Knihy ~ Odporúčanie
5 minút čítania
Knihy pod záštitou vydavateľstva Absynt vleteli na slovenský literárny trh ako čerstvý vietor. Tešia sa obľube širokému spektru čitateľov, nielen tých, ktorí vyhľadávajú reportážnu literatúru.
Vydavateľstvo Absynt sa v posledných rokoch teší veľkej obľube aj v širšej verejnosti, nielen medzi stálymi čitateľmi a obľúbencami reportážnej literatúry.
Rôznorodosť tém, ktoré jednotliví autori spracúvajú, od koncentračných táborov, skrz perzekúcie, občianske vojny, extrémizmus, diskrimináciu, až po vyvražďovanie, tvorí širokú paletu, z ktorej si čitatelia môžu vybrať, doslova, farbu, podľa typickej absyntovskej pásky a tak sa rovno presunúť do Iránu, Južnej Ameriky alebo Číny a dozvedieť sa o niekedy až absurdných udalostiach vo svete.
Práve preto, že je absyntoviek také množstvo, môžu mať čitatelia problém, ktorú knihu skôr vziať do rúk.
Nie je síce možné vybrať absolútneho víťaza, ale je možné vybrať a analyzovať zopár z nich. Tento článok bude venovaný trom, ktoré by nemali byť čitateľmi opomenuté.
Svet a témy, o ktorých nechcete počuť
Veľmi častou témou absyntoviek je diskriminácia, v akejkoľvek forme a akéhokoľvek človeka či skupiny ľudí. Komplexne túto neľahkú a v dnešnej dobe frekventovane rozoberanú problematiku vynikajúco spracoval poľský novinár Artur Domosławski v knihe Vylúčení.
Autor čitateľa doslova vtiahne do celosvetového problému segregovania spoločností v odlišných častiach sveta, medzi ktorými sú Thajsko, Južná Amerika, Mexiko, Sýria, Pakistan, Blízky východ, neopomenie ani Grécko, a ukáže, kto sú to „oni“, „tí“, čo bývajú, ak vôbec majú kde, v slumoch a favelách.
Jeho zápisky sa prelínajú s príbehmi reálnych ľudí na úteku, ktorí rozhodne nešetria čo do autenticity a realistickosti opisov tak, ako to nerobí ani sám autor. Naskytne sa tým obraz, ktorý nie je vždy v médiách ukázaný celý. Obrazy vyhladovaných a chudobných ľudí, dennodenne vystavených gangom v uliciach časti mesta, o ktorej sa miestnym autoritám doslova hnusí vôbec hovoriť.
A tak im nezostáva nič iné, než buď sa pridať k nelegálnym živlom alebo odísť za lepším zárobkom, životom, za novým domovom. Potom sa preto stáva, že na pol ceste vyčerpaného otca rodiny zastaví latifundista, lebo otroctvo stále existuje, aj keď sa tvrdí, že nie, ktorý mu sľúbi pekný zárobok. Takto latifundista naláka skupinu mužov, privezie ich na miesto výkonu práce a hodí ich do močiara krvi, potu, hladu a nakoniec smrti. Veď kto sa už len bude zaujímať o nejakú chudobu z rozpadnutých chatrčí.
Čitateľ sa môže často pristihnúť pri tom, ako knihu v istých momentoch pomaly, neveriacky zavrie a obzrie sa okolo seba a zamyslí sa nad tým, že dnes sa z výletu s priateľmi vrátil živý, nikto ho nezastrelil preto, lebo sa spolu šialene smiali počas vymieňania si sarkastických poznámok o vládnej špičke.
Monštrum, ktoré poznačilo Nórsko aj celý svet
Také šťastie už ale nepostretlo inú veselú skupinu, konkrétne deti a tínedžerov kempujúcich na ostrove Utøya. V roku 2011 Nórsko a celý svet ochromilo besnenie Andersa Breivika.
Nenápadný a utiahnutý Nór v útrobách svojho bytu snoval útok, ktorý navždy poznačil tisícky ľudí. Åsne Seierstad, niekoľkonásobne ocenená nórska reportérka, sa rozhodla, že poriadne rozoberie túto tragickú udalosť a pokúsi sa čitateľom vysvetliť Breivikovo absurdné vyčíňanie, ktoré sa skončilo smrťou 77 ľudí.
Seierstad sa snaží tento ohavný čin opísať komplexne, od počiatočného bodu Breivikovho fanatizmu, hľadania zdrojov na „inšpiráciu“, cez písanie jeho knihy, až po prípravy samotného atentátu. Každá etapa je spracovaná tak detailne, že autorka dokázala vyvolať v čitateľoch pocit priameho prežívania udalostí.
Kniha má príznačný názov Jeden z nás. Anders Brevik bol a je jedným z nás, obyčajný človek, navonok žijúci normálny život.
A za dverami organizoval súkromný kurz prípravy bômb pre jedného. Išiel proti pravidlám, lebo túžil nájsť samého seba. Ktovie, či sa naozaj chcel vidieť v slovách vrah, zabijak, neľútostné monštrum.
Proti pravidlám išla aj hrdinka a autorka poslednej absyntovskej knihy tohto článku, americká novinárka Ariel Levy. Vo svojej autobiografickej knihe Proti všetkým pravidlám opisuje svoj život bežného človeka, ale s malými odchýlkami. Ako malá sa nehrala na princeznú, ale na archeologičku, odmietala zásady rodiny, nehanbila sa za svoje ambície, túžby, ani za svoj hlasný nedievčenský smiech.
A navyše, je lesba. Lesba, ktorá žije a premýšľa vo veľkom. Vymaňuje sa z okliešťujúcej štruktúry spoločnosti a živelne sa vrhá do písania reportáží, aby našla svoje ja. Po čase sa partnerka Levy radšej dotýka fľaše alkoholu, s následným chvíľkovým vytriezvením. Všetko sa komplikuje a spoločný biznis i vzťah sú hlboko narušené. A do toho všetkého prichádza “plán” s názvom dieťa.
Hľadanie darcu, oplodnenie, tehotenstvo, všetko pomaly otáča Levyn život, zdá sa, že k dobrému. Až kým sa neocitá v Mongolsku na ľadovej kúpeľňovej zemi, kde všetko padá do tmy. Našťastie z nej vychádza, pomaly, s ranami, ale ide, a už naozaj podľa vlastných pravidiel.
Aj tieto tri absyntovky sú knihami, ktoré pomáhajú ľuďom byť o trošku lepšími, ako včera, tolerantnejšími, všímavejšími a odvážnejšími. Ako Levy, ako ľudia zo slumov, ako tí, čo prežili Breivikov masaker, ani oni sa nevzdávajú, lebo majú nádej, že aj keď dnešok možno nestál za veľa, prežili, dýchajú a pokračujú na svojej ceste ďalej.
