Vplyv módneho priemyslu na životné prostredie.

6 minút čítania

Planéta Zem dokáže existovať bez ľudí, no ľudia bez Zeme nie. Aký dopad má módny priemysel na našu planétu?

O vplyve ropného priemyslu a ďalších odvetví na ekológiu sa hovorí už veľmi dlho. Bolo to však len nedávno, čo sa začalo poukazovať aj na módny priemysel, ktorý patrí k najväčším znečisťovateľom vôbec.

„Odevný priemysel má temnú stránku, ktorú spotrebiteľ nevidí. Napríklad, väčšina z našich odevov a doplnkov sa vyrába v krajinách, kde práva pracovníkov nie sú dodržiavané a kde milióny z nich sú každý deň vystavovaní nebezpečným hladinám chemických toxínov a karcinogénov,“ uviedla módna návrhárka Beth Doane pre National Geographic.

Ako je na tom Slovensko?

Je všeobecne známe, že módny priemysel je druhým najväčším znečisťovateľom hneď po už spomínanom ropnom priemysle. Ročne sa vyrobí približne 80 miliárd kusov oblečenia.

Módne značky každodenne produkujú nové a nové odevy, ktoré však mnohokrát nenájdu využitie u spotrebiteľa. Toľko oblečenia prakticky nie je možné využiť.

Módne značky nás nútia neustále nakupovať nové modely, trendy sa expresne menia, a tak sa hromadí oblečenie, ktoré často končí na skládkach.

Len v Amerike tvorí 6% všetkých odpadov oblečenie. Dostávajú sa aj do oceánov, kde tvoria odpadové ostrovy a v prírode trvá ich rozklad desiatky rokov, nakoľko obsahujú syntetiku či ropu.

Na Slovensku si napríklad človek v priemere kúpi 13 kilogram oblečenia za rok, ročne však skončí až 55000 ton oblečenia práve v kontajneroch. Z celkového odpadu tak tvorí šatstvo až 40%, no recykluje sa z neho len 10%.

Nie sú to však len čierne skládky s odpadom, na ktorých sa hromadí oblečenie. Ide tiež o využívanie prírodných zdrojov či uvoľňovanie nebezpečných chemikálií.

Ako si ničíme vodu

V mnohých krajinách, v ktorých dochádza k masovej produkcii oblečenia, je znečistená práve pitná voda, do ktorej sú vypúšťané vedľajšie produkty výroby, a tak dochádza k hromadeniu olova, ortuti či arzénu.

„V ázijských krajinách sa skutočne s toxickými látkami pracuje, tie sa vylievajú do riek a ich kontrola je veľmi obmedzená, pretože čističky nefungujú. Potom túto vodu pijú zvieratá, dostáva sa do pôdy a následne aj do potravín, ktoré konzumujeme,“ vyjadrila sa pre týždenník TREND módna aktivistka Kamila Boudová.

Nie je to však len znečistenie vody, ktoré tak škodí prostrediu, ale aj jej využívanie. Zoberte si také džínsy. Na výrobu jedných riflí sa spotrebuje až okolo 8-tisíc litrov pitnej vody v kombinácii s mnohými škodlivými farbivami či chemikáliami.

Ďalším príkladom je farbenie textílií. Na zafarbenie tony materiálu sa využije až takmer 200 ton sladkej vody.

Vplyv na ľudské zdravie

Obrovské nebezpečenstvo nielen pre prírodu, ale aj pre ľudí, vzniká pri spracovaní bavlny, ktorá je súčasťou mnohých odevov. Počas jej spracovania sa uvoľňuje nebezpečný prach vdychovaný zamestnancami obsahujúci baktérie, pesticídy a ďalšie jedovaté látky, ktoré vo veľkej miere ohrozujú zdravotný stav človeka.

Nie sú to však len zamestnanci, ktorí prichádzajú do kontaktu s jedovatými látkami. Mnohé značky tiež posielajú na trh odevy, ktoré sú kontaminované.

Obsahujú napríklad ťažké kovy známe svojou toxicitou a práve oni sa nachádzajú v mnohých doplnkoch v prekročených limitoch, čo je veľmi nebezpečné pre ľudské zdravie.

Mnohé kusy oblečenia obsahujú nebezpečné olovo, ktoré vo veľkej miere vplýva na telo. Jeho biologický polčas, teda čas, za ktorý sa vylúči z organizmu, je okolo 20 až 30 rokov. Dokáže sa ukladať v kostiach a spôsobiť mnohé zdravotné ťažkosti.

Takýto ekologický problém sa však netýka len fast fashion reťazcov, ktoré produkujú obrovské množstvo odevov veľmi rýchlo odsúdených na vyhodenie. Tomuto trendu sa nevyhýbajú ani najvychýrenejšie značky.

Hovorí sa, že ak chceme zistiť, aká farba bude danú sezónu v móde, stačí sa pozrieť na rieky v Ázii. Našťastie, v poslednej dobe sa ľudia zaoberajú čoraz viac danou problematikou a nie sú ľahostajní voči budúcnosti našej planéty.