Knihy ~ Recenzie

4 minúty čítania

„V Pablovom živote šlo všetko tak ako na býčom zápase. Pablo bol toreadorom a mával červenou zástavou, muletou. Pre obchodníka s obrazmi bol muletou iný obchodník; pre ženu to bola iná žena. Osoba, ktorá bola býk, vrážala preto rohy do červenej zástavy, namiesto aby nabodla skutočného protivníka – Pabla.“

Umelecký svet je veľmi nevyspytateľné miesto. Buď dokážete zaujať a stanete sa predmetom záujmu, alebo vaša kreatívna predstava ostane zabudnutá bez štipky pochopenia. Pablovi Picassovi sa podarilo zaradiť do prvej skupiny. Slávny zakladateľ kubizmu, sochár, litograf, skrátka talentovaný umelec, viedol aj pomerne zaujímavý súkromný život. Striedalo sa v ňom mnoho osudových žien. Jednou z nich bola i Françoise Gilot, francúzska maliarka, ktorá podľahla majstrovmu čaru. Život s ním reprodukuje v románe Žila som s Picassom.

„Nemysli si, že pre mňa niečo znamenáš.  Mám rád svoju nezávislosť.“

Rok 1943. Vojna sa pomaly chýli ku koncu. No v živote maliarky Françoise Gilot sa schyľuje k úplne inému boju. Jedného dňa sa zoznamuje s umelcom zvučného mena, Pablom Picassom. Je na prvý pohľad jasné, že mladá Françoise sa stáva predmetom jeho záujmu. Postupne sa medzi nimi rozvíja veľmi jedinečný vzťah, kde má Pablo jednoznačne navrch. Netrvá dlho a začnú spolu žiť. Maliarova komplikovanosť však prináša život plný prekvapení. Ako pozitívnych, tak aj negatívnych. No Françoise zaslepená láskou poslušne prijíma svoj osud a stáva sa tak umelcovou „obeťou“. Obeťou jeho márnivosti, egoizmu a ľahostajnosti.

„Keď som sa sťahovala k Pablovi, cítila som, že je to človek, ktorému by som sa mohla a mala úplne oddať, od ktorého však nemôžem očakávať nič okrem toho, čo dáva svetu prostredníctvom svojho umenia.“

Françoise Gilot, v románe Žila som s Picassom, vykresľuje Pabla hlavne v roli partnera. Prináša tak nový uhol pohľadu, z ktorého ho ľudia nemali možnosť poznať. A treba uznať, že nezosobňoval práve princa z dievčenských snov. Milovník žien, kyprých tvarov a klebiet. Jeho časté vysoké nároky, majetníckosť, nesplniteľné očakávania či zmeny nálad boli každodennou realitou. Ako protiklad k jeho zhýralému životu prekvapuje slepá láska Françoise, tolerujúca mnohé nepríjemné momenty. Keďže nikto si nemohol byť istý jeho dlhodobou náklonnosťou, pocítila to aj samotná maliarka. Horkosť jeho slov bodala do najcitlivejších miest. Nešetril nikoho, bol priamy a často až drzý.

„Veľmi skoro som sa poučila, že nezáleží na tom, ako máte Pabla radi, jeho úctu si človek mohol udržať iba tak, že bol neustále pripravený na najhoršie a musel zasiahnuť, skôr než k niečomu prišlo.“

Pri tak významnej osobnosti umeleckého vesmíru nemôže byť opomenuté ani umenie, ktoré tvorilo značnú časť ich spoločného súkromného života. Popísané sú mnohé známe obrazy, maliari, spisovatelia, maliarske či litografické techniky. Na pozadí partnerského života Françoise a Pabla sú vykreslené aj kľúčové historické okamihy zasahujúce do umeleckého sveta. Vojna, zaznávanie autorov, vstup do komunistickej strany, zrady. Aj toto v románe nájdete. Zaobalené do zaujímavého príbehu dvoch ľudí, ktorí na prvý pohľad k sebe patrili, no povaha jedného z nich im neumožnila žiť spoločne bok po boku do smrti.

„ Postupne som si začala uvedomovať, že niečo také ako ľudské teplo od Pabla nikdy nedostanem, že nedostanem nič viac ako to, s čím som sa uspokojila na začiatku: radosť z toho, že sa oddávam jemu a jeho práci.“

Vstúpiť do životov verejne známych ľudí je vždy zaujímavá cesta. Preto sú biografie obrovským prínosom. Dokážu odhaliť skrývané tajomstvá a vyvrátiť verejne známe polopravdy. Kniha Žila som s Picassom vyvolá istotne veľmi veľa emócií, no skôr negatívnych, smerov k Pablovi. Predstaví ho nielen ako umelca, ale aj ako svojskú osobnosť. Človeka, ktorý miloval predovšetkým seba a svoje poslanie. Jeho vernými celoživotnými spoločníkmi boli egoizmus a bezohľadnosť, Čo mu bolo dané na jeho talente, mu naopak bolo vzaté na ľudskosti, dobrosrdečnosti a empatii.

„ On sám ma varoval, že každá láska môže trvať iba istý vopred daný čas. Každým dňom som cítila, že nám na ňu zostáva o deň menej. “