Desiaty román írskeho spisovateľa Johna Boyneho s výraznými prvkami autobiografie rozdeľuje čitateľov na akési dva tábory. Pre jedných ide o nesmierne nádherný a srdcervúci román, ktorý by si mal prečítať každý. Druhí ho nevnímajú ako niečo priebojné. Stojí však za prečítanie?

Neviditeľné besy srdca sú príbehom muža menom Cyril, ku ktorému bol osud nemilosrdný už od narodenia. Román tak mapuje každý jeden jeho krok od ranného detstva až po smrť.

Cyril sa narodil v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Bolo tesne po druhej svetovej vojne, prísne katolícke a konzervatívne Írsko neprijíma ženy, ktoré počali skôr ako pred svadbou, a tak je Cyrilova matka doslova vyhnaná z rodnej dediny samotným kňazom.

Nezostáva jej tak nič iné ako začať život inde, v hlavnom meste Dubline. Aj keď to bolo pre Catherine nesmierne ťažké, syna sa musela vzdať, a tak sa s ním odlúčiť na dlhé roky.

Príbeh Cyrila Averyho

Cyril sa tak dostáva k rodine Charlesa a Maude Avery, ktorí mu dávali neustále najavo, že nie je ich biologický syn. Za tie roky si tak nevytvorili takmer žiadny vzťah a o Cyrilovi nevedeli takmer nič.

To, že je homosexuálom zistil až postupom času, keď si čím ďalej, tým viac začal uvedomovať svoju náklonnosť k jeho najlepšiemu priateľovi Julianovi. Nechce však pokaziť ich silné priateľské puto, a tak o svojich skutočných citoch mlčí.

„Túžba po láske a živote s druhým človekom nie je ani homosexuálna, ani heterosexuálna. Je ľudská. Všetci hľadáme niekoho, kto sa nám páči po fyzickej i duševnej stránke. Môžeme len dúfať, že raz niekoho takého stretneme.“

Po práci na ministerstve a incidente, ktorý zmenil osud nielen Cyrilovi, odišiel do Amsterdamu, kde spoznal svoju životnú lásku a zistil, že aj gejovia môžu žiť plnohodnotným životom.

Emotívny príbeh s veľkým posolstvom

John Boyne je jednoducho majster svojho remesla. Aj keď tentokrát prichádza s takmer šesťstostranovým románom, jeho strany sa čítajú takmer samé. Vytvoril nesmierne emotívny, miestami tiež vtipný a poučný príbeh, ktorý nielenže poukazuje na dobu minulú, no má tiež veľké posolstvo aj pre dnešnú dobu.

Kniha nám ukazuje, ako ťažko sa človek dokáže vyrovnať so svojou sexualitou. Nejde len o hlavného hrdinu, ktorý žil v dobe a v krajine, ktorá homosexuálov neprijímala. Ide tiež o samotného autora, ktorý mal sám veľmi podobné problémy. Cyril v príbehu nerád hovoril sám o sebe, takmer všetkým zatajoval skutočnosť a ľudí, ktorých najviac miloval, častokrát len klamal.

Veľmi zaujímavé bolo čítať o postojoch druhých (nielen) v tej dobe, ktorí pokladali byť homosexuálom za akýsi druh choroby a ich snahou bolo istým spôsobom odstrániť z mužov ich túžbu po iných mužoch.

Rovnako zaujímavý bol aj postoj ľudí k AIDS, kedy nechceli akceptovať možnosť, že týmto ochorením či samotným vírusom sa môžu nakaziť aj „normálni.“

Nejde tu však len o gejov, ku ktorým bola spoločnosť tak prísna. Rovnako sa pozerali aj na ženy, ktoré nemali muža, no dieťa naopak už mali, alebo na také, ktoré sa podľa nich až príliš emancipovali a snažili sa osamostatniť.

Aj Cyrilov adoptívny otec Charles sa na podobnú problematiku pozeral podobne:

„Počul som, že dnes ordinujú krásne mladé lekárky. Kam to len povedie?“ dodal so smiechom. „Ak to takto pôjde ďalej, ženy budú čochvíľa šoférovať autobusy a voliť!“

Vzťah medzi Cyrilom a jeho adoptívnymi rodičmi bol zvláštny. Obaja vystupovali nesmierne chladno a odmerane. Cyrilovi stále dávali najavo, aký je jeho pôvod a mnohokrát ho odsúvali na druhú koľaj. Už len to, že jeho otec sa druhýkrát oženil a nepozval ho na svadbu, rovnako ho ani nezavolal na návštevu, keď sa druhýkrát ocitol vo väzení; najprv totiž zavolal svojich starých priateľov a mladé ženy, až potom si spomenul na adoptívneho syna.

Cyril bol výnimočným hlavným hrdinom. Bol veľmi citlivý, dobrosrdečný, vnímavý a inteligentný. Už ako veľmi mladý mal moderné a pokrokové názory, ktorým málokto rozumel a súhlasil s nimi. Jeho uzavretosť a prílišné obavy súviseli s jeho výchovou a rovnako aj postojom spoločnosti, ktorá k ľuďom ako bol on nebola veľmi tolerantná.

Neviditeľné besy srdca sú výnimočným dielom. John Boyne do románu vložil kus samého seba, a tak ho pozdvihol na vyššiu úroveň. Príbeh rozhodne stojí za prečítanie a aj napriek svojmu rozsahu sa nestáva nudným čítaním. Dajte mu určite šancu.

John Boyne
Narodil sa 30. apríla 1971 v Dubline a študoval anglickú literatúru na Trinity College v Dubline a kreatívne písanie na University of East Anglia v Norwichi, kde získal cenu Curtisa Browna. Napísal desať románov pre dospelých a päť pre deti, z ktorých najúspešnejší bol Chlapec v pásikavom pyžame – bestseller v mnohých krajinách, predalo sa z neho 9 miliónov výtlačkov po celom svete a nakrútili podľa neho aj rovnomenný film. Získal niekoľko írskych aj medzinárodných literárnych cien. Jeho knihy boli preložené do 51 jazykov.

Twitter: @john_boyne