Šéf vydavateľstva Monokel hovorí aj o tom, že legendárnu dvojicu Lasicu a Satinského uvidíme v komiksovej forme.

Hovorieva sa, že do knižného biznisu na Slovensku nevstupujete s vidinou veľkých zárobkov. Peter Michalík to však zrejme nepočul. Rozhodol sa, že napriek tomu založí knižné vydavateľstvo, aby s čitateľmi zdieľal svoju radosť z literatúry a pomerne špecifický vkus. Preklady aj pôvodné slovenské diela, komiksy aj detské knihy majú na sebe podpis Monokel. Hovorí, že jeho cieľovkou sú všetci zvedaví čitatelia od 3 do 100 rokov.

“Chceme odvádzať poctivú robotu, prinášať radosť a podnety na sebarozvoj, a tvoriť knihy, ktoré nezostarnú za jednu sezónu,” hovorí v rozhovore pre Začítaj sa zakladateľ a šéf vydavateľstva Monokel Peter Michalík.

Čo sa dočítate v rozhovore?

• Ako sa zrodil rozhovor s legendárnym Artom Spiegelmanom?
• Aká je stratégia vydavateľstva Monokel?
• Je šéfovanie vydavateľstvu na Slovensku výnosným biznisom?
• Ako reagujú na iní vydavatelia na vznik nového vydavateľstva?
• Ako zasiahla kníhkupecto pandémia nového koronavírusu?

Prečo, kedy a ako vzniklo vydavateľstvo Monokel?

Vydavateľstvo formálne vzniklo začiatkom roka 2018 a prvé knihy pod jeho hlavičkou vyšli v apríli toho istého roku. Dôvod bol jednoduchý: pretaviť záujem, energiu a už aj nejaké-tie skúsenosti z knižného prostredia do zmysluplného projektu, ktorý by prinášal radosť, inšpiráciu a v neposlednom rade živobitie.

Čo je najdôležitejšie? Radosť, inšpirácia alebo živobytie? 

Keď je živobytie, je aj radosť a inšpirácia. V opačnom poradí to nie vždy funguje.

Kto stál pri zrode vydavateľstva?

Monokel som založil sám, pretože som v ňom chcel naplniť vlastnú, veľmi konkrétnu predstavu o tom, ako má vydavateľstvo fungovať a aké tituly má prinášať. Reálna práca sa však pochopiteľne odohráva v relatívne širokom okruhu spolupracovníkov.   

Aká je tá konkrétna predstava?

Byť náročný na seba ale aj na čitateľa, neservírovať mu rýchlo stráviteľné knižné pokrmy, nereagovať slepo na dopyt po horúcich témach a vzorcoch, byť originálny a svoj. Budovať pevné a zodpovedné vzťahy s čitateľmi, kníhkupcami a v neposlednom rade aj so zahraničnými partnermi. Táto aktivita prináša prvé ovocie: Cesta do krajiny Draka čoskoro vyjde v Taliansku, Mongolsku a v Číne. O ďalšie tituly prejavili záujem vydavatelia z Južnej Kórei, Nemecka, Francúzska a ďalších krajín. 

Aké bolo prvé dielo, ktoré ste vydali?

Už prvý titul predznamenal hlavný záujem vydavateľstva na najbližšie dva roky, ktorým sa mali stať veľkoformátové ilustrované knižky. Siahol som po klasike, Kiplingovej Knihe džungle, adaptovanej pre najmenších čitateľov, s fantastickými ilustráciami Laurenta Moreaua.

Rozmýšľali ste nad tým dielom ešte pred založením vydavateľstva?

Keď som sa s prácami tohto francúzskeho ilustrátora prvýkrát stretol, doslova ma uhranuli. Vedel som, že niektorú z kníh Laurenta Moreaua budem určite chcieť vydať. Výber Knihy džungle však nebol vôbec jednoznačný, silných kandidátov bolo hneď niekoľko.

Napríklad?

Prvá, na ktorú som narazil náhodou v jednom kníhkupectve v Bruseli, sa volala Alma a bola o narodení dieťaťa. Druhá bola o dosť odľahčenejšia, volala sa Moja divoká rodina a bol to príbeh chlapca, ktorý mal doma divoké, exotické zvieratá. 

Ešte v predchádzajúcom vydavateľstve, BRaK, ste ulovili zaujímavé dielo – Maus od Arta Spiegelmana. Ako sa vám to podarilo?

Maus vyšiel ešte pod hlavičkou festivalu BRaK, ktorý som spoluzaložil a v ktorom som sa realizoval pred Monoklom. Neboli v tom žiadne čary, kontaktoval som agentúru, ktorá mala na starosti práva, dohodli sme sa na podmienkach a potom sme sa pustili do práce. Tá náročná časť sa začala až vtedy, vnútro knihy bolo totiž potrebné nasádzať písmenko po písmenku tak, aby výsledok zodpovedal originálu.

Ako vyzerala komunikácia s autorom, jeho zástupcami?

Spočiatku som všetko komunikoval cez agenta, to je bežný postup. Dôležitou súčasťou výrazu tohto dnes už legendárneho komiksu je aj autorova ručná práca s textom, chcel, aby sme ju zachovali. Ibaže žiaden „Spiegelmanovský“ font neexistuje a tak to musel grafik Michal Chrastina doslova rozobrať písmenko po písmenku a niečo ako font z toho vytvoriť. Mal som však aj to šťastie, že som sa s Artom Spiegelmanom stretol osobne. Pred cestou do New Yorku som kontaktoval agenta s tým, že slovenský Maus je tesne pred vydaním a chcel by som s autorom urobiť rozhovor. Na moje počudovanie s tým bez zaváhania súhlasil a tak som sa ocitol v pracovni snáď najvýznamnejšieho žijúceho komiksového tvorcu na Manhattane práve 11. septembra, na výročie pádu dvojičiek, o ktorých, mimochodom, Art Spiegelman taktiež urobil komiks.    

Späť k Monoklu. Aká je stratégia vydavateľstva?

Odvádzať poctivú robotu, prinášať radosť a podnety na sebarozvoj, a tvoriť knihy, ktoré nezostarnú za jednu sezónu.

Často sa hovorí, že z práce v knižnom priemysle sa vyžiť nedá. Je to v prípade šéfa vydavateľstva inak?

Práca na plný úväzok je to od samého začiatku, ale do bodu, kedy sa to prejaví aj v pravidelnom prísune zodpovedajúceho množstva financií, sa vydavateľstvo dostáva v momente, keď sa v distribúcii aspoň ako-tak slušne predáva povedzme desať a viac titulov. Monokel je dnes už za touto hranicou.

Koľko diel ste dosiaľ vydali?

Dnes som poslal do tlače 15. knihu a do konca roka by malo pribudnúť štyri-päť ďalších. V doterajšej produkcii vydavateľstva dominujú najmä ilustrované knižky, ale začíname aj s edíciou súčasnej prekladovej prózy, aj so sériou knižných rozhovorov. No a veľmi nás zaujíma aj komiks.

Je komiks hlavným žánrom, ktorý chcete v dlhodobom merítku prinášať?

Komiks k nám už, našťastie, netreba “prinášať”, v posledných rokoch si aj vďaka viacerým odvážnym autorským a vydavateľským počinom našiel svoje miesto aj u nás. Určite je to však forma, ktorej sa chceme venovať aj my a to tak na autorskom, ako aj prekladovom poli.

Prečo?

Komiks je forma, ktorá jedinečným spôsobom spája verbálny a vizuálny jazyk, ale z ktorej vzniká čosi tretie, je to úplne autonómna rozprávačská forma, o ktorej už dnes vieme, že sa prostredníctvom nej dajú nádherne vyrozprávať nielen superhrdinské, alebo ako ich niektorí nazývajú, “pláštenkárske” dobrodružstvá, ale aj náročné, silné a košaté príbehy. Nie náhodou sa v anglofónnom svete hovorí o “graphic novels”, teda o obrázkových románoch.

Podľa čoho si diela vyberáte? Na čo kladiete dôraz, keď ich spracúvate?

Pri prekladoch ide predovšetkým o originalitu námetu a spracovania. Kniha by mala byť hravá, mala by nabádať čitateľa k spolupráci a mala by ho niečím v dobrom slova zmysle vyrušovať. Ešte radšej však knižky vymýšľame a tvoríme.

Majú žánre, ktoré vydávate, budúcnosť na Slovensku? Nie je Slovensko krajina brakových románov a detektívok?

Určite nie. Vznikajú u nás naozaj skvelé diela a to v prakticky všetkých žánrových oblastiach. Pravdou je, že sú niekedy uzavreté v relatívne úzkom okruhu. Čo mi teda trochu chýba — a to je zároveň oblasť, kam ako vydavateľstvo smerujeme — je zdravý stred: kvalitná tvorba, ktorá sebavedomo žije v pomerne širokom čitateľskom priestore.

Aké najzaujímavejšie akvizície pripravujete?

Celý čas sa rozprávame o knihách, ale poviem, že ma veľmi láka vykročiť za horizont knižnej tvorby — smerom k stolovým hrám a hračkám. Túto jeseň spúšťame aj workshopovo-vzdelávacie aktivity zamerané na osvojenie si zručností v žánroch, ktorým sa ako vydavateľstvo venujeme. Keď sa ale vrátime ku knihám, už dlho žijem predovšetkým dvomi výpravnými komiksovými projektami: o dvojici Lasica & Satinský a o zakladateľovi bojového umenia krav maga, bratislavskom rodákovi Imim Lichtenfeldovi.

Je vašou snahou oslovovať aj začínajúcich slovenských spisovateľov a venovať sa domácej tvorbe?

Určite áno, je to jeden z pilierov našej snahy. Nateraz sme pracovali predovšetkým s mladými ilustrátorkami a ilustrátormi, ale budeme radi, ak sa nám v budúcnosti podarí rozčeriť aj vody pôvodnej slovenskej prózy.

Komiks o Lasicovi a Satinskom, detské ilustrované knihy, Nick Cave. Kto je vlastne vaša cieľovka?

Zvedaví čitatelia od 3 do 100 rokov.

Aký je zatiaľ ohlas na vašu prácu?

Naše knihy sa zatiaľ tešia pozitívnej odozve u odbornej aj laickej verejnosti: píšu o nich recenzenti aj fanúšikovia na sociálnych sieťach, ocitajú sa vo výberových katalógoch najlepších či najkrajších kníh, ilustrácie sa vystavujú na samostatných výstavách. Teší ma, že hoci pri tvorbe kníh myslíme predovšetkým na domáce publikum, o niektoré je záujem aj v zahraničí.

Kto tvorí v súčasnosti redakčnú hierarchiu vydavateľstva Monokel?

O námetoch na pôvodné, či prekladové knihy sa rozprávam v okruhu priateľov – spolupracovníkov, predovšetkým s Kristínou Kubáňovou (teraz už Kristínou Soboň), ktorá momentálne vedie aj Asociáciu ilustrátorov ASIL. 

Ako je to s presadzovaním sa nového vydavateľstva v kníhkupectvách?

V porovnaní so zahraničím to máme na Slovensku pomerne jednoduché: jedna distribučná spoločnosť vie zabezpečiť rozvoz knižky do prakticky všetkých kútov krajiny, do kníhkupeckých reťazcov, aj malých, nezávislých predajní. To je obrovská výhoda, pretože inde treba riešiť distribúciu paralelne s viacerými obchodmi či distribúciami. To je technická stránka veci, kľúčové však samozrejme je povzbudiť záujem o knižku tak, aby o ňu prejavovali záujem kníhkupci a čitatelia, pretože ani tá najlepšia knižka sa nepredá sama.

Ako reagujú iní vydavatelia na vznik nového vydavateľstva? Predstavujem si ľúty konkurenčný boj, kde nikto nedostane nič zadarmo. 

Z môjho niekoľkoročného pôsobenia vo vydavateľskej sfére mám pocit, že je to po ľudskej stránke v zásade prajné prostredie. Mnohí vydavatelia, ktorí sú v obchodnej sfére konkurenciou, sa priatelia a o mnohom dokonca radia. Ale netreba si to zas ani predstavovať ako selanku, na istých úrovniach samozrejme dochádza aj k nekompromisnému konkurenčnému boju, čo je koniec koncov pre segment ako taký veľmi zdravé.

Na výsosť aktuálnou otázkou zakončíme rozhovor. Ako zasiahla vaše vydavateľstvo pandémia nového koronavírusu?

Korona trochu spomalila tohtoročný vydavateľský rozbeh, kvôli zavretým kníhkupectvám a neistej perspektíve bolo potrebné posunúť vydanie viacerých titulov, no zároveň vytvorila priestor pre uvažovanie nad súčasnosťou a budúcnosťou vydavateľstva v pomerne širokej perspektíve a za túto príležitosť som v podstate vďačný. Umožnilo mi to preniesť mnohé veci z intuitívnej roviny do roviny racionálnej a predovšetkým praktickej. Zložitá situácia dala zároveň vzniknúť novej edícii Modré kreslo, v ktorej chceme prinášať rozhovory s kľúčovými aktérmi kultúrneho a vzdelávacieho priestoru na Slovensku.