fbpx

O knihách / zo života

Ako sa tvorila literatúra s litrami kávy

18.7.2020

Káva je spojencom medzi literárnou minulosťou a modernou dobou.

Káva má v literárnom svete významné postavenie. Niektorí literáti bez nej nedokázali tvoriť ani písať. Káva bola tiež jedným z námetov pri písaní poviedok, románov a iných diel.

Tým najhorlivejším milovníkom kávy bol velikán francúzskej literatúry Honoré de Balzac.  Spisovateľ Stefan Zweig vo svojej biografickej knihe Balsac hovorí o závislosti románopisca Honoré de Balzaca na pití kávy. Balzac mal vo zvyku ísť spať o šiestej večer a o polnoci vstával, aby pokračoval v písaní svojich románov.

Pre Balzaca, pre ktorého bola práca všetkým, sa pitie kávy stavalo dôležitejším než spánok, jedlo a iné činnosti. Denne vypil 30 a viac šálok kávy. Počas toho vznikla aj jeho slávna Ľudská komédia. Sám majster Balzac sa raz vyjadril:

„Hneď ako sa káva dostane do nášho žalúdka, začína sa celková súhra. Myšlienky začínajú prúdiť, mozog pracuje naplno a papier je zrazu plný. Káva je môj spojenec v boji proti lenivému písaniu bez ducha.”

Káva bola pre neho aj smrteľným nápojom. Na rozdiel od iných slávnych osobností a umelcov, ktorí zomreli napr. na následky nadmerného pitia alkoholu, Balzacovi sa osudným nápojom stala čierna káva.

Nadmerné množstvo, až päťdesiat šálok kávy vypil denne aj známy francúzsky filozof Voltaire.

V ktorých knihách nájdeme kávu ako stredobod napísaného diela

Česká spisovateľka Božena Němcová vo svojej satirickej poviedke Kávová společnost vyjadruje svoj odpor k malomeštiactvu a povrchnosti nymburských paničiek. .

Slovenský prozaik Miroslav Danaj sa v knihe OnaQkšia káva vracia k tvorbe aforizmov a sentencií s obrovským zážitkovým potenciálom.

Cestopis Borisa Filana Káva od Felliniho je rozprávaním o neznámych miestach známych miest. 

V americkej kultovej novele Williama Saroyana Tracyho tiger sa hlavná postava Tracy veľmi túži stať ochutnávačom kávy.

Známa francúzska autorka románov Agnés Martin-Lugand použila kávovú tematiku vo viacerých svojich knihách. Najznámejším románom, ktorý autorka najprv zverejnila na internete a neskôr vydala ako knihu je titul Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu. Tu si hlavná postava Diane založí literárnu kaviarničku s rovnomenným názvom. Jeden z posledných Lugandovej románov nesie názov Kvapka šťastia v rannej káve.      

foto: Café Dias

Kaviarne ako miesto tvorenia a písania kníh  

Kaviarne sú miestom, kam denne zablúdi každý človek. A inak tomu nebolo ani v minulosti. A popri pití kávy niektorí aj tvorili a písali.

Jednými z prvých kaviarní na Slovensku boli kaviarne Luxor a Grand. Medzi ich pravidelných návštevníkov patrili také literárne osobnosti ako Janko Alexy, Ján Poničan, Július Satinský.

V kaviarni Luxor bolo centrum „elánistov“ vydavateľov Elánu, jedného z najvplyvnejších časopisov v Československu. Založil ho básnik Ján Smrek. V roku 1947 bolo jeho vydávanie zakázané.   

V známej pražskej kaviarni Slávia oproti Národnému divadlu, písali svoje prvé poviedky autori ako Čapek, Šimek a Grossman. Kaviareň bola otvorená v roku 1882 ešte za čias habsburgskej monarchie. Spisovateľ Jaroslav Seifert odkazuje na kaviareň Slávia vo svojej knihe Haileyova kométa.

Zaplať za kávu básňou

Lásku k poézii už niekoľko rokov šíri aj známa viedenská pražiareň kávy Julius Meinl, ktorá počas Svetového dňa poézie každoročne inšpiruje milovníkov kávy, aby za kávu mohli zaplatiť práve napísanou básňou.

Svetový deň poézie pripadá na 21. marca a vyhlásilo ho UNESCO v roku 1999. Zmyslom tohto dňa je podľa UNESCO propagovať čítanie, tvorbu, vydavateľskú činnosť a výučbu poézie vo svete.

Túto iniciatívnu akciu známu ako „poetry day“ zákazníci kaviarní vítali s úsmevom na tvári. Princíp spočíval v tom, aby ľudia na chvíľu nechali svoje smartfony, zobrali do ruky ceruzku a spontánne zložili krátku báseň, ktorá sa len v tento deň stala platidlom za kávu alebo čaj v 14 partnerských kaviarňach Julius Meinl na Slovensku.

Básne skryté v balíčkoch kávy           

Pražením a predajom kávy sa zaoberá aj Slovák Jakub Ševčík, ktorý sa vo svojom životnom poslaní chcel odlišovať tým, že do balíčkov upraženej kávy vkladal zbierky básní.

V rozhovore pre časopis Trend hovorí: „Vždy sa mi páčilo byť odlišným a nezapadať do davu. Jednoducho, robiť veci inak. Od začiatku som mal jasno v tom, že nechcem byť len ďalšou „obyčajnou“ pražiarňou kávy. Keďže praženie pre mňa zostávalo viac hobby ako biznis, chcel som svojou prácou ľudí najmä potešiť. Otázkou už len ostávalo – ako.“

„Zobral som do rúk jednu zo svojich troch básnických zbierok, ktoré som pred pár rokmi vydal, a odpoveď som mal pred sebou. Verím, že „novodobé“ pitie kávy je o zážitku, ktorý môže umocniť aj báseň.“

Spojenie kávy a literatúry je neprehliadnuteľné. V mnohých dielach a biografiách nájdeme hneď niekoľko odkazov, kedy literáti mali blízko k pitiu kávy, a iní o káve skôr písali.

Francúzsky poet Guillaume Massieu o káve povedal:

„Ach, šťastní sú všetci tí, ktorých srdce bolo tak často zahriate týmto nápojom.

4 likes

Author

Terézia Zoľáková

Som introvert s ukecanými výchylkami. Milujem knihy už od detstva, cestovanie a turistiku od dospelosti, fotografovanie za posledných pár rokov a momentálne som našla záľubu v pečení a záhradčení. A to najlepšie na koniec: môj vek neuhádnete ? Pokiaľ neuvidíte čierne na bielom.

Your email address will not be published.

*/?>