Jules Verne má miesto v knižniciach ľudí už desiatky rokov. Na Slovensku je populárny, ako máloktorý svetový autor. Napriek tomu ani dnes nie je Jules Verne rešpektovaným literátom ako iní francúzski velikáni.

“Viktoria zväčšila svoj objem a vzlietla. Rev besniacej hordy ju ešte niekoľko minút doprevádza. Ale konečne bola zanesená k juhu a vzdialila sa od týchto scén plných krviprelievania a kanibalizmu.”

Doktor Ferguson vyvinie prístroj, ktorý mu dovoľuje jednoducho kontrolovať nadmorskú výšku balónu bez spoliehania sa na záťaže. S partnermi potom objavujú Afriku v balóne, pričom sa stretnú s vyhynutými tvormi, divochmi a ako napovedá citácia vyššie – aj kanibalmi.

Spisovateľ alebo mýtická postava?

Keď dostal prominentný vydavateľ slávnych franzúzskych autorov Pierre-Jules Hetzel v 60. rokoch 19. storočia poviedku Päť týždňov v balóne do rúk, nadchla ho a neznámemu autorovi dovolil vyrásť v legendu, akou je dnes. Jeho meno je Jules Verne.

Jules Verne prekročil výraz pojem. Stal sa akousi literárnou mýtickou postavou, s Olympom postaveným z emócii čitateľov takých silných, že ich miestami môžeme nazvať nekritickými.

Skutočná autorská kariéra sa Vernemu neotvorila skôr, než v momente, čo Pierre-Jules Hetzel dostal do rúk poviedku Päť týždňov v balóne.

V 60. a 70. rokoch 19. storočia Európa objavovala nové kúty zeme, bola miestom experimentov a nových vzrušujúcich technológií.

A práve v tomto období vznikli najslávnejšie Verneho diela. V 1864 jeho tretia poviedka Cesta do stredu Zeme, o rok neskôr Zo zeme na mesiac, o päť, respektíve osem rokov zase Dvadsaťtisíc míľ pod morom a Cesta okolo sveta za 80 dní. Všetko diela, ktoré nenazývame románmi, ale kánonom, bibliou sci-fi a fantasy.

“Verne, ako autor, bol neporovnateľný. Jeho 80 románov predpovedalo satelity, obrovské ponorky, helikoptéry, televíziu či hráčov videohier,” hovorí novinár zaoberajúci sa Francúzskom, John Lichfield na portáli The Independent.

Otec sci-fi

Vernemu sa hovorí “otec sci-fi”, čo by však mohlo navodiť klamný dojem, že bol priekopníkom tohto žánru, alebo nebodaj, že v jeho medziach tvoril ako prvý. To určite nie. Nezabúdajme na E. A. Poea, Mary Shelleyová vo Frankensteinovi (1818) opisovala svoj pohľad na vedu z iného, omnoho desivejšieho konca, čo ju zase vynieslo medzi legendy hororu.

Verneho vplyv na popkultúru a spoločenský presah je však neodškriepiteľný. Jeho príbehy boli mnohokrát sfilmované, stali sa predlohami pre seriály, rozhlasové hry aj videohry. “Verneho považujem za jeden z pilierov, na ktorých je postavená nielen fantastika, ale aj populárna kultúra ako taká,” vysvetľuje popkultúrny teoretik Juraj Malíček v rozhovore pre Začítaj sa.

Prvá atómová ponorka na svete sa volala USS Nautilus. Meno Nautilus nesie opulentná ponorka Kapitána Nema zo slávneho príbehu Dvadsaťtisíc míľ pod morom.

Len pár rokov po vydaní dobrodružnej Cesty okolo sveta za 80 dní, dve ženy pretekali v v štýle populárneho príbehu. Nellie Bly porazila Elizabeth Bislandovú s pôsobivým výkonom – Zem obletela za 72 dní, 6 hodín a 11 minút. Cesta Phileasa Foga bola však o čosi napínavejšia.

Malíček súhlasí, že Verne je velikánom v mnohých ohľadoch, ale čo viac, je presným obrazom svojej doby: “Je uňho badateľná viera v človeka, humanistické ideály na jednej strane a na druhej žiadne pochybnosti o správnosti postojov. Viem si predstaviť, ako dnes môže obraz jeho sveta obsiahnutý aj v jeho tvorbe, ľudí mimoriadne iritovať.”

Verne pomáhal objaviť čaro gramotnosti

Pamätám si to ako chlapec, a potom aj ako väčší chlapec. Čítať Verneho diela bolo vzrušujúcim dobrodružstvom rovnajúcim sa skutočnému zážitku s kanibalmi, vyhynutými zvieratami, podmorským svetom, senzačnou ponorkou, letom balóna.

Neexistovalo nič, čo by som s Verneho knihou v ruke nemohol dosiahnuť. V úžasnej ponorke Kapitána Nema to bolo také úžasné, ako len ponorky môžu byť. Či už to čítate na zažltnutom papieri, alebo počúvate skvelú slovenskú rozhlasovú hru, ponorka, ktorá sa vykľuje z obludy, ktorou mala byť, je ešte dnes presvedčivá a aktuálna.

Bola dlhá osemdesiat metrov, na najhrubšom mieste široká osem metrov. Keď Profesor Aronax vstúpil k tajomnému kapitánovi Nemovi, čitateľa, rovnako, ako jeho, prekvapila úžasná miestnosť.

“Bola to knižnica. Vysoké skrine z čierneho palisandru, vykladané meďou, boli plné veľkého množstva kníh, rovnako viazaných. Stáli po obvode celej miestnosti. Uprostred miestnosti stál veľký stôl pokrytý zošitmi, medzi ktorými som zahliadol aj niekoľko starých časopisov. So skutočným obdivom som si prehliadal túto dômyselne zariadenú miestnosť a nemohol som uveriť vlastným očiam.”

Verne písal pre celý svet, pre všetkých. Jeho knihy majú jemný, posmievačný, často proti-britský humor. Na druhej strane, ako technologický optimista robil vedu neuveriteľne vzrušujúcou.

“Verne bol dôležitý preto, že pomáhal objaviť čaro gramotnosti pre najširšie masy. Kvôli všetkému, čím jeho diela nadchýnali ľudí, sa jednoducho oplatilo vedieť čítať aj najširším masám. Nešlo o vzdelané elity, ale o všetkých,” myslí si Malíček.

Nebol moderným da Vincim

Konkrétny vizionársky odkaz pri mnohých vynálezoch, ktoré vo svojom diele načrtol, však nemá. Nebol žiadnym moderným da Vincim – skutočné vynálezy išli v reálnom svete iným smerom, než jeho ponorka či rakety.

“Verne bol jedným z prvých moderných mýtológov. Bol prvým autorom, ktorý sa snažil hovoriť príbehy o tom, čo by bolo, keby Boha zvrhli z Olympu, keby ľudstvo tvorilo svoj vlastný svet,” hovorí pre The Independent Jean-Paul Dekkis, riaditeľ Medzinárodného centra Julesa Verneho v Amiens.

Napriek tomu Verne rozdeľuje literátov a napriek neuveriteľnej popularite nemá plný rešpekt intelektuálov ako Hugo či Balzac.

“Už celkom neplatí hodnotenie, že Verneho medzi sebou nepríjimajú svetoví spisovatelia. Na vysokú a nízku literatúru sa hrá už len zopár nedovzdelaných elitárskych snobov. Na druhej strane, na úrovni jazyka je naozaj pomerne jednoduchý autor. Ale to je prakticky rovnaký problém, ako mali napríklad Arthur Conan Doyle či Bram Stoker,” myslí si Malíček.

Literáti aj naďalej riešia kvalitu jeho tvorby, paradoxy a kontrasty jeho života, porovnávajú ho s legendárnymi francúzskymi spisovateľmi, poukazujú, že jeho vynálezy boli v skutočni nezmysly bez reálneho základu. Čo je však dôležité – Verne je aj stovky rokov po svojom narodení mimoriadne obľúbený autor po celom svete.

Popularita Verneho kníh

V rôznych rebríčkoch najlepších spisovateľov histórie sa neumiestňuje ani v prvej stovke, zato v rebríčkoch popularity kníh je prvej stovke hneď niekoľko jeho diel.

“Detaily o tom, ako videl, že sa budú vynálezy vyvíjať, nie sú dôležité. Samozrejme, že sa veľa mýlil. Čo však pretrváva, je jeho skúmanie vzťahu medzi človekom a strojom, človekom a vedou,” dodáva Jean-Paul Dekiss.

Verneho hrobka v Amiens pôsobí rovnako, ako jeho dielo. Muž, pripomínajúci Boha, vylieza z hrobky a načahuje sa do nebies. Ako Verne, keď písal. Pozeral sa za horizont, pozeral sa pohľadom Julesa Verneho. A zrejme od nás nechcel, aby sme prostredníctvom jeho kníh ešte lepšie spoznali skutočnú vedu.

On len chcel, aby sme svet okolo, akokoľvek senzačný a nepravdepodobný, videli jeho očami. Terrymu Pratchettovi tiež nikto asi nevyčíta, že Zem nie je obrovská korytnačka, všakže?