Kniha Včelár z Aleppa sa stala v priebehu pár dní po jej vydaní hviezdou nášho knižného trhu

Autorke Christy Lefteri sa podarilo napísať citlivý príbeh, ktorý je natoľko autentický, že sa dokázal dotknúť sŕdc tisícok čitateľov po celom svete. Christy Lefteri je dcérou cyperských utečencov, ktorí sa v roku 1974 v dôsledku tureckej invázie na Cyprus vysťahovali do Spojeného kráľovstva. Navyše v lete 2016 pracovala ako dobrovoľníčka v utečeneckom centre UNICEF v Aténach, preto jej kniha vychádza z vlastných skúseností a z rozhovorov s migrantmi.  Na základe skutočných príbehov, ktoré si vypočula, vytvorila postavy sýrskych manželov Nuriho a Afry a zrodil sa úspešný román s názvom Včelár z Aleppa. Prekladateľské práva na túto knihu sa predali do osemnástich krajín a do našich kníhkupectiev ju prináša Vydavateľstvo TATRAN.

Včelár z Aleppa žne u čitateľov enormný úspech

Trauma, ktorú utrpeli utečenci vo svojej krajine poznačenej vojnou, môže mať veľa podôb. Hlavné postavy románu Včelár z Aleppa, manželia Nuri a Afra, prišli o to najcennejšie, o vlastné dieťa. To je hlavný motív, ktorý ich ženie preč od ich milovaného domova, slnečného sýrskeho mesta Aleppo.

Nuri sa v mladosti vzdal rodinného obchodu a svojmu otcovi oznámil, že sa chce venovať včelárstvu, do ktorého ho zasvätil bratranec Mustafa. Spolu vybudovali prosperujúce včelárstvo a ich pokojný a šťastný život spočiatku rušili len obavy o budúcnosť ich včiel. To však ešte netušili, že príde vojna, ktorá ich oberie o synov a budú zachraňovať svoje holé životy. Mustafa sa na strastiplnú cestu do Londýna vydá skôr. Nuri s manželkou Afrou sa nevedia odpútať od domova a preniesť pocitom, že v rodnom Aleppe zanechajú syna Samiho, ktorý zahynul pri bombovom útoku. Afra, v snahe zachrániť syna pred bombou, stratila zrak. Keď už nemôžu vyjsť ani na ulicu a z ich domu ostali len ruiny, zoberú úspory a pasy a nasledujú Mustafove kroky v nádeji, že sa s ním v Londýne opäť stretnú. Čaká ich náročná cesta cez niekoľko krajín a utečeneckých táborov.

Hĺbka tohto príbehu sa možno na prvý pohľad zdá skrytá, ale pozorný čitateľ v ňom nájde sugestívnu drámu, odvážny literárny počin a dojemný ľúbostný román. Každý vnímavý čitateľ si v ňom nájde to svoje a každého sa svojim spôsobom táto kniha bytostne dotkne.

Kniha, ktorá otvorí oči mnohým z nás

V médiách nám často ponúkajú negatívny obraz o utečencoch, sú odsudzovaní a hanobení spoločnosťou. Žiadatelia o azyl sa stretávajú s nevraživosťou a otvoreným nepriateľstvom. Autorka Christy Lefteri však ukázala, že každý z nich má svoj ťažký osud. Vytvorila prototyp sýrskych manželov, aby aspoň z časti zmenila verejnú mienku, a to bez použitia zbytočnej patetickosti či citového vydierania. Ponúka empatickejší pohľad na túto problematiku, knihu napísala s rešpektom k migrantom, a preto zaslúžene získala cenu Aspen Words 2020 za významné literárne dielo, ktoré približuje dôležitú tému súčasnosti a upozorňuje na moc literatúry zmeniť myslenie a kultúru.

Kniha Včelár z Aleppa zostáva v mysli ešte dlho po jej dočítaní. Okrem hlavnej témy migrácie môžeme v tomto diele pozorovať vývoj vzťahu medzi Nurim a Afrou, ktorý narušila strata syna Samiho. Čitateľ sa stáva svedkom ich nepatrného odcudzenia, ale zároveň silného puta, ktoré ich napriek všetkému zväzuje. Nuriho láska k Afre je čistá a úprimná, ale po smrti syna cíti vo vzťahu k manželke obrovskú priepasť. Strastiplné putovanie do bezpečia ich však natoľko stmelí, že ich manželstvo je touto obrovskou skúškou ešte silnejšie než kedykoľvek predtým.

V mysli ešte dlho po dočítaní

„Afra bola pred vojnou iná. Nechávala za sebou spúšť. Keď napríklad piekla, múka bola všade, ešte aj na Samim. Keď maľoval aj Sami, bolo to ešte horšie, vyzeralo to, akoby po celej izbe obaja fŕkali štetcami namočenými do farby. Aj keď hovorila, tak bez ladu a skladu, hádzala slová sem a tam, brala ich späť, vymieňala za iné. Niekedy si sama skákala do reči. Keď sa smiala, celý dom sa otriasal. Keď však zosmutnela, môj svet potemnel. Nemal som na výber. Bola mocnejšia než ja. Plakala ako dieťa, smiala sa ako zvony a mala najkrajší úsmev, aký som kedy videl. Dokázala sa hádať bez prestávky celé hodiny. Afra milovala, nenávidela a svet ovoniavala ako ružu. A pre to som ju miloval viac než svoj život.“

                                                                               (Včelár z Aleppa, s.21-22)