Založte si čitateľský denník.
Margita Figuli, Tri gaštanové kone. Pomerne abstraktná ilustrácia cez tretinu strany, zvyšok zatiaľ nezručný, len detský pokus o analýzu tradičného diela.
Vtedy ešte nočná mora, pojem, pri ktorom si mladý človek len odfrkol, ako pri každej otravnej školskej povinnosti.
Dnes, o 20 rokov neskôr to zrazu naberá iný význam, radostné zakončenie každej knihy. Nahodenie myšlienok na papier, či už na tri riadky alebo na dve áštvorky.
Nie povinnosť, ale číra radosť, túžba rozdiskutovať knihu so samým sebou, zaznamenanie do vlastnej intímnej histórie, že podobné dielo mi prešlo rukami.
Čitateľský denník.
Odtlačok do večnosti
Je to vlastne o ničom konkrétnom, len o tom pocite. Dočítate knihu a máte pocit hraničiaci s istotou, že nikto iný tú knihu nečítal. Nie sme v devätnástom storočí, v salónoch nediskutujú intelektuáli o svete, o umení, ktorého je literatúra súčasťou.
Nezavoláte len tak kamarátovi, či náhodou čítal tú knihu, ktorú ste práve poslednýkrát zavreli. Už sa to akosi nenosí.
Ale kniha vo vás niečo zanechala, pozitívne či negatívne. Máte chuť niekam zaznamenať, že vás to vlastne sklamalo, recenzie klamali, alebo naopak, ide o povznášajúce umenie.
Niekedy potrebujete podiskutovať intímne, len sám so sebou, nikomu to vlastne nehovoriť, len hodiť na papier niekedy plné, inokedy nezmyselné vety, ktoré nejdú k sebe, ale sú verným odrazom aktuálneho diania v mozgu.
A sú odtlačkom do večnosti. O dvadsať rokov sa pozriete do starých zošitov, uvidíte, ako ste premýšľali nad knihami, ako sa posunula vaša umelecká inteligencia, kam ste sa posunuli ako človek, ako uvažujúca bytosť.
Založte si čitateľský denník
Prakticky z tejto túžby ľudí niekde spísať svoje prvé pocity po dočítaní knihy vznikol dnes mimoriadne populárny portál Goodreads, prostredníctvom ktorého si môžete vypestovať až knižnú disciplínu.
Táto elementárna úvaha nemá za cieľ polemizovať o ničom. Len vám do mozgu zavŕtať otravnú myšlienku, že … založte si a veďte čitateľský denník. Píšte si, čo by ste chceli v danom roku prečítať, keď knižku dočítate, urobte si uspokokujúcu fajku, napíšte si prvé dojmy, dajte si aj dátum jednotlivých zápisov.
Vypestujete si pravidelnosť, závislosť od činnosti, ktorá bola v detstve neuveriteľne otravná a „pre malých“. Predsa aj pojem – čitateľský denník – má stále taký školský, detský, pejoratívny význam.
A majte slobodu v obsahu aj forme. Môže to byť starý zaprášený zošit aj novinka z kníhkupectva, môžete to nazvať čitateľský denník, ale aj trebárs Book Diary, Moje knižné myšlienky, Moje knižné ja.
Buďte nudní, buďte inovatívni, buďte trápni, buďe divní. Je to na vás.
Ale diskutujte samy so sebou. Odľahčite mozgu, potešte sa, urobte zápis do histórie. Z pásového čítania obľúbených kníh sa stane vzrušujúci a pritom hĺbavý rituál.
„Tri gaštanové kone sú pekný príbeh od spisovateľky Margity Figuly, o Petrovi a Magdaléne.“ Na detské vety sa pozerajú abstraktné koníky, na konci len podpis … Zoranko Boškovič.
