fbpx

Rozhovory

Boris Meluš: Do kníhkupectva chodím ako na výstavu

3.6.2021

Boris Meluš patrí k najznámejším a najkvalitnejším knižným dizajnérom na Slovensku. Za svoju prácu na stále vychádzajúcej edícii diela Rudolfa Slobodu bol v roku 2016 aj ocenený v Národnej cene za dizajn.

Rudolf Sloboda

„Keby som mohol prácu knižného dizajnéra prirovnať k práci na filme, tak je to režisér, ktorý dáva všetko dohromady. V procese tvorby knihy je totiž mnoho elementov – od autora, editora, ilustrátora cez vydavateľ až po tlačiareň. Dizajnér ich musí všetky skĺbiť dokopy aby výsledok fungoval ako po praktickej tak estetickej stránke,“ hovorí v druhej časti rozhovoru pre portál Začítaj sa dizajnér Boris Meluš.

ČO SA DOČÍTATE V ROZHOVORE?

  • Čo je to knižný dizajn?
  • Ako knižný dizajnér hodnotí príslovie – Nesúď knihu podľa obalu?
  • Prečo ešte u nás nevidel dobré spracovanie fantasy klasiky Pán Prsteňov?
  • Koľko by vás ako začínajúceho autora vyšiel kompletný knižný dizajn od knižného dizajnéra?
  • Vyrastajú na Slovensku kvalitní mladí knižní dizajnéri?

Čo je to knižný dizajn?

Veľa ľudí si predstaví len obálku alebo prvý dojem z knihy. Pre dizajnéra alebo dizajnérku to znamená nájdenie najlepšej formy celej knihy k danému obsahu. Nekončíme len pri obálke. Rozhodujeme sa o formáte, väzbe – ako sa bude kniha otvárať, aké písmo čitateľ uvidí, aký pocit bude vyvolávať dotyk papiera na ktorom je vytlačená, ako bude kniha štruktúrovaná po obsahovej aj vizuálnej stránke alebo ako v nej použijeme fotografie alebo ilustrácie.

Pre mňa je knižný dizajn toto všetko. Keby som to mal prirovnať k práci na filme, tak je to ako režisér, ktorý dáva všetky tieto aspekty dohromady. V procese tvorby knihy je totiž mnoho elementov – od autora, editora, ilustrátora cez vydavateľa až po tlačiareň. Dizajnér ich musí všetky skĺbiť dokopy, aby výsledok fungoval ako po praktickej tak estetickej stránke.

Dobrý knižný dizajn teda nemusí byť o obrázkoch a farebnej obálke, ale aj o správne vybranom písme či type papiera?

Áno, presne tak. Vždy treba zohľadňovať aj cieľovú skupinu. Rozhodnutia knižného dizajnéra preto môžu byť úplne minimalistické a môžu byť len o správnom výbere formátu či väzby, jednoduchej sadzbe a skoro neviditeľnej obálke. Vyzerá to jednoducho, ale ako to platí aj inde, tie na prvý pohľad najjednoduchšie veci bývajú najzložitejšie na kľúčové dizajnérske rozhodnutia.

Na Slovensku máme okrídlené príslovie: Nesúď knihu podľa obalu. Čo si o ňom myslíte?

V tomto prísloví sa hovorí hlavne to, že prvoradý je obsah. A to je pravda. Môžete mať akokoľvek skvelý alebo zlý dizajn, keď je obsah zlý alebo dobrý, to je to hlavné, na čom záleží. Dizajn je akousi nadstavbou, ktorá by v ideálnom prípade mala pomôcť vyniknúť tomu dobrému. Obálka však môže byť aj klamlivá. Kniha môže byť krajšia než akú má skutočnú literárnu hodnotu. Alebo naopak. Keď sa teda vrátim k otázke – do veľkej miery toto príslovie platí, ale v súčasnom preplnenom knižnom trhu skutočne záleží aj na tom, ako kniha vyzerá, respektíve funguje. Ľudia majú veľmi krátky čas, počas ktorého si môžu vybrať tú správnu knihu pre nich a aj knižným dizajnom im môžeme pomôcť sa v ponuke zorientovať.

Boris Meluš

Ja ako novinár si všímam kvalitu textov, ktoré čítam. Podobne sa správa marketér, keď vidí reklamu v televízii či na internete. Sledujete aj vy knihy primárne cez prizmu dizajnu?

Ja chodím do kníhkupectva ako na výstavu. Prechádzam sa, obzerám si knihy, skúšam, listujem, ohmatám si materiály. Sledujem, čo je nové, hlavne pri slovenských knihách si všímam aktuálnu prácu, mnohí dizajnéri sa totiž poznáme a sledujeme koho nájdeme v tiráži. Ťažko mať všetky knihy doma, takže kníhkupectvo je dobrý spôsob, ako si doslova ohmatať, čo je nové.

V roku 2016 ste získali Národnú cenu za komunikačný dizajn za prácu na diele Rudolfa Slobodu. Ako si na toto obdobie spomínate?

Túto edíciu som navrhoval, keď som bol rok v Mexiku. Bolo to obdobie, keď som mal väčší pokoj a istý odstup od diania doma. Bavilo ma to hlavne preto, že vydavateľstvo (Slovart) pristúpilo na koncept v rámci ktorého som vlastne rezignoval na samostatné obálky. Pozeral som sa na túto edíciu ako na celok, ktorý bude vizuálne fungovať v čase aj priestore. Jednotlivé obálky vytvárajú hru, respektíve skladačku pre kníhkupcov aj zberateľov, ktorá celú edíciu odlišuje od ostatných obálok na pultoch. Pomohlo nám aj to, že pri Rudolfovi Slobodovi sme si to mohli dovoliť, keďže je to dnes už klasické meno so známym dielom a nie je potrebné interpretovať na obálke dej každej jeho knihy.

Ernest Hemingway dostal svojho času Nobelovu cenu za dielo, ktoré podľa mňa ani podľa mnohých odborníkov nebolo jeho najlepším. Za román Starec a more. Vy ste taktiež pred prácou na edícii diela Rudolfa Slobodu odviedli mnoho skvelej práce. Keď teda budem pokračovať v tejto paralele – myslíte si, že išlo skutočne o vašu najlepšiu prácu na poli knižného dizajnu, alebo cena prišla ako vyústenie celej vašej dovtedajšej aktivity?

Dôvod, pre ktorý si myslím, že túto prácu porota ocenila, je, že to nebolo len o jednej knihe, ale ukazovalo to širší systém a narábanie s edíciou ako celkom, mimo toho, čo bežne považujeme za samostatnú knihu.

Keď hovorí o knižnom dizajne slávny knižný dizajnér Peter Mendelsund, vysvetľuje, ako musí dizajnér knihu pochopiť, vcítiť sa do nej, nestačí ju len sucho prečítať. Čo si o tom myslíte?

Toto je dlhodobá debata na poli knižného dizajnu, existujú akési dva prúdy. Jedny hovoria, že áno, na to, aby ste urobili dobrý knižný dizajn alebo obálku, tak musíte celú knihu prečítať a načítať. Druhí hovoria, že to tak dôležité byť nemusí, že tú esenciu diela môžete dostať aj zreprodukovanú od vydavateľa, či editora, pretože prijímateľ, teda čitateľ, nemá v tých prvých 10 sekundách, kedy ho chcete zaujať, možnosť posúdiť, či obálka alebo dizajn sedia s esenciou danej knihy. Každopádne vždy je dobré, ak je proces prípravy obálky súhrou širšieho tímu okolo knihy a zohľadňuje aj viaceré pohľady na tému.

V ktorej skupine ste vy?

Osobne som zažil oba scenáre a realizoval som už aj projekty, pri ktorých som knihy dopredu celú nečítal. Súhlasím však, že v ideálnom svete je vždy lepšie si knihu najskôr prečítať. Ale ani pri Rudolfovi Slobodovi som nemal priestor prečítať všetkých 24 kníh predtým, než som sa do práce na tejto edícii pustil, ale spoľahol som sa aspoň na niektoré z nich. Do dizajnu som sa snažil pretaviť pocit z jeho priamočiarych textov bez zbytočný kučier, ktorý je charakteristický pre jeho diela.

Máte vašu prácu založenú aj na nejakých dátach či overených postupoch?

Nikdy som to nerobil ako reklamná agentúra, cez špeciálne dáta či prieskumy, na to u nás väčšinou nie sú rozpočty a ani si nemyslím, že je to potrebné. Skôr je to o skúsenosti. Sledujete, ako funguje trh, komunikujete s ľuďmi, sledujete ich reakcie, hľadáte, čo baví vás. To sú tie minimálne dáta, ktoré v tomto procese sú. Určite to ale nie je nejaká veda. Sú ale situácie, keď sa robí trebárs viacero verzií obálky a spoločne sa potom vyberá tá, ktorá rezonuje čo najširšie.

Ako konkrétne vyzerá vaša práca?

V knižnom dizajne nie je toľko peňazí ako v reklame, kde si môžete dovoliť mať širší tím. Dizajnér zodpovedný za knižný dizajn často robí aj všetky detaily, ako napríklad sadzbu, zväčša aby nemusel kontrolovať a opravovať prácu niekoho iného (smiech). Väčšina dizajnérov teda robí prácu od A do Z, od návrhu až po samotnú realizáciu. Aj ja som mnoho kníh pripravil až po produkčnú prípravu do tlače, kde som si to išiel aj osobne skontrolovať do tlačiarne. Máte tak istotu, že čokoľvek sa pokazí, tak si za to môžete hlavne samy. Sú ale aj situácie, keď sa musíte spoľahnúť na niekoho iného a je dobré sa to naučiť (smiech).

Rudolf Sloboda

Vy zodpovedáte aj za také detaily, aj keď dôležité, ako typ papiera či konkrétny typ písma v knihe?

Výber papiera súvisí s tým, či je kniha určená primárne na čítanie, alebo napríklad je dôležitejšia vernosť fotografických reprodukcií. Čo sa týka písma, nie je to len o písme ako takom, ale aj o tom, ako ho používať – zvoliť jeho veľkosť, riadkovanie, dĺžku riadku a ďalšie parametre. To sú také technickejšie, na prvý pohľad neviditeľné, veci. A potom sú tie viditeľnejšie súčasti procesu, ako  obálka, väzba alebo použité materiál. Je na dizajnérovi, kam až chce zájsť. A na vydavateľovi, kam až dizajnéra pustí.

V rozhovore pre Denník N ste povedali: „Ide len o to, aby sme vedeli urobiť jeden krok od mainstreamu, od toho, čo je práve aktuálne. A je pritom jedno, či je to dopredu, dozadu, doprava alebo doľava.“ Je mi jasné, čo je krok dopredu, aj dozadu. Ale čo presne znamená urobiť krok doľava od mainstreamu?

Dozadu znamená, že to môže byť nejaké retro, dopredu zase nejakú trendovú záležitosť. Máte aktuálne trendy, ktoré vidíte, že už nejakí dizajnéri používajú, ale nie sú rozšírené všade. A doprava a doľava je všetko medzi tým. Rôzne odbočky, vedľajšie cesty alebo slepé ulice, ktoré aktuálne až toľko nie je vidieť, ale použiť ich pokojne môžete. Samozrejme, pokiaľ dobre korešpondujú s obsahom.

Má vôbec zmysel toľko riešiť knižný dizajn? Nestačí nejaké fŕkance krvi pri horore a zaľúbený pár pri romantickom románe?

Keby vychádzali tri horory a štyri romantické romány ročne, tak by to zrejme stačilo. Produkcie je však toľko, že keď ju chceme odlíšiť, potrebujeme to spraviť inak. Knihy by mohli vyzerať prakticky všetky rovnako, s rovnako vysádzaným názvom v strede obálky a bez ilustrácií. Bolo by ale asi ťažké sa v nich orientovať. Obálky sa preto snažia vizuálne odkomunikovať, čo od knihy možno očakávať. A ideálne sa pritom ešte aj odlíšiť od ostatných. Z pohľadu obálky môžeme knižný dizajn preto prirovnať k akejsi navigácii. Čo sa týka vnútra, je to o ďalších veciach – praktických aj pocitových, z toho, ako knihu následne používame – osobne je toto pre mňa dôležitejšie ako obálka, aj keď rozumiem tomu, že obálka je zase dôležitá pre vydavateľov a kníhkupcov.

Najznámejšia práca Petra Mendelsunda nie je výnimočná. Knižný dizajn na trilógii Millennium je prísne prispôsobenie sa žánru. Mendelsund hovorí, že to je jeho práca a táto obálka je akýmsi kompromisom. Akých kompromisov ste schopný vy?

Zažil som už situácie, keď sme sa v niektorých situáciách s vydavateľmi „pohádali“. Mne osobne nevadí pripraviť aj žánrovú prácu, viac ma však baví žánre posúvať. Žáner treba do určitej miery rešpektovať, ale mám radosť ak sa s nimi podarí pracovať inak, ako sme zvyknutí. Nachádzať jeho inú interpretáciu. Napríklad, mám rád aj žánre ako sci-fi či fantasy, no často sú obálky ku knihám tohto žánru veľmi predvídateľné. V sci-fi sa to posledné roky zlepšuje, ale ešte som napríklad nevidel u nás dobre pripraveného Pána prsteňov, ktorý by sa nebahnil v klišé, ktoré žáner ponúka.

Predstavme si, že zajtra chcem vydať knihu. Nie som Dominik Dán ani Michal Hvorecký. Som neznáme meno bez predchádzajúcej skúsenosti. Mám možnosť nadviazať spoluprácu s knižným dizajnérom, ako ste vy?

Je to beletria?

Áno. Slovenská beletria.

V prvom rade je potrebné nájsť vydavateľa. Kníhkupectvá a distribútori sa nebudú chcieť baviť s jedným autorom. Dnes nie je totiž náročné vydať knihu, ale skôr ju distribuovať, propagovať a dostať k ľuďom.

Zruinovalo by ma to?

Nemyslím si že by vás to malo zruinovať, prečo by ste to potom robili? Cenu za dizajn treba vždy vnímať v kontexte celkových nákladov na výrobu knihy, od ktorej sa potom odvíja aj predajná cena. Cena za tlač knihy bude s veľkou pravdepodobnosťou vždy vyššia než cena za dizajn alebo prípravu do tlače.

Ste renomovaný knižný dizajnér. Potrebujete na pracovné ponuky vidle?

Nikdy som nerobil vyslovene veľa kníh, išlo skôr o dlhodobejšie projekty. Vidle teda nepotrebujem. Zároveň som sa vždy snažil vyberať si projekty, ktoré dávajú zmysel, zaujímal ma aj obsah, a chcel som, aby takáto vec vznikla. Vyberám si projekty, ktoré ma zaujímajú. Aktuálne stíham robiť ročne tak 3-4 knihy.

Existuje nejaká nástenka knižných dizajnérov, po ktorých siahajú vydavateľstvá na základe ich práce a skúseností?

Do určitej miery áno. Je to aj osobných väzbách medzi vydavateľmi a danými knižnými dizajnérmi, dobré spolupráce sa zvyknú opakovať. Každé vydavateľstvo má nejaký okruh svojich dizajnérok a dizajnérov, na ktorých vie, že sa môže spoľahnúť, ale samozrejme, občas každý skúša aj niečo nové. Môže sa stať, že dizajnéra pritiahne napríklad autor a vydavateľstvo to akceptuje.

O knižnom dizajne ste naznačili, že nie je príliš výnosným biznisom. Vyrastajú v ňom mladí šikovní tvorcovia? Chcú byť mladí ľudia knižnými dizajnérmi?

Ja si myslím, že áno. Minulý rok som bol kurátorom aj porotcom v Národnej cene za dizajn a kategória knižného dizajnu bola jednou z najsilnejších a najviac zastúpených. Za posledných päť či desať rokov sa úroveň veľmi zvýšila, čo je zásluha aj nastupujúcej generácie. Aj keď to nie je najvýnosnejší trh, tí ľudia, čo v ňom pôsobia, to robia s láskou a kvalitne. Nie vždy sú to úzko špecializovaní tvorcovia zameraní iba na knižný dizajn, striedajú ho aj s inými oblasťami dizajnu. Keď ale raz niekoho baví robiť pekné knihy, tak s tým len tak ľahko neprestane.

1 likes

Author

Zoran Boškovič

Vyštudovaný novinár po anabáze v médiách teraz pracuje v reklamke. Miluje čítanie, najmä také, ktoré ho dokáže vystrašiť, čo sa dosiať podarilo iba Stephenovi Kingovi a H.P. Lovecraftovi. To isté platí pre filmy, no v tomto smere sa to podarilo už viacerým. Uvidíte ho buď čítať, pozerať filmy, alebo sa smiať. Divoko smiať.

Your email address will not be published.

*/?>