fbpx

zo života

Keď revolúciou muselo byť, že si tínedžerka odmietla zobrať muža, čo ju znásilnil

15.2.2021

Príbeh Francy Viola, o ktorom Taliani hovoria takto: Sila slova nie.

Franca Viola
Franca Viola
Foto: TheRareHistoricalPhotos 

V decembri 1968 sa na talianskej Sicílii konala zvláštna svadba. Svadobčania a zopár hostí boli pripravení na obrad už v skorých ranných hodinách. Sotva svitalo.

Mladučká, len 20-ročná Franca Viola a jej nastávajúci Giuseppe Ruisi sa chceli vyhnúť davom zvedavcov.

Predsa to bolo to dievča, čo sa vzoprelo osudu. To dievča, ktoré odmietlo znovu získať svoju česť tým, že si zoberie muža, ktorý ju znásilnil. To dievča, o ktoré v Taliansku nechcel nikto zakopnúť a o ktorej ešte v tínedžerskom veku vedeli povedať, že zomrie ako stará dievka. Lebo síce ukázala ohromnú odvahu, no predsa len – nemala už česť.

Toto je silný príbeh mladej Talianky Francy Viola.

Boj s absurdnou normou

Dňa 5. augusta 1981 taliansky parlament schválil návrh na vyňatie článku 544 z trestného zákona. Podľa tohto článku bola zaužívaná prax v talianskej spoločnosti, podľa ktorej znásilnená žena môže znovuzískať svoju česť tým, že si vezme muža, ktorý ju znásilnil.

Predtým, než prekrútite oči, treba sa na to pozrieť dobovými a kultúrnymi okuliarmi. V tej dobe v Taliansku ani len znásilnenie nebolo osobným útokom, skôr čosi ako zločin pošpiňujúci verejnú morálku.

Franca Viola
Franca Viola
Foto: TheRareHistoricalPhotos 

Prostredníctvom matrimonio riparatore, akéhosi nápravného, kompezačného manželstva, bol násilníkovi odpustený zločin. Podľa Talianov vtedy takzvaná win-win situácia. Žena nezostane poškvrnená, muž dostane právo vykúpiť sa zo svojho činu.

Boj z dnešného pohľadu s bizarnou normou sa však začal o 15 rokov skôr na Sicílii.

Mladá Sicílčanka Franca Viola vyrastala v rodine farmárov. Tínedžerka randila s miestnym chlapcom napojeným na sicílsku mafiu. Filippo Melodia bol synovcom člena mafie Vincenza Rimiho.

Viola zrušila zasnúbenie s Melodiom. Pre jeho trestné činy, pre ktoré ho sledovala polícia, s ním nechcela nič mať. Ohrdnutý Melodia túžil po France, a hodlal sa zachovať podľa absurdnosti, ktorú dovoľoval zákon.

Začal sa jej vyhrážať, napadol jej otca, Bernarda, vypálil im rodinnú vinicu, vyhrážal sa aj jej novej známosti. Nič nezabralo. Franca odolávala, jej otec ju v tom zaryto podporoval.

Melodia v patriarchálnej spoločnosti nezvyknutý na odmietnutie, na konci decembra 1965 počkal, kým Bernardo Viola opustí dom. V spoločnosti dvanástich ozbrojených kumpánov doň vtrhol a Francu uniesol. Dievča držal v odľahlom farmárskom domčeku a niekoľkokrát ju znásilnil.

Po vyše týždni väznenia, na Nový rok, Francu presunuli do domu Melodiovej sestry. Odtiaľ Filippo započal vyjednávanie. Bernarda Violu nútil k tomu, aby dal zvolenie ku matrimonio riparatore.

Dvojica sa mala oddať a zabudnúť na to, čo sa stalo vo farmárskom domčeku. Bernardo napokon privolil. To však už s políciou na telefóne. Zásahová jednotka vtrhla do domu Melodiovej sestry, Francu vyslobodila a Filippa aj s priateľmi zadržala.

To však bol len začiatok boja.

Stará dievka revolucionárka

Viola sa nepodvolila a Melodiu pohnala pred súd za únos, znásilnenie aj zastrašovanie. Proces v sicílskom mestečku Alcamo sa stal senzáciou, rozšíril sa do celého Talianska a všimli si ho aj vo svete. Písali o ňom NY Times aj britské Times.

Napriek tomu, že hlavnou postavou celého procesu bola Franca, na jej názory a pohľad sa toľko nepozeralo, skôr sa upozorňovalo na to, že je tichá, elegantná, útla a krásna.

Franca Viola
 Foto: TheRareHistoricalPhotos
Franca Viola
Foto: TheRareHistoricalPhotos 

„Okolo prípadu bolo mnoho bombastického mediálneho pokrytia, do hĺbky sa tomu však nik nevenoval,“ vysvetľuje talianska profesorka genderových štúdií Lucia Re pre Daily Bruin.

Franca nechcela byť slávnou. Nekričala, nepútala umelo mediálnu pozornosť. Pôsobila placho, o to hlasnejšie jej „nie“ pôsobilo.

„Ľudí, ktorí formovali históriu, si predstavujeme ako hlasných a asertívnych vodcov. A potom je tu mladé, veľmi tiché sicílske dievča, ktoré verejne nikdy neprehovorilo a napriek tomu odštartovalo spoločenskú revolúciu s púhou silou vyslovenia NIE,“ hovorí režisérka Marta Savina, ktorá po skúmaní Violinho prípadu pred pár rokmi natočila krátkometrážny film Viola, Franca.

Samoľúby Melodia, ktorý od začiatku počítal s tým, že ho zákon podrží, bol uznaný vinným a odsúdeným na 11 rokov, po odvolaní 10. Sedem z jeho komplicov dostalo po 4 roky.

Violu vnímali ako hrdinku, tichú feministickú modlu, britské Times hovorili toto: „Jej vzdor voči tradíciám napodobnili minimálne ďalšie štyri sicílske dievčatá.“ Verejne ju podporili aj taliansky prezident Giuseppe Saragat či pápež Pavol VI. Aj jej prípad viedol k zrušeniu kontroverzného článku v roku 1981.

Správy z mája 1967 hovorili o France Viola ako o triumfálnej revolucionárke, ktorá však bola predurčená žiť ako stará dievka. V panelových diskusiách o prípade diskutovali takmer výhradne len muži, ktorí sa zhodli na jednej veci.

Akože áno, Franca Viola ukázala ohromnú odvahu, ale že by sme si ju zobrali za ženu? To určite nie. Veď predsa svojou voľbou sa z nej stala donna svergognata.

Nehanebnica. Žena bez cti.

Franca Viola
 Foto: TheRareHistoricalPhotos
Franca Viola
Foto: TheRareHistoricalPhotos 

Vlaky zadarmo statočným manželom

O rok neskôr už titulky hlásali niečo iné: „Svadba z lásky!“ či „Sicílska hrdinka sa vydáva za úsvitu.“ Čoskoro 21-ročná Franca sa vydala za kamaráta z detstva, 25-ročného účtovníka Giuseppeho Ruisiho.

Taliansky prezident poslal novomanželom 34 eur ako manželský dar (dnes by to bolo vyše 210 eur), minister dopravy svadobčanom na mesiac dovolil cestovať vlakmi zadarmo.

Filippo Melodia sa dostal z väzenia v roku 1976, no zastrelili ho ranou do krku o dva roky neskôr v Modene. Franca Viola, dnes 72-ročná dôchodkyňa, žije stále v sicílskom Alcamo s manželom Giuseppem, s ktorým splodila tri deti.

Franca Viola
 Foto: TheRareHistoricalPhotos
Franca Viola
Foto: TheRareHistoricalPhotos 

Stále je tichá, plachá, napriek vzostupu feminizmu a čoraz silnejšom dôraze na rodovú rovnosť, nevystupuje, nepúta na seba mediálnu pozornosť. Jedným z výrazných momentov jej života bol rok 2014, keď jej vtedajší prezident Giorgo Napolitano dal štátne vyznamenanie za jej ohromnú morálnu silu a statočnosť spred pol storočia.

„Musím sa poďakovať môjmu otcovi, ktorý ma podporoval, aj manželovi, ktorý si ma vzal, aj keď vedel, že jeho živote bude v ohrození,“ hovorila vtedy.

3 likes

Author

Zoran Boškovič

Vyštudovaný novinár po anabáze v médiách teraz pracuje v reklamke. Miluje čítanie, najmä také, ktoré ho dokáže vystrašiť, čo sa dosiať podarilo iba Stephenovi Kingovi a H.P. Lovecraftovi. To isté platí pre filmy, no v tomto smere sa to podarilo už viacerým. Uvidíte ho buď čítať, pozerať filmy, alebo sa smiať. Divoko smiať.

Your email address will not be published.

*/?>