O leteckom nešťastí, v ktorom ako jediný prežije dvanásťročný chlapec.

Román americkej autorky Ann Napolitano Milý Edward zožal vynikajúce kritiky a zaznamenal veľkú čitateľskú odozvu.

Dojímavá kniha je tragickým príbehom rodiny, z ktorej sa pri leteckom nešťastí zachráni len jeden člen. Je ním dvanásťročný Eddie. Pri havárii lietadla z Newarku do Los Angeles príde o svojich rodičov a brata.

Stratí prakticky všetko.

Svojich blízkych, bezstarostný život dospievajúceho dieťaťa, svoje sny. Po tom, ako sa po havárii preberie v nemocnici, uviazne v akejsi emocionálnej pavučine bezmocnosti a nekonečnom smútku. Edwarda sa ujme jeho teta so strýkom v New Jersey.

Autorka citlivo opisuje Edwardov vnútorný svet, v ktorom sa len ťažko vyrovnáva s veľkou traumou. Svetlom v tme sa mu nečakane stane kamarátka z jeho štvrte. Shay je v rovnakom veku ako Edward, takže si postupne začínajú medzi sebou rozumieť. 

Svoj život žiješ ty sám

Edward začína novú etapu života, v novom prostredí, s ľuďmi, ktorých pozná len veľmi málo. Musí sa vyrovnať s tým, že jeho život už nebude ako predtým, spomínať na brata a na rodičov si v mysli zakazuje. Uviazol vo zvláštnom veku, už viac nie je dieťaťom, ale ešte ani dospelým.

Jeho strýko John sa mu to snaží vysvetliť takto: „Musíš pochopiť, že informácie o tebe, pravdivé informácie, ktoré už poznáš, tam byť nemôžu. Svoj život žiješ ty sám. Edward sa už-už opýta: kde mám hľadať pravdu?“

Nikto mu nemôže ukázať, ako má žiť. Musí to pochopiť sám. Jeho telo sa postupne uzdravuje po fyzickej aj psychickej stránke.

Kniha hovorí nielen o životnej tragédii, silnejšej a zhubnejšej ako akákoľvek iná. Ale aj o dospievaní chlapca, ktorému sa život zmení ako lusknutím prsta. Román pôsobí melancholicky, miestami až depresívne. Až v poslednej z troch častí knihy autorka vlieva nádej do Edwardovho života. Čaká ho nový začiatok. 

Môže byť ešte v živote šťastný?  

Keď sa chlapec stane senzáciou

Keď sa vrátime k leteckej nehode, z ktorej vyviazol živý jedine Edward, dostávame obraz o niektorých jej účastníkoch.

Na palube lietadla je 191 pasažierov vrátane letového personálu. Sú tam muži, ženy, deti. Keď odlietajú z letiska Newark, ešte netušia, čo ich čaká. Každý má svoj osobitý životný príbeh, niektorí sa vracajú domov, iní za prácou, za svojou láskou, za novým životom. Autorka v knihe popisuje, čo sa deje od začiatku letu v prvej aj ekonomickej triede až po ten fatálny okamih zrútenia sa.

Svoj priestor v rozprávaní dostávajú len niektoré postavy. Svoj zámer neskôr autorka vysvetlí prostredníctvom listov pozostalých, ktoré Edward objaví 2 roky po havárii v strýkovej garáži. 

Niektorí v nich vyjadrujú svoju ľútosť, empatiu, iní ponúkajú pomoc. Ale veľa z nich ho o niečo žiadajú.

Edward púta pozornosť celej Ameriky. Každý chce o ňom niečo vedieť. Niektorí majú potrebu dozvedieť sa, či sa Edward stretol v lietadle s ich príbuznými.

Je to senzácia, ktorou média kŕmia ľudí určitý čas.

Rozhodnutie uzdraviť sa urobí Edward práve po prečítaní listov. Spolu so svojou kamarátkou Shay dokonca uskutoční spontánny výlet do New Yorku. Aby tam našiel istú osobu, ktorá dôverne poznala jeho brata.

Malým dobrodružstvom sa konečne mení aj atmosféra v knihe. Už nečítame len o smútku a strate. Ako by konečne do Edwarda niekto vlial životnú energiu, ktorú  pri nehode stratil.    

Autorku inšpirovala skutočná udalosť

Vydavateľstvo Tatran, v ktorom román Milý Edward vyšiel, nám na zadnej obálke knihy prezrádza o Ann Napolitano aj toto: 

K napísaniu knihy Milý Edward ju priviedla skutočná havária dopravného lietadla v Líbyi v roku 2010. Prežil ju len malý holandský chlapec, ktorý pri tragédii prišiel o brata a oboch rodičov. Viac než samotná havária ju však zaujímalo, ako bude chlapec žiť ďalej, ako spracuje túto traumu  a či dokáže byť niekedy šťastný. Na palube lietadla vtedy zomrelo mnoho ľudí, ktorí mali svoje sny a plány. Nikto z nich nemohol tušiť, že je to ich posledný deň nažive.

S témou ľudskej pominuteľnosti sa autorka stretla pomerne skoro. Ako 22-ročná ochorela na infekčnú mononukleózu. Kým jej spolužiaci chodili do školy a užívali si študentský život, ona trpela veľkou únavou a bola schopná fungovať len tri hodiny denne. Mala pocit, že má osemdesiat rokov. Tento stav trval tri roky. Vtedy si uvedomila, že život je krátky a treba ho žiť zmysluplne. To urýchlilo jej rozhodnutie stať sa spisovateľkou.    

Edwardov príbeh upútal pozornosť mnohých čitateľov. Z románu cítiť smútok, lásku, nádej. Kniha Milý Edward má v sebe silu prehodnotiť mnohé životné priority a hlavne začať najprv od seba.