V knihe Slnečnice sa za obrazom slávneho umelca skrýva príbeh o nenaplnenej túžbe. 

Britská spisovateľka Sarah Winman vo svojom románe Slnečnice podáva obraz o dvoch ľudských životoch, ktoré by sa naplnili, keby im okolnosti priali.

Autorka v ňom citlivým spôsobom vykresluje osamelosť, lásku, stratu. Je to príbeh výnimočný v mnohých smeroch – v témach, ktoré rozoberá na základe životov hlavných postáv Ellisa a Michaela, v emóciách, ktoré sa dostávajú čitateľovi takmer na každej strane a v poetickom príbehu, ktorý doznieva aj po dočítaní knihy.  

Aj keď román Slnečnice nemá kapitoly, jednotlivé časti sú občas chronologicky oddelené konkrétnym miestom a rokom. A tie miesta sú len dve – Oxford a Francúzsko.     

Ellis a Michael sa stretnú, keď majú dvanásť. Michaela opustila mama a po otcovej smrti sa presťahuje do Oxfordu, kde býva Ellis.

A vzniká medzi nimi nezvyčajné priateľstvo.

Je to o obraze či o ľuďoch?

Skôr než začne samotný príbeh Ellisa a Michaela, jedného dňa mama jedného z chlapcov vyhrá v tombole obraz. Ide o maľované slnečnice Vincenta van Gogha. Slávny maliar považoval slnečnice za symbol svetla, obnovy a zdravia, preto ich využíval aj pri dekorovaní stien vo svojej spálni.

Slnečnice sú prítomné v celej dejovej línii. Ellisova mama ten obraz jednoducho zbožňovala.„Stávalo sa, že pred obrazom nečakane zastavila. Nech v tej chvíli vravela či robila hocičo, v prítomnosti žltej odrazu všetko prerušila. Maľba bola jej útechou. Jej inšpiráciou aj spovedníkom. Vravela: Ten obraz som ja,” píše Winman v knihe.

Román Slnečnice sa delí na Ellisove a Michaelove rozprávanie. Celé to pôsobí jednoducho, nekomplikovane, všetko tak nejako pomaly plynie. Michael a Ellis sa navzájom spoznávajú, najprv ako chlapci, až kým sa z nich nestanú muži. Ich cesty sa na čas rozdelia, keď sa Ellis ožení so sympatickou Annie.

Tento príbeh by vlastne mal byť o nich troch – Ellisovi, Michealovi a Annie. Michael sa však z ich životov nečakane vytratí.

Vráti sa až keď je už čas na jeho podanie príbehu. A to je práve tá časť, ktorá sa číta pomerne náročne. Michael sa totiž stará o vážne chorého priateľa a v jeho rozprávaní je cítiť toľko smútku, že získa silu presunúť sa z fiktívneho príbehu do reálneho sveta.

Po stopách Van Gogha

V lete 1888, keď Van Gogh netrpezlivo očakával príchod svojho priateľa Gauguina do Arles,  namaľoval päť plátien slnečníc ako výzdobu do Žltého domu. Tieto obrazy sú takmer celé namaľované žltou farbou, ktorá pre umelca znamenala šťastie, pretože mu symbolizovala slnečný svit a teplo Provensálska.  Aj táto udalosť bola inšpiráciou pre autorku pri písaní románu. 

V knihe Slnečnice nasleduje časť, keď sa jedna z hlavných postáv Michael vyberie do Francúzska, aby tam strávil nejaký čas. Cestuje po stopách slávneho maliara, autora Slnečníc. Prichádza do juhofrancúzskeho mestečka Saint-Rémy medzi domy z kameňa, levanduľové polia a olivové háje. Úlohu dovolenkára po čase vymení za prácu v hoteli. Akoby si chcel čo najviac predĺžiť svoj pobyt vo Francúzsku.

Aj keď Slnečnice nemajú veľa strán, majú nezameniteľnú atmosféru. A na konci doslova vnímate to ticho. Začítajte sa do poetického románu o živote a hlbokom priateľstve.