Rodičia z neho chceli mať notára, no on sa rozhodol ísť vlastnou cestou. Po stopách svojho vzoru, vtedy už populárneho módneho návrhára, Cristóbala Balenciagu.

Hubert James Marcel Taffin de Givenchy sa narodil 20. februára 1927 do aristokratického rodu, do ktorého pravdepodobne patril aj francúzsky teológ Jean Taffin st.

Už ako sedemnásťročný, v roku 1944, sa rozhodol opustiť rodné mestečko Beauvais, neďaleko Paríža, a začať svoju vysnívanú kariéru v hlavnom meste Francúzska. V meste, ktoré mu ako nádejnému módnemu návrhárovi ponúkalo nespočetne veľa možností.

Nastúpil tu na vysokú školu výtvarných umení l´École nationale supérieure des beaux-arts. Popri štúdiu sa tiež venoval práci pre návrhárov, ktorí v tej dobe mali veľký vplyv na vtedajšiu módu – Jacques Fath, Robert Piguet či Lucien Lelong.

Len dva roky po svojom príchode do Paríža sa Givenchy dostal k avantgardnej dizajnérke Else Schiaparelli, pre ktorú pracoval ako prvý asistent a neskôr aj ako umelecký riaditeľ butiku na Place Vendôme.

Začiatky módneho domu Givenchy

Už v roku 1952 si otvoril vlastný dom módy Givenchy vo štvrti Plaine-de-Monceaux. Vo februári toho istého roku sa konala jeho vôbec prvá kolekcia, v ktorej zažiarila francúzska manekýnka Bettina Graziani, vlastným menom Simone Micheline Bodin, podľa ktorej bola kolekcia pomenovaná. Obliekla si blúzku s anglickou čipkou, ktorá niesla meno podľa nej – Blouse Bettina.

Aj tu sa ukázalo, ako dokáže kombinovať pre niekoho neskombinovateľné. Prepojil romantické modely s gotickými prvkami či rôzne druhy materiálov.

Zároveň tiež ženám ukázal, že jednotlivé kúsky odevov sa dajú kombinovať rôznymi spôsobmi a nemusia byť vždy nosené podľa toho, ako to prezentuje návrhár. Aj tento inovatívny koncept mu priniesol prezývku enfant terrible.

Jeho modely predvádzali vtedajšie svetoznáme modelky, no veľmi rýchlo došlo k zmene. Sophie Litvak či Suzy Parker nahradili obyčajné ženy, ktoré Givenchyho inšpirovali. Príkladom je letuška z Martinique, Mounia, ktorú stretol počas svojho letu v lietadle Concorde a čoskoro sa postavila na mólo s jeho modelmi. V osemdesiatych rokoch jeho modely dokonca predvádzali černošky, čo bolo pre danú dobu revolučné.

Počas jeho návštevy New Yorku v roku 1953 stretol Cristóbala Balenciagu, ktorý už vtedy bodoval so svojimi kolekciami po celom svete. Givenchy o ňom neskôr povedal: „Balenciaga bol mojím náboženstvom. Keďže som veriaci, pre mňa existuje Balenciaga a Pán.“

Nadčasové modely

V roku 1954 prišiel Givenchy s nápadom, ktorý ženám priniesol slobodu a voľnosť – košeľové šaty. Nie sú to však len ony, ktorých úspech pretrváva až dodnes. O tri roky neskôr totiž prišiel s ďalším prelomovým návrhom – rovných voľných šiat bez odševkov.

Bernard Arnault, predseda a výkonný riaditeľ skupiny LVMH, sa o ňom po jeho smrti vyjadril,: „Pri prestížnych dlhých šatách, no tiež aj pri dennom oblečení, Hubert de Givenchy dokázal spojiť dve vzácne kvality: byť inovatívny a nadčasový.”

Okrem módy sa Givenchy venoval aj vôni. So svojim starším bratom Jean-Claudeom založili značku parfumov Parfums Givenchy.

Ich vôbec prvým bol L´Interdit, ktorý sa stal prelomový v mnohých ohľadoch. Tvárou parfumu sa stala Audrey Hepburn, ktorej bol aj venovaný. Stala sa tak vôbec prvou celebritou, ktorá prepožičala svoju tvár parfumu, no tiež aj prvou a zároveň poslednou, ktorá niečo také urobila bez nároku na honorár.

Audrey a Givenchy – príbeh dlhoročného priateľstva

Jacqueline Kennedy – Onassis, kňažná Grace Kelly, Greta Garbo, Marlene Dietrich či Ingrid Bergman. To je len zopár známych osobností, s ktorými Givenchy spolupracoval.

Najviac je však spájaný s už spomínanou herečkou Audrey Hepburn, pre ktorú navrhoval modely do mnohých jej filmov, no tiež aj mimo filmové plátno.

Ich profesionálna spolupráca i celoživotné priateľstvo sa začalo vďaka jej druhému filmu Sabrina. Ona si získala srdcia mnohých divákov z celého sveta vďaka legendárnym Prázdninám v Ríme, on bol vychádzajúcou hviezdou. A keďže dizajnéri v Hollywoode nevytvárali modely pre postavu, akú mala Audrey a hrdinka filmu mala nosiť typické francúzske modely, obrátila sa práve na Givenchyho.

Keď Francúz zistil, že má k nim prísť, myslel si, že ide o jej menovkyňu Katharine Hepburn. Audrey totiž vôbec nepoznal, keďže Prázdniny v Ríme sa dosiaľ nehrali vo Francúzsku. Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že je ideálnou osobou pre jeho modely – návrhy jej sadli dokonale.

Na ich prvé stretnutie Givenchy spomínal takto,: „Keď sa otvorili dvere môjho štúdia, stála tam mladá žena, veľmi štíhla, veľmi vysoká, s plachými očami a krátkymi vlasmi, oblečené mala úzke nohavice, tričko, šľapky s gondolierskym klobúkom s červenou stuhou s nápisom Venezia.“

V ten večer ju pozval na večeru, na ktorej zistili, že toho majú mnoho spoločného. Aj táto udalosť prehĺbila ich silné priateľstvo. O svojom Givenchym sa raz Hepburn vyjadrila,: „Existuje len zopár ľudí, ktorých mám radšej. On je však jediná osoba, ktorú poznám úplne do hĺbky.“

Stali sa tak nerozlučnou dvojicou. Aj vďaka nej sa jeho meno dostalo k širšej verejnosti a stalo sa atraktívnejším pre ostatných.

Spoločné prelomové projekty

Už len jeho malé čierne, ktoré obliekla do filmu Raňajky u Tiffanyho im zabezpečili nesmrteľnosť. Ďalej tiež ikonické svadobné šaty z filmu Funny Face, ktoré priniesli revolúciu do svadobného odievania. Spopularizovali totiž ďalší trend – „čajová dĺžka“ siahajúca do polovice lýtok, úzky pás a polovičné rukávy zakrývajúce len časť ramena.

Nebol to však len úspech verejnosti, ktorý táto dvojica zožala. Kostýmy do filmu Sabrina získali Oscara, no nebol to však Givenchy, kto bol ocenený. Sošku prevzala Edith Head, ktorá v tej dobe pôsobila ako hlavná kostymérka a zároveň ako jediná bola napísaná v záverečných titulkoch.

Priateľstvo medzi Audrey a Hubertom to však nenarušilo. Okrem kostýmov do jej filmov sa však venoval aj návrhom na bežné nosenie. Navrhol pre ňu napríklad ružové džersejové svadobné šaty s dlhými rukávmi na jej druhú svadbu.

Ich priateľstvo vydržalo až do smrti Audrey Hepburn v roku 1993. Doteraz žiadna dvojica návrhár – herečka nemali taký veľký vplyv na odievanie, akou bola práve Audrey spolu s Givenchym.

Nový začiatok

V roku 1995 Givenchy opustil svoj módny dom. Popri tom spolupracoval s francúzskou La Poste, pre ktorú vytvoril dve známky pri príležitosti Dňa svätého Valentína v roku 2007, bol tiež manažérom spoločnosti Christie´s, no zaslúžil sa aj o reštauráciu kráľovskej zeleninovej záhrady La Potager du roi vo Versaille.

Okrem toho sa stal osobnosťou roka 1979, či najelegantnejším mužom toho istého roku. V roku 1983 bol pasovaný za rytiera Rádu čestnej légie a o dva roky neskôr dostal od vtedajšieho ministra kultúry Jacka Langa „Oscara za eleganciu“ počas manifestácií v parížskej Opere.

Jeho dlhoročným partnerom bol módny návrhár Philippe Venet. Bol to práve on, kto v marci 2018 oznámil smutnú správu o jeho úmrtí.

Módny dom Givenchy oficiálne prehlásil po smrti ich zakladateľa: „Spôsobil prevrat vo svetovej móde s nadčasovými štýlovými návrhmi, ktoré vytvoril pre Audrey Hepburn, jeho skvelej priateľky a múzy po viac ako 40 rokov. Jeho práca zostáva tak veľmi dôležitou, ako tomu bolo aj v minulosti. Nikdy na neho nezabudneme.“