimi deťmi do pútavého príbehu – takto strávený čas sa vám mnohonásobne vráti.