Zomrel spisovateľ, ktorý bol populárnym kronikárom špiónstva v období Studenej vojny.
Stephen King o ňom hovorí ako o literárnom velikánovi. Robert Harris, autor historickej fikcie, zase o ňom povedal, že bol kronikárom sveta špionáže počas Studenej vojny, kultová autorka Margaret Atwoodová o jeho postave Georgovi Smileym zas vyhlásila, že je protilátkou proti slávnemu špiónovi Jamesovi Bondovi.
John le Carré, jeden z najslávnejších autorov špionážnej literatúry 20. storočia zomrel minulý týždeň v úctyhodnom veku 89 rokov. Populárne je povedať, že literárny svet na moment stíchol na jeho počesť.
Nič by však nemohlo byť ďalej od pravdy.
Slávni autori, recenzenti aj fanúšikovia zaplavovali sociálne siete aj médiá spomienkami a odkazmi kultovému autorovi. Okrem vyššie zmienených sa pridali aj bestsellerový historik Simon Sebag Montefiore či slávny herec Gary Oldman.
O čom to hovorí? Odišiel titan.
Agent v utajení
Studená vojna bola konfliktom dvoch mocností túžiacich si rozdeliť svet na dve polovice – USA a Rusko. Neprebiehala na frontoch ako ničivé konflikty pred ňou. Diala sa za oponou, vyhrážkami, diplomatickými konfliktmi, psychologickými vojnami a prepracovanou špionážou.
Toto nestabilné obdobie, ktoré prakticky preťalo celú druhú polovicu 20. storočia a čiastočne sa skončila pádom Sovietskeho zväzu v roku 1991, vyprodukovalo generáciu autorov špionážnej literatúry aj kinematografie.
Jedným z jej najslávnejších hlasom tejto generácie bol aj David John Moore Cornwell, ktorého poznáme pod literárnym pseudonymom John le Carré.
Sám le Carré už v mladosti vstúpil do služieb britských spravodajských služieb MI6 ako agent v utajení. Skrátka, John le Carré bol britským špiónom.
Tieto skúsenosti, v spojení s bohatou predstavivosťou a darom pre budovanie napätia, dodávajú jeho dielu dôveryhodnosť a vysokú kvalitu. Podobný koktejl dopomohol a stále pomáha k úspechu napríklad i slovenskému detektívkarovi Dominikovi Dánovi.
Protilátka proti Jamesovi Bondovi
Svoj prvý román napísal v roku 1961, v Call For The Dead sa prvýkrát objavila azda najznámejšia postava, ktorej le Carré vdýchol život – George Smiley.
Avšak až jeho tretí román zaznamenal svetový ohlas. Špión, ktorý prišiel z chladu z roku 1963 mu umožnil venovať sa spisovateľskej dráhe na plný úväzok.
Príbeh konfrontácie spravodajskej služby MI6 s Východným Nemeckom je plný cynizmu, o agentoch a špiónoch hovorí ako o mužoch, ktorí chcú uniknúť zo svojich životov hraním sa na kovbojov.
Le Carré v ňom uvádza ďalšiu známu postavu, britského agenta Alexa Leamasa, a hovorí o nesúlade medzi západnými špionážnymi metódami a západnými demokratickými proklamovanými hodnotami.
Román sa stal okamžite bestsellerom, rešpektovaný Time ho zaradil medzi najlepšie romány v histórii britskej literatúry a anglický spisovateľ Graham ho nazval „najlepším špionážnym príbehom, aký kedy čítal“.
Príbeh pred publikáciou schválila britská spravodajská služba, ktorá román nazvala „čistou fikciou od začiatku do konca“, takže nemohol byť bezpečnostným rizikom.
„Špión, ktorý prišiel z chladu som napísal v tridsiatke tajne a pod obrovským osobným tlakom,“ spomínal le Carré v rozhovore pre The Guardian z roku 2013.
S kariérou špióna le Carré nadobro skoncoval v roku 1964, po tom, čo jeho meno ako dvojitého agenta bolo predané Sovietskemu zväzu. Aj táto udalosť ho inšpirovala k zápletke ďalšieho skvelého románu – Jeden musí z kola von z roku 1974.
Ako napísala Margaret Atwoodová, alebo aj korešpondent BBC Frank Gardner, le Carrého surový svet špionáže a tajných hier bol protilátkou proti luxusnému, elegantnému a šarmantnému svetu Jamesa Bonda, ktorého stvoril o generáciu starší Ian Fleming.
„Či už to bola pochmúrna realita čakania na agentov návrat do Západného Berlína v diele Špión, ktorý prišiel z chladu, alebo fádny, sivý svet spravodajskej služby MI6 počas Studenej vojny, ktorý opisuje v knihe Jeden musí z kola von, le Carré strháva oponu pompéznosti, aby ukázal svet omylných, chybujúcich postáv,“ napísal pri príležitosti le Carrého smrti Gardner pre BBC.
Každé ďalšie le Carrého dielo bolo bestsellerom a dočkal sa obrovského množstva seriálových a filmových adaptácií. Jeho slávnu postavu Smileyho si zahralo viacero hercov, medzi nimi Rupert Davies, skvelý Alex Guinnes či Gary Oldman.
Špión, ktorý prišiel z chladu sa dočkal adaptácie už v roku 1965 od režiséra Martina Ritta, v Zradcovi medzi nami (Kniha vyšla v roku 2010) z roku 2016 si v hlavnej roli zahral slávny Ewan McGregor, skvelým je aj Nepohodlný (Kniha vyšla v roku 2001) s Ralphom Fienessom či Jeden musí z kola von s Garym Oldmanom.
Ten rozpráva príbeh z roku 1973, keď sa britská tajná služba MI6 pokúša vo svojich radoch odhaliť sovietskeho špióna. K jeho odhaleniu je z dôchodku povolaný George Smiley, ktorého majstrovsky stvárnil Gary Oldman. V hviezdami nabitom filme Tomasa Alfredsona hrajú okrem Oldmana aj ďalšie britské hviezdy ako Colin Firth, Toby Jones či Ciarán Hinds.
Le Carré mal na seriálové a filmové adaptácie svojich románov teda oveľa väčšie šťastie ako slávny hororový mág, ktorý mu po smrti skladal poklonu – Stephen King.
Angličan do špiku kostí
Le Carré bol obdivuhodne trvácny autor. Prvé dielo napísal v roku, keď sa do vzduchu vztýčil Berlínsky múr (1961), dielo však tvoril aj dlho po páde Sovietskeho zväzu (1991). Keď všadeprítomná špionáž prestala byť témou, písal o ďalšej, dodnes populárnej téme – obchodovanie so zbraňami. Jeho Nočný recepčný z roku 1993 je skvelý bestseller, v seriáli z roku 2016 hviezdia Hugh Laurie a Tom Hiddleston.
„Čo som sa naučil za tých 50 rokov kariéry a tvorby? Keď nad tým tak premýšľam, nie je toho veľa. Azda len to, že morálka tajného sveta je veľmi podobná tomu nášmu,“ vysvetľoval v rozhovore pre The Guardian.
Sympatický autor s pamätným hustým obočím sám seba nazýval „Angličanom do špiku kostí“, a pred pár rokmi tvrdo vystupoval proti vystúpeniu Veľkej Británie z Európskej únie, takzvanému Brexitu.
„Moje Anglicko by uznalo a pochopilo svoje miesto v EÚ. Šovinistické Anglicko, ktoré sa nás snaží dostať z EÚ, je Anglicko, ktoré ja poznať nechcem,“ dodal.
Le Carré je na zozname toho najlepšieho, čo britská kultúra môže ponúknuť. V rebríčku Time z roku 2008 sa umiestnil na 22. mieste najlepších britských spisovateľov od konca Druhej svetovej vojny.
Vydal 25 románov, z ktorých drvivá väčšina si aj niekoľkokrát počas polstoročia le Carrého tvorby našla cestu na veľké plátna či do televízie. Získal množstvo ocenení, a to v Anglicku, ako aj po celom svete.
Zomrela s ním klasika špionážnej literatúry, príbehy, ktoré aj keď sú často dofarbené, právom držia neoficiálny titul – kronika špiónstva počas Studenej vojny.
