Írska spisovateľka Anna Burns získala za svoj tretí román, Mliekar, prestížnu Man Bookerovu cenu za rok 2018. Právom?

Dej románu Mliekar sa odohráva v bezmennom meste v Severnom Írsku v období The Troubles. Etnicko-nacionalistický konflikt v druhej polovici 20. storočia rozdelil obyvateľov na dva znepriatelené tábory. 

Hlavnou hrdinkou príbehu je osemnásťročné bezmenné dievča alebo tiež aj stredná sestra, ktorá najradšej číta počas chôdze, beháva a žije úplne bežným životom. Až na to, že nie je vydatá. Ťažký hriech, ktorý jej matka vyhadzuje takmer neustále na oči.

Tvrdila totiž, že je zlým príkladom pre mladšie sestry. „Ak sa nevydáš, budú si myslieť, že sa ani ony nemusia vydať. A čo potom, keď už nebudeš pekná a nikto ťa nebude chcieť? Manželstvo nemá byť prechádzka ružovou záhradou. Je to svätá povinnosť, služba komunite a zodpovednosť. Manželstvo znamená správať sa primerane veku, vychovávať deti v pravej viere, mať záväzky a obmedzenia a prekážky a zábrany. Ale vyhýbať sa sobášu znamená skončiť ako zožltnutá a vyschnutá stará dievka.“

Tajomný Mliekar

Miestne tamtamy sa šíria rýchlosťou blesku, a tak sa zo všetkých síl snaží ukryť sa pred pozorným okom ľudí nielen z jej rodnej štvrte. Snaží sa preto utajiť aj stretávanie s mladým mužom z vedľajšej štvrte. Stretávajú sa už síce viac než rok, no stále netvoria pár a obaja sa navzájom nazývajú len ako asifrajer či asifrajerka.

Do jej života však prichádza ďalší muž. Neznámy Mliekar, ktorý nie je mliekarom žiadnej z rodín, je strednej sestre neustále v pätách a ona má pocit, že ho stretáva úplne všade. Pridáva sa k nej dokonca aj pri behu. Nikdy sa poriadne nerozprávajú, nevypytuje sa jej zbytočné otázky a rovnako ani nečaká žiadnu odpoveď.

Aj keď sa medzi nimi nič nedeje, stredná sestra nad Mliekarom čoraz častejšie premýšľa, dostal sa jej do mysle, do každej jednej myšlienky a aj kvôli nemu sa jej asifrajer úplne odcudzil.

Obraz severoírskej spoločnosti

Nakoniec to nie je len jej matka, ktorá jej dohovára. Postupne sa o ňu začína oveľa viac zaujímať aj jej staršia sestra, všetečný prvý švagor, ktorý neustále viedol oplzlé reči, či jej tretí švagor, s ktorým behávala a robil si o ňu starosti.

Po rokoch sa jej ozvala aj jej stará dobrá priateľka, s ktorou už dávno prerušila kontakt. Stredná sestra opäť raz očakávala, že jej začne dohovárať kvôli Mliekarovi, no nestalo sa tak.  Od všetkých dostáva signály s jednoduchým posolstvom, ktoré vyslovila práve kamarátka.

„Keby si čítala noviny, aby si sa dozvedela, čo je nové, to by bolo iné. Lenže ty si čítaš knihy, celé knihy, zapisuješ si, podčiarkuješ si vety, študuješ poznámky pod čiarou, akoby si sedela za stolom v nejakej súkromnej pracovničke za zastretými závesmi so šálkou čaju, zasvietenou lampou a písala eseje, príhovory, učené traktáty. Je to úchylné a nespoločenské. Je to v rozpore s pudom sebazáchovy. Priťahuješ tým na seba pozornosť a je nanajvýš nepochopiteľné, prečo by niekto vo štvrti s nepriateľmi na každom rohu, v komunite pod neustálym dohľadom, kde všetci musia držať spolu, dobrovoľne na seba priťahoval pozornosť.“

Aj tu sa prejavuje absurdita spoločnosti, v ktorej žili a v ktorej boli presne stanovené pravidlá. Okrem toho, že žena musela byť vydatá, jej potenciálny partner musel byť slobodný a pobožný. Bolo určené, aké mená mohli dávať svojim deťom, existovala totiž akási škála povolených a zároveň aj zakázaných mien.

Autorka románu Anna Burns toto nepochopenie spoločnosti vyjadrila prostredníctvom hlavnej hrdinky, ktorá sa sama zamýšľala nad tým, v akej dobe žije. „Takže optimizmus sme neuznávali, prílišnú veselosť sme neuznávali, ani príliš veľký smútok, najlepšie bolo necítiť nič a nič si nemyslieť, alebo to aspoň na sebe nedať poznať, preto si každý nechával svoje intímne myšlienky pre seba, bezpečne ukryté niekde hlboko.“

Porota literárnej súťaže: Ohromujúce

To, že Mliekar je jedinečný román, potvrdzuje aj fakt, že takmer všetky postavy sú tu bez mena. Označujú sa len ako staršia sestra, prvý švagor, tretí švagor, stredná sestra, mliekar… Aj tu sa zrkadlí daná doba, v ktorej ľudia nedávali najavo svoje pocity a zostávali tak viac v anonymite.

Výnimočnosť románu ocenili aj porotcovia hneď niekoľkých prestížnych literárnych súťaží. Okrem víťazstva v National Book Critics Circle Award 2018 sa Anna Burns so svojím posledným románom stala tiež víťazkou prestížnej Man Bookerovej ceny za rok 2018.

Tí sa o románe vyjadrili ako o desivom a inšpiratívnom diele. „Vyniká odlišným, nezameniteľným štýlom… Absolútne originálny pohľad na Írsko v časoch konfliktu z perspektívy mladého dievčaťa… Ohromujúce.“

Mliekar, tretí román Anny Burns, sa tak stal okamžitým bestsellerom. Okrem neho má na svojom konte romány No Bones z roku 2001, za ktorý získala Winifried Holtby Memorial Prize, a Little Constructions z roku 2007.

Ako sama tvrdí, takýto úspech vôbec nečakala. „Nikdy by mi ani len nenapadlo, že sa stanem spisovateľkou, a už vôbec nie, že raz získam bookera.“