Malé ženy, Meg, Jo, Beth a Amy. Štyri sestry, ktoré aj napriek svojim rozdielom vždy stáli pri sebe. Ich príbeh, ktorý si zamilovali čitatelia po celom svete, bol čiastočne inšpirovaný aj životom samotnej autorky.

Tá čitateľa prenáša do Ameriky v období občianskej vojny. Vtedy je pán March nútený opustiť svoje milované dcéry a manželku. Je tesne pred Vianocami a aj keď to pre nich nie je najšťastnejšie obdobie, sestry si skracujú čas najrôznejšími hrami, prácou a pomocou v domácnosti.

Romantická a nesmierne zodpovedná Meg je najstaršia zo sestier a dúfa v čo najskorší vydaj.

Jo je naopak mysľou neustále niekde inde, vymýšľa všakovaké príbehy a najradšej by bola, keby sa narodila ako chlapec. „Neznesiem myšlienku, že musím vyrásť a stať sa slečnou Marchovou, nosiť dlhé šaty a vyzerať ako zo škatuľky! Už to je dosť zlé, že som dievča, hoci sa mi páčia chlapčenské hry, práca a spôsoby! Nedokážem prekonať sklamanie, že nie som chlapec. Keďže som dievča, môžem sedieť doma a štrikovať ako unudená stará baba!”

Tichá Beth je nesmierne nadaná hudobníčka, no jej podlomené zdravie je jej veľkou prekážkou. A nakoniec, najmladšia Amy. Vie nádherne kresliť, no občas má až príliš snobské názory, myslí si totiž, že môže získať úplne všetko, po čom túži a dúfa, že sa vydá za niekoho veľmi bohatého.

Aj keď je každá zo sestier niečím úplne iná, má talent na niečo iné, no všetky štyri však spája obrovská láska k prírode, umeniu a rodičom.

Roztopašné sestry

Okrem neustále hravých a roztopašných sestier a ich rodiny sa v románe stretávame aj so susedom Lauriem, ktorého sestry Marchové vytrhli z neustále študovania a knihomoľstva. Vďaka nim, no najmä vďaka Jo, si život začne konečne naplno užívať, zabávať sa a spolu so sestrami vymýšľať ďalšie šibalstvá.

Meg, Jo, Beth a Amy

Keď v roku 1867 požiadal vydavateľ Thomas Niles v liste Louisu May Alcott o napísanie knihy pre dievčatá, spočiatku sa jej tento nápad nepáčil. „Nikdy som nemala rada dievčatá a ani som veľa dievčat nepoznala, okrem mojich sestier; no naše divné hry a skúsenosti sa môžu zdať zaujímavé, aj keď o tom pochybujem,“ napísala krátko po tom May Alcott do svojho denníka.

Jej rodina však potrebovala finančné prostriedky, a tak sa rozhodla napísať príbeh, ktorý pôvodne pomenovala The Pathetic Family. V septembri 1868 však román už niesol názov Malé ženy alebo Meg, Jo, Beth a Amy.

Nik nemohol čakať, že román získa také pozitívne ohlasy. Stal sa bestsellerom nielen v Amerike, ale aj v Anglicku a postupne sa začal šíriť naprieč generáciami po celom svete. Pre mnohých totiž slúžil aj ako akási príručka pre výchovu detí.

Sama autorka častokrát premýšľala, čo urobilo príbeh takým výnimočným. Jej spisovateľský talent však bol podporovaný už od malička a učila sa od takých autorov ako bol Henry David Thoreau, Ralph Waldo Emerson či Nathaniel Hawthorne, ktorí boli priateľmi rodiny Alcottových.

Jedna kniha, dve časti

A keďže fanúšikovia chceli vedieť, čo sa so sestrami Marchovými stane ďalej, Louisa sa rozhodla na popud svojho vydavateľa Nilesa vydať pokračovanie. To vyšlo v apríli 1869 pod názvom Malé ženy alebo Meg, Jo, Beth a Amy, časť druhá.

Aj keď čitatelia sa dožadovali šťastného konca aj pre Jo a dúfali, že si vezme práve Laurieho, Louisa si však stála za svojím: „Nevydám Jo za Laurieho len preto, aby som niekoho potešila.“

Týmto zároveň chcela mladým dievčatám odkázať, že si nemusia vziať hneď prvého mladého muža, ktorý o nich prejaví záujem. Manželia by totiž podľa nej mali byť rovnocenní a pracovať spoločne bok po boku, ako to zobrazila na Jo a profesorovi Friedrichovi Bhaerovi.  

Zaujímavosťou tiež je, že v Anglicku Louisa May Alcott nemala žiadne autorské práva, vydavatelia tak využili práve toto druhé pokračovanie, vydávali ho v rôznych verziách a pod rôznymi názvami – Little Women Married, Little Wives, Good Wives či Nice Wives.

Inšpirovaná vlastnou rodinou

To, čo robí tento román takým výnimočným je tiež jeho autentickosť. Pre inšpiráciu totiž autorka nemusela chodiť veľmi ďaleko.

Sama totiž pochádzala zo štyroch sestier, a tak každú z nich nejakým spôsobom pretvorila do sestier Marchových. Louisa sa stala Jo, jej staršia sestra Anna predstavovala Meg a mladšie sestry Elizabeth alebo Lizzie a May sa stali Beth a Amy. Ich vlastné hry, zábavky, výmysly a rovnako aj Bethino podlomené zdravie tak autorka využila aj v tomto nadčasovom románe.

Inšpiráciou pre ňu sa však stali aj jej rodičia. Jej otec Bronson Alcott a rovnako tak aj jej matka Abby May Alcott sa stali predlohou rodičou Marchových.

Malé ženy na obrazovkách

Aj viac ako 150 rokov po prvom vydaní Malých žien je román stále veľkou inšpiráciou pre filmových či divadelných tvorcov. Úplne prvou filmovou adaptáciou bol britský nemý film, v ktorom si postavu Jo zahrala britská herečka Ruby Miller.

O rok neskôr vyšiel ďalší nemý film, ktorý bol adaptáciou Malých žien. Tentokrát išlo o americké prevedenie, v ktorom si Jo zahrala Dorothy Bernard.

Nesmierne veľkú popularitu si získalo filmové spracovanie Georgea Cukora, v ktorom si zahrala Katharine Hepburn. Tá mala vo filme oblečenú kópiu šiat, ktoré kedysi nosila jej stará mama. Rolu dvanásťročnej Amy vtedy získala dvadsaťtriročná Joan Bennet, ktorá bola počas natáčania tehotná.

Ďalším filmovým spracovaním je to z roku 1949, ktoré tiež získalo veľké ohlasy u divákov. Štyri sestry tu stvárnili June Allyson, Janet Leigh, Margaret O’Brien a Elizabeth Taylor.

V roku 1994 vyšlo dodnes predposledné filmové spracovanie tohto nadčasového románu. Malé ženy boli nominované v troch kategóriách Academy Awards a režisérom sa pre tentokrát stala žena, Gillian Armstrong. Hlavných úloh sa zmocnili Winona Ryder, Kirsten Dunst, Samantha Mathis, Trini Alvarado, Claire Danes a Susan Sarandon, ktorá stvárnila ich milovanú mamičku Marmee.

Rok 2019 – ostatné filmové spracovanie

Posledné prevedenie vyšlo na konci minulého roka s hviezdnym obsadením. Saoirse Ronan ako Jo, Emma Watson ako Meg, ktorá nahradila Emmu Stone, Meryl Streep ako teta Marchová, Florence Pugh ako Amy a Eliza Scanlon ako Beth.

Režisérkou a zároveň scenáristkou sa stala Greta Gerwig, ktorá príbeh čiastočne prepojila aj so životom samotnej autorky. Keď zistila, že Louisa sa nikdy nevydala, nikdy nemala deti a podobný osud mal postihnúť aj Jo, rozhodla sa príbeh trochu upraviť. „Vedela, že Jo sa musí vydať a mať deti, pretože to bola jedna z vecí, ktoré v tom období dopomohli k predaju jej knihy. Bola som prekvapená, k akému neuveriteľnému zvratu došlo medzi fikciou a realitou a zároveň aké je úžasné, že v skutočnosti dokázala byť progresívnejšia vo svojom vlastnom živote, ako jej bolo dovolené pri vytváraní literárnej postavy. (…) Pomyslela som si, že filmu musím dať koniec, ktorý by sa jej páčil.“

Sestry Marchové ako moderné a drzé sestry Springové

Okrem filmových spracovaní sa tiež román dočkal mnohých seriálových či televíznych verzií. V osemdesiatych rokoch bol román spracovaný aj do podoby japonského animovaného seriálu. Dočkal sa však aj predstavenia na Broadwayi, baletného či operného spracovania.  

Moderné spracovanie Malých žien vytvorila aj americká spisovateľka Anna Todd, ktorá pretvorila sestry Marchové do sestrier Springových. Tie predstavujú moderné, drzé dievčatá z New Orleansu, ktoré túžia po lepšom živote, za ktorý by sa nemuseli hanbiť.

Podobne ako otec March, aj ich otec odišiel na misiu do Iraku. Najstaršia zo sestier Meg sa ide vydávať, Jo sníva o živote novinárky v New Yorku, Beth zo všetkého najviac túži prísť na to, kým v skutočnosti je a Amy, ktorá je zo sestier najmladšia, ich pozoruje s obdivom a učí sa od nich, ako skutočne žiť.

Anna Todd hovorí:

„Milovala som tento príbeh. Milovala som ho od detstva. Mám rada klasické romány, a tak som už predtým uvažovala nad tým prepísať nejaký. (…) Každý pozná Malé ženy. Väčšina žien ich miluje, ak ich predtým už čítali. Ak nie, zamilovali si film alebo aspoň o nich niečo počuli. Bolo to ako dnes, hlavne so všetkou politikou?, moje čitateľky sú mladé dievčatá, takže nastal správny čas spojiť tento starší príbeh s týmito mladými, novými dievčatami.“ prezradila Anna Todd pre týždenník Entertainment.