Zdá sa, že tú noc sa všetko deje náhodou, no opak je pravdou.
Jules pomáha kamarátovi a berie za neho nočnú smenu na tiesňovej linke. Ako prvá mu zavolá vydesená Klara, ktorá tvrdí, že číslo vytočila omylom.
Jeden z najznámejších nemeckých autorov súčasnosti Sebastian Fitzek nás zavedie tam, kde sa nikto nechce ocitnúť – do momentu tesne pred smrťou.
Nič sa nestalo náhodou
„Dovolali ste sa vášmu telefonickému sprievodcovi. Ako vám môžem pomôcť?,” pýta sa Jules a netuší, kto je na druhom konci linky.
Po chvíli sa ozýva Klara, ktorá ho ubezpečuje, že pre oboch bude lepšie, ak hovor ukončia. Jules si myslí, že sa iba bojí ísť sama domov, podobne ako väčšina žien volajúcich na linku. No postupne sa dozvedá, že má strach z čohosi oveľa horšieho a silnejšieho.
Jules cíti, že Klare hrozí skutočné nebezpečenstvo. Preukazuje majstrovský talent pre prácu s jej psychikou a používa ľudskú zvedavosť, aby ju udržal na linke.
Fitzek má čitateľa presne tam, kde ho chce mať. Vedie ho za ručičku, no nakoniec ho vždy pustí a necháva stáť v prázdnote. Ostávame zmätení a dychtiví, v očakávaní, čo príde ďalej.
Podobne sa cíti aj hlavná hrdinka. Klara už netúži žiť, neustále sa ocitá na tenkej hranici medzi životom a smrťou. Napriek nechuti k vlastnému bytiu pociťuje nádej v zlepšenie svojej situácie. Môže za to najmä Julesov desivý príbeh, ktorý jej po telefóne rozpráva. Vyzerá to tak, že ich osudy sú vzájomne prepletené.
„Nič sa nestalo náhodou,” premýšľa Klara ku koncu.
Bizarnosti a domáce násilie
Psychotriler vytvára dojem, že obaja hlavní predstavitelia prepadajú halucináciám, paranoji a blúzneniu. Je stále ťažšie rozpoznať, čo je skutočné, a čo sa deje iba v mysliach zúčastnených.
Zároveň sa Klara ocitá v naozaj bizarných momentoch. Do mnohých z nich ju dostáva jej muž Martin, ktorý stelesňuje číre ľudské zlo, a neznáma postava Yannick.
Jules je naopak chápavým priateľom na telefóne, odhalením časti súkromia sa stáva pre Klaru spriaznenou dušou.
Cesta domov rozoberá krehkú ženskú dušu, na ktorej parazitujú dominantnejší jedinci. Je o strachu zo straty vlastnej sily, domácom násilí a zneužívaní. Opisuje vnútorné prežívanie týraných žien, ako aj despotických mužov, ktorí si hrubo kompenzujú slabosti z minulosti. Pojednáva o tom, čo ľudí viedlo k ich činom, prečo konajú tak, ako konajú.
„Môžeš urobiť iba jedno, aby si sa pred ženami ochránil: Nedovoľ, aby sa ich oheň príliš rozhorel,” mudruje iracionálne Martin, keď vedie Klaru do záhuby.
Majstrovské dielo napätia
Dielo spôsobuje mrazivé napätie, je nemožné sa od neho odtrhnúť. To je ale občas potrebné, keďže adrenalín pracuje na plné obrátky.
Fitzekovi sa podarilo vybudovať úzkostnú a bezvýchodiskovú atmosféru. Nepoužíva na to drsné výjavy, krvavé scény, ale naopak, účelovo využíva psychiku, vnímanie a strach človeka. Čitateľa poteší tým, aký je stručný, no nepredvídateľný a vynaliezavý v ukrývaní pravdivých vysvetlení.
V knihe napokon nie je nič také, ako sa spočiatku javí. Zhrnul to nemecký portál Amazonu: „Rozporuplné, mätúce, absurdné, hrôzostrašné. Majstrovské dielo napätia.“
Autor sa na konci knihy vyjadruje k otázke, prečo sa nevenuje krajším témam ako je smrť: „Dobrý triler nás konfrontuje s vymysleným nebezpečenstvom a pritom cvičí našu empatiu. Napínavá literatúra je v prvom rade o živote!”
