Životný príbeh Hedy Lamarrovej v jedinečnej knihe.

Vydavateľstvo Lindeni ponúka čitateľom silný román Jediná žena v miestnosti od autorky Marie Benedict, založený na pravdivom príbehu ženy, ktorú mnohí poznali ako herečku Hedy Lamarr. Je to zároveň príbeh mladej židovky vyrastajúcej v Rakúsku, ktorá očarí bohatého a mocného muža.

Ako mladá, nádejná herečka z Viedne raz po jednom divadelnom predstavení dostala kyticu ruží od ctiteľa, majiteľa fabriky na výrobu zbraní, nazývaného „Obchodník smrti“.

Friedricha Mandla opantala dokonalým telom a krásnou tvárou, jej myseľ však ako mnohí iní veľmi podcenil.

Napriek tomu Hedy jeho ponuku na sobáš prijala a stala sa manželkou, ktorej život s Fridrichom Mandlom je oveľa nebezpečnejším balansovaním na visutom lane, než si vedela predstaviť. „Netúžil, aby ma ostatní počuli, ale rozhodne chcel, aby ma videli.“

Zvodná cudzinka s tajomným nemeckým prízvukom

Postava Hedy je hlavnou rozprávačkou v príbehu, ktorý znie až neuveriteľne. Kapitoly sú pomerne krátke, čím dej plynie rýchlo a prirodzene. Čitateľa nič neruší a časovo postupuje medzi životom herečky a neskôr manželky rakúskeho podnikateľa, ale tiež predvojnovými udalosťami v Európe.

Kľúčovými sa stanú udalosti po občianskej vojne v Rakúsku v roku 1934, keď hrozí nepriateľstvo zo strany Nemecka. Hitler a Mussolini chcú totiž nezávislosť Rakúska zvrátiť. Ako to ovplyvňuje život Hedy, môžete sa spýtať. Fridrich Mandl a jeho prívrženci, ktorí spoza opony dozerali na osud krajiny už roky, sa obávali, že ak zaváha nezávislé Rakúsko, oni prídu o moc.

• 

• 

Román má dve časti. Jeho prvá polovica sa venuje životu mladej manželky Hedy Mandl, plný blahobytu, zahraničných ciest a večierkov a odohráva sa zväčša v Rakúsku. Druhá polovica sa presunie do Kalifornie, do filmových štúdií v Hollywoode, kde si hlavná hrdinka zmení meno na Hedy Lamarr.

Internetový magazín idnes.cz o tejto životnej etape Hedy Lamarrovej píše: „Celkom za oceánom natočila 18 filmov a najčastejšie sa na plátne ukazovala v rolách zvodných cudziniek s tajomným nemeckým prízvukom. Hlavu pre ňu strácali nielen diváci, ale i kolegovia – medzi jej milencov patril napr. Charlie Chaplin, Marlon Brando, majiteľ automobilky Fiat Gianni Agnelli či spisovateľ Erich Maria Remarque.“

Žena dvoch tvárí

Hedy mala len 19 rokov, keď sa vydala za najbohatšieho muža v Rakúsku. Z talentovanej viedenskej herečky sa musela zmeniť na dokonalú hostiteľku. Nebola to ľahká úloha, ale ako napĺňala svoju rolu v divadle, naučila sa to aj v živote.

Ako bohatá manželka si na opulentných viedenských večierkoch vypočula o plánoch a problémoch tretej ríše, ktorým rozumela viac, než by ktokoľvek predpokladal.

Hlavná postava v knihe Jediná žena v miestnosti často rozmýšľa nad dobrom, ktoré môže vykonať. Aj preto si ju čitateľ rýchlo obľúbi.

Nechýba jej bystrosť, prezieravosť, odvaha. Na druhej strane si uvedomuje reálnu bezmocnosť ženy, ktorá dôverne pozná zákulisie plánov vývojárov zbraní, zahraničných politikov či vojenských veliteľov.

Dokáže takúto prekážku zdolať? Chvíľami v nej čitateľ môže vidieť hrdinku aj obyčajne-neobyčajnú ženu.

Od filmového plátna k vedeckému priekopníctvu

Čo však čitateľa najviac v knihe priťahuje, je moment, keď sa z nádhernej hollywoodskej herečky stáva priekopníčka vynálezu v bojoch počas druhej svetovej vojny.

O aký prístroj v boji proti nepriateľovi pôjde? Divili by ste sa, že je to niečo, čo dnes považujeme za úplnú samozrejmosť a ktoré čiastočne vychádza z vynálezu Hedy Lamarr. 

Autorka románu Marie Benedict vo svojich záverečných poznámkach dodáva: „Pripadá mi, že Hedy, jej história a vynález majú ešte väčšiu symbolickú hodnotu. To, že sa na niekoľko desaťročí z veľkej miery úplne stratil – alebo odignoroval – jej podiel na vytvorení prístroja, ktorý zmenil svet, odráža všadeprítomné vytláčanie žien a ich prínosov na okraj záujmu, čo je problém nielen historický, ale aj moderný. Keby boli ľudia ochotní nazrieť za masku „jedinej ženy v miestnosti“ a uvidieť osobu, čo sa pod ňou skrývala, možno by zazreli ženu, ktorá dokáže veľké veci. A to nielen na filmovom plátne.“