Petrovi Mendelsundovi už nehovorte knižný dizajnér. Nepáči sa mu to.
So slávnymi dielami urobil divy, ich obálky im zrazu dodávajú nový rozmer, nie len textový. Stali sa malými umeleckými dielami, ktoré nie potrebujete, ale chcete, túžite mať vo svojej knižnici.
Vyštudovaný klavirista, jeden z najslávnejších knižných dizajnérov, spisovateľ a po novom maliar. Skrátka, renesančný človek.
Chytím sa za nos a prekonám sa
Knižné obálky nevnímal, iba titul a autora. Obálku videl ako prekážku, ktorú treba prekonať pri ceste za textom. Potom však jeho žena otehotnela a začali premýšľať. Potreboval stálu prácu, bolo treba uživiť rodinu.
„Objavil som sa na pracovnom pohovore vo vydavateľstve Vintage Books na pozíciu dizajnéra juniora. A 15 rokov potom len utieklo,“ hovorí Mendelsund pre populárny portál Inside Hook.
Počas týchto 15 rokov sa Mendelsund vypracoval na jedného z najslávnejších a najvyhľadávanejších knižných dizajnérov na svete. Vo svojej práci nevyhľadáva len združujúcu tému, obraz. Knihu aj autora študuje, hľadá zmysel.
„Niekedy nie je dizajn len výtvarným umením. Je to podmienený proces, nemôžem vždy robiť len to, čo by som chcel. V prípade kriminálnych príbehov sa snažím robiť taký knižný dizajn, ktorý knihu predá. Pretože za to som platený,“ vysvetľuje Mendelsund v rozhovore pre Los Angeles Review of Books.
„Niekedy to znamená, že musím urobiť ústupky, použiť klišé. A to neznášam. Nejako sa však chytím za nos a prekonám sa,“ dodáva.
Ako príklad menuje knihy zo slávnej kriminálnej trilógie Stiega Larssona s názvom Millennium, ktorá patrí v jeho portfóliu k tomu najznámejšiemu.
Obsah je temný, pochmúrny, so zápachom smrti a neznáma. Obálky sú však v prísnej kontradikcii svetlé a farebné. Názvy troch diel sa hadia obálkou knihy zhora dole, pričom ich písmo má rovnakú veľkosť ako meno autora, ktoré je na spodku obálky.
„Možno je to zlyhanie knižnej obálky, keďže dostatočne nereprezentuje knihu. Ale myslím si, že z pohľadu predaja uspela. Ľudia by viac nadávali, keby som urobil obálku s prvoplánovými krvavými šmuhami,“ vysvetľuje Mendelsund.
Ikonické knižné obálky
Larssonova trilógia je v Mendelsundovom životopise podľa známosti veľmi vysoko, ale nie je jedinou rozpoznateľnou prácou. Mendelsund často pracuje s minimalistickým dizajnom, nie však za každú cenu. Keď si to žiada idea knihy, keď nie, prichádza s iným konceptom.
Na obálke románu The Information od bestsellerového autora Jamesa Gleicka je názov opakovaný približne 60-krát, takže obálka vyzerá ako akýsi programovací kód. Kniha známeho historika hovorí o genéze súčasného informačného veku.
Na obálke reedície slávneho románu Proces Franza Kafky je 11 očí, všetky modré, vedľa seba, v páre, až na jednu, ktorá pár nemá a je žltá. Zbierka esejí Calypso populárneho komika a autora Davida Sedarisa z roku 2018 zase vyzerá akoby kniha bola z dreva, pričom to drevo má oči, nos a ústa.
Mendelsund navrhoval dizajn aj klasikám od Tolstoja či Dostojevského, je zodpovedný za dizajn azda najslávnejšieho kriminálneho románu Jo Nesbøa, Snehuliak, či za reedíciu slávnych diel Jamesa Joycea – Dublinčania, Ulysses a Portrét mladého umelca. V slávnych troch dielach Mendelsund pracuje so silnými farbami a dvojakou typografiou.
The Wall Street Journal opísal preto jeho prácu takto: „Mendelsund tvorí najrozpoznateľnejšie a najikonickejšie knižné obálky súčasnej fikcie.“
Mendelsund: Ja som ja
Od tohto momentu však Petra Mendelsunda prestávam nazývať knižným dizajnérom. Dôvod? Nepraje si to.
Nie je to „len“ knižný dizajnér. Je nepokojnou kreatívnou mysľou. Vyštudovaný klavirista sa stal slávnym dizajnérom, aby následne napísal päť kníh, v súčasnosti si v Novom Anglicku hľadá dostatočne veľké štúdio na svoje maliarske výtvory.
Príležitostne pomáha priateľom alebo si vyberá zaujímavé knižné projekty, ale na pravidelnej báze s knižným dizajnom skončil.
„Ako knižný dizajnér sa neidentifikujem už roky. V roku 2014, keď som začal knihy písať, nastal z môjho pohľad presne ten moment, keď som o sebe začal rozmýšľať ako o človeku, čo myslí a píše, a nie ako o človeku, čo dizajnuje,“ hovorí Mendelsund.
V roku 2019 mu vyšiel satirický román Same Same: A Novel, tento rok sa oficiálne lúči s knižným dizajnom knihou The Look of the book. „Cítim to ako rozlúčku,“ priznáva.
Peter Mendelsund miluje hru na klavír, v knižnom biznise je renomovaným umelcom, píše knihy, kreslí. V roku 2019 stál za revolučným redizajnom populárneho amerického magazínu The Atlantic. Vskutku renesančný človek.
Ako ho teda máme titulovať?
„Ja som ja. A teraz práve maľujem. To zo mňa však ešte nerobí maliara,“ dodáva v rozhovore pre Inside Hook.
