Umenie ~ Kultúra
6 minút čítania
Stále chodí v čiernom, pred pár mesiacmi sa oženil a vo svojich tridsiatich rokoch patrí nielen medzi najviac výrazných slovenských maliarov, ale i hudobníkov súčasnosti. Hráva v kapele Parketový lev a za posledné týždne namaľoval desiatky nočných motýľov, ktoré ho momentálne fascinujú. Ak vás zaujíma, v akom prostredí prenáša svoje nálady do obrazov, a ako ho v tvorbe ovplyvnila literatúra, začítajte sa! Ján Hrčka nám pootvoril dvere do svojho ateliéru i do čitateľského denníka.
foto: Palo Markovič
Akú históriu, príbeh má za sebou tvoj ateliér?
Momentálne tvorím v Novej Cvernovke na Račianskej ulici. Je to veľký komplex bývalej chemickej školy. A moje miesto je v bývalej budove internátu.
Ako sa ti v ňom pracuje? Koľko hodín denne v ňom stráviš?
Musím povedať, že chvíľu mi trvalo, než som sa udomácnil. Teraz je mi tam ale konečne fajn a mám krásny výhľad. Som tam tak tri až štyri hodinky denne, maximálne. Málokedy vydržím dlhšie.
Aký motív, nálady, príbehy dominujú v tvojich najnovších obrazoch?
Už dva týždne maľujem motýle, prevažne nočné. A dosť ma to baví.
V ateliéri máš aj gauč – na relax, počúvanie hudby, čítanie knihy. Čo práve čítaš?
V ateliéri počúvam iba hudbu, momentálne hlavne 60. roky. Ale čo sa týka čítania, tak nedávno som sa zoznámil s aforizmami Tomáša Uleja. Odporúčam.
Ktorá je tvoja najobľúbenejšia kniha alebo literárny autor?
Nemám niekoho vyslovene obľúbeného. Ale napríklad Remarque sa mi vždy dobre číta. Stačí si vybrať: ‚Čierny obelisk‘, ‚Noc v Lisabone‘, ‚Traja kamaráti‘…
Ktorý známy umelecký príbeh či kultúrny fenomén ťa ovplyvnil v tvorbe?
Jednoznačne Ramones. Mali sme s bratom a kamošmi aj tribute kapelu Ramones Bratislava.
Vyber knihu, príbeh či rozprávku z detstva, na ktorú si často spomínaš?
Z úplne útleho detstva to bude kniha ‚Môj macík‘, potom rozprávky od Bratov Grimmovcov… No a nesmiem zabudnúť ani na platňu: ‘Peter Nagy a deti‘, ktorá ovplyvnila celú našu generáciu.
Ktorú knihu si nedokázal dočítať, alebo ktorý film si nevedel dopozerať?
V puberte to bol film ‘Mechanický pomaranč‘. Všetci o tom básnili, skladali pesničky, obliekali sa ako hlavný hrdina Alex a ja som pri tom vždy zaspal… Možno tomu dám ešte šancu – na staré kolená. 🙂
Ako sú konkrétne miesta, zákutia a príbehy tvojho mesta spojené s tvojou umeleckou tvorbou?
Namaľoval som viacero miest – či už ide o Bratislavu alebo o moje nové bydlisko: Pezinok. Boli tam symboly mesta, ako: YMCA, Slavín, Masarykova kolónia, ďalej zrúcaniny hradov, staré kostoly – ku všetkým sa viažu určité spomienky. Sú súčasťou môjho života a takto si vytváram svoj denník. A aj v textoch pesničiek sa objavujú príbehy môjho mesta.
Kam by si rád vycestoval za inšpiráciou, napríklad na rezidenčný pobyt?
Akurát sme sa s manželkou vrátili z Japonska. Boli sme tam len pár dní, ale chytilo ma to tam. Rád by som sa tam určite vrátil na dlhšie obdobie.
K akému dielu si robil obal či ilustrácie? A ako tvorivo sa ti k takejto práci pristupovalo?
Skoro ku všetkým vlastným albumom som robil vizuály. Naposledy to bola skupina ‘Parketový lev‘, ktorého logo je vlastne moja maľba z roku 2015 s totožným názvom.
Akým príbehom by si opísal život na Slovensku, resp. priamo v Bratislave?
Filmom ‘Na krásnom modrom Dunaji‘.
Čo máš na Slovensku najradšej?
Rád cestujem vlakom, všetko je tak blízko a ja sa rád kochám. Na Slovensku mám celú rodinu a kamarátov. Mám tu zázemie.
Čo treba v našej domovine zmeniť, aby nám tu bolo lepšie?
Napríklad tie vlaky. 🙂
Aká tvorivá výzva či povinnosť ťa čaká v najbližších mesiacoch?
Tento mesiac moja kapela, menom: ‘Parketový lev‘. Nedávno sme nakrúcali klip s Dorotou Holubovou. Bol to poriadny telocvik, no najmä zábava, a už teraz som zvedavý na finálnu podobu. Do Vianoc má vyjsť náš debutový album na platni. Budúci rok chystám s Mišom Černušákom spoločnú výstavu v pražskom Kampuse na Hybernskej, a bude toho oveľa viac. Na všetky prichádzajúce udalosti sa teším a budem o nich včas bližšie informovať aj na sociálnych sieťach.“
foto: Palo Markovič
