Kniha príbehov päťdesiatich žien a dievčat z Čiech a Slovenska, ktoré posúvali hranice.

„Som ako kvapka vody na kameni. Kvapká stále na to isté miesto, necháva tam stopu. A aj ja zanechávam stopu v srdciach mnohých ľudí,” povedala raz guatemalská aktivistka a nositeľka Nobelovej ceny za mier Rigoberta Menchú Tum.

A presne o takýchto kvapkách na kameni sa rozhodlo napísať aj deväť českých a slovenských autoriek, vďaka čomu vznikla kniha Kvapky na kameni, ktorá čitateľovi približuje 50 žien z našich krajín, na ktoré by sme nemali zabudnúť.

Inšpiráciu na napísanie knihy našli v celosvetovom bestselleri Príbehy na dobrú noc pre rebelky. „Na zozbieranie päťdesiatich príbehov výnimočných žien nás inšpirovala kniha Príbehy na dobrú noc pre rebelky od Eleny Favilli a Francescy Cavallo. Našli sme v nej jedinú ženu z Čiech, a preto sme sa rozhodli vydať vlastnú.“

Spisovateľky, umelkyne, športovkyne, advokátky, bojovníčky za ľudské práva, za práva žien, vedkyne, aktivistky, ochrankyne, matky, manželky, dcéry, priateľky. Všetkých spája jedno. Boli a sú to ženy, na ktorých skutky by sa nemalo zabudnúť.

Nebáli sa počúvať svoje srdce a robiť presne to, čo ich napĺňalo, aj keď to mnohokrát nebolo pochopené. Chceli premeniť všetky svoje sny na skutočnosť. Odvážili sa postaviť zaužívaným tradíciám a priniesť niečo nové. Boli iné, no ich inakosť bola výnimočná. Veď predsa byť iným hneď neznamená byť zlým.

Päťdesiat notoricky známych, no tiež zabudnutých a nepoznaných žien

V knihe Kvapky na kameni sa stretávame s päťdesiatimi žijúcimi, no tiež zosnulými ženami rôznych vekov. A keďže ide o ženy z celého Československa, o to rozmanitejšie príbehy sú to.

Či už ide o spisovateľku Boženu Slančíkovú Timravu, Teréziu Vansovú, prvú slovenskú herečku Aničku Jurkovičovú, speváčku Martu Kubišovú, ktorá sa stala symbolom boja za slobodu, demokratku a humanistku Františku Faustinu Plamínkovú…

Medzi týmito notoricky známymi menami však objavujeme aj také, o ktorých vie možno málokto. A sú to práve ony, kto by si taktiež zaslúžili našu pozornosť.

Vďaka knihe sa tak dozvedáme niečo viac napríklad o Erike Godlovej, ktorej sa ako malej vysmievali a pokrikovali na ňu kvôli tomu, že je Rómka a dnes je najvýznamnejšou slovenskou prekladateľkou z rómskeho jazyka.

Gerty Cori vždy fascinovala chémia, vydala sa na dráhu lekárky a spolu zo svojím manželom Carlom získali Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo ako vôbec prvý manželský pár na svete.

Adéla Kochanovská sa zase stala prvou českou rádiologičkou v dobách, keď zúrila vojna; mala však odvahu odmietnuť odovzdať svoje poznatky v prospech zdokonaľovania zbraní.

Literárna historička a prekladateľka Helena Turcerová-Devečková bola prvou Slovenkou, ktorá získala doktorát na parížskej Sorbonne a práve jej vďačíme za väčšinu slovenských prekladov svetových diel.

Aj keď v knihe sa nachádzajú najmä ženy pôvodom z Československa, ich odkaz má však širší dosah. Sú to totiž ženy, o ktorých sa rozpráva ešte ďaleko za hranicami našich dvoch krajín a rozhodne by bola škoda nespoznať ich o niečo bližšie. Ony boli totiž schopné využiť všetky možné zbrane – či už tie skutočné, likvidačné, no tiež aj zbrane v podobe svojich slov, rozumu, inteligencie či dôvtipu, ktoré mnohokrát zdvihli žlč ostatným.

Dielo nielen pre všetky ženy a dievčatá

Výnimočnosť päťdesiatich príbehov dotvárajú aj trefné ilustrácie. Autorky si na pomoc prizvali až 26 ilustrátoriek, a tak sú texty doplnené o ilustrácie najrôznejších štýlov. Veď predsa mnohokrát sú to práve ilustrácie, ktoré sa nám vryjú do pamäte.

Rovnako zaujímavá je aj kombinácia hneď deviatich autoriek, ktorých štýly písania sú odlišné, no v mnohom sú si tiež veľmi podobné. Každý príbeh je tak písaný trochu inak a každá z autoriek do nich dala kúsok samej seba. Čo majú však spoločné, ani jedna zo spisovateliek nejde úplne do hĺbky, vystihujú len to najdôležitejšie.

Spoločne tak vytvorili dielo nielen pre všetky ženy a dievčatá, v ktorom môžu obdivovať ženskú silu, odvahu a emancipovanosť. Veď predsa každá z nás sa môže stať jednou z týchto malých, no významných kvapiek.

„Dobrý život je taký, v ktorom si nájdeš svoje miesto, kde ti bude dobre. Keď je človeku dobre, môže potom prispieť k tomu, že je lepšie aj ľuďom okolo.” (s. 127)

Kníh o výnimočných ženách je dnes naozaj dosť, no stále ich nie je dostatok, aby zmenili niektoré názory a priblížili nám všetky skvelé ženy. Pretože o ich výnimočnosti netreba byť ticho. Ukazujú nám totiž, že aj keď nosia sukne, dokážu uspieť aj v mužskom svete, ktorý ich nie vždy chcel prijať. Veď predsa to, že sú ženy ich nerobí ničím odlišným, ba práve naopak. Aj táto kniha nám dokazuje, že sme si oveľa viac podobní, ako by sme si mohli niekedy myslieť. A na to netreba zabúdať.